Antikvariátne šialenstvo a blúdenie

Pokiaľ chodím po Slovensku, snažím sa vždy spolu s nejakým mestom navštíviť aj antikvariát. A vždy ma väčšmi lákali práve antikvariáty v menších mestách, ktoré majú úplne inú atmosféru ako tie „veľkomestské“. Nepatrím totiž medzi zberateľov kníh, ktorí potrebujú mať doma kompletné edície, prvé vydania. a už vôbec nehľadám bibliofílie. Možno až na jednu výnimku. Už roky zháňam prvé vydanie zbierky českého básnika Vítězslava Nezvala Absolutní hrobař. Tá ako keby na Slovensku ani nebola. Jediný raz som ju videl asi pred piatimi rokmi na pražskom knižnom veľtrhu, ale vtedy som jednoducho tých 1300 českých korún už nemal... Viem, že sa to nemá, ale Absolutní hrobař je jediná kniha, pri ktorej dodnes ľutujem, že som ju neukradol z knižnice, keď som ešte mal tú možnosť. Keď som výčitky svedomia premohol, zistil som, že iní ma už predbehli. Už vyše pätnásťročné márne zháňanie tejto zbierky ma však od návštev antikvariátov zatiaľ neodradilo a z času na čas pociťujem malú, čisto osobnú satisfakciu, keď sa mi v nich podarí nájsť knihy, ku ktorým mám z tých či oných dôvodov osobnejší vzťah a ktoré som v priebehu rokov pri sťahovaní buď stratil, ale sa mi jednoducho po požičaní už nevrátili. Takto sa mi podarilo opäť sa dostať k vynikajúcej, takmer 1000-stranovej knihe Jerzyho Krzystońa Šialenstvo, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran pred štrnástimi rokmi. Ide o monumentálny a absolútne podrobný popis postupného prepukania schizofrénie. Krzystońov hlavný hrdina je úspešný redaktor, ktorý je mnohokrát konfrontovaný s bolesťami nášho sveta a pozvoľna a nenápadne sa v ňom začína prebúdzať paranoja, neistota a živočíšny strach, ktoré ho dovedú až na psychiatrickú kliniku. Tam je čitateľ konfrontovaný s množstvom desivých situácií, nebezpečných pre hlavného hrdinu i jeho okolie. Kto by si však myslel, že kniha je iba detailným popisom choroby a úskalí terapie, hlboko sa mýli. V skutočnosti je dezintegrácia osobnosti hlavného hrdinu zároveň rozsiahlym a hlbokým chorobopisom celej našej civilizácie. Druhou skvelou knihou, ktorú sa mi podarilo kúpiť v jednom bratisavskom antikvariáte je Bloudění (Větší valdštejnská trilogie) Jaroslava Durycha, ktorá vyšla vo vydavateľstve Růže v Českých Budějoviciach v roku 1969 v siedmom vydaní. Je to temný barokový román plný blúdenia – skutočné fyzické blúdenie hlavných postáv (Jiří blúdi po Nemecku a Holandsku, Kajetán po Morave, Slovensku a Nemecku, Andělka po Španielsku a Amerike) je však iba akousi metaforou pre omnoho hlbšie a temnejšie blúdenie psychické. Dôležitú úlohu v románe hrá nietzscheovská postava Valdštejna, ktorá sa, slovami F. X. Šaldu spred vyše sedemdesiatich rokov, „ako temný, studený a ničivý mrak nesie celým Durychovým románom. Jeho Valdštejn pohŕda celým svetom. Masa absolútneho svetla, nadsvetského, nadzemského, vrhnutá útočne proti mase absolútnej tmy a pozemskej hrôzy...“ Bloudění jednoznačne patrí k najsilnejším českým románom, aké som kedy čítal, a trochu neprávom, možno aj pre svoj rozsah (cca 700 strán) stojí akoby bokom čitateľského záujmu.