Bushov klimatický škandál
Britský týždenník The Observer zverejnil 22. februára 2004 článok, ktorý spôsobil obrovskú senzáciu. Materiál okamžite prebrali tlačové agentúry a za 24 hodín sa o ňom písalo v novinách po celom svete. Observeru sa totiž podaril husársky kúsok. Zverejnil údaje z tajnej správy Pentagónu. Aby bola story ešte pikantnejšia, argumenty, ktoré sa dostali na svetlo sveta, výrazne podkopávajú doterajšie odmietavé postoje administratívy amerického prezidenta G. W. Busha ku klimatickým zmenám a ich vplyvom. Najväčší klimatický skeptik sveta a politik, ktorý fakticky zablokoval rokovania o Kjótskom protokole, dostal bolestivú ranu od svojich vlastných. Rana prezidentovi Bushovi bola o to silnejšia, že tajná správa Pentagónu na tému klimatických zmien je konkrétna a jej závery sú jasné – klimatické zmeny sú tu a predstavujú pre USA hrozbu. Materiál pritom zostavil tím expertov, ktorých ťažko možno spochybniť a jeho únik a zverejnenie prichádza v najnevhodnejšom čase začínajúcej sa prezidentskej kampane. Apokalyptická vízia Globálne klimatické zmeny budú mať katastrofálne následky, tak by sa dal v krátkosti zhrnúť sumár analytických informácií určených Pentagónu, americkej vláde i samotnému americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Tajná správa predpovedá, že zmeny klimatických pásem, podnebia a prejavov počasia môžu priviesť našu planétu na pokraj anarchie. Extrémnejšie suchá, mohutnejšie povodne, silnejšie tropické búrky a rýchlejšie topenie ľadovcov, to všetko bude príčinou obrovských zmien, ktoré postihnú každodenný život človeka i spoločnosti. Materiál ide až nepríjemne do detailov, keď popisuje, ako sa niektoré krajiny môžu stať v najbližších dvadsiatich rokoch neobývateľné (napr. Bangladéš), ako za obeť padnú niektoré metropoly (napr. Amsterdam) a ako sa vyostria konflikty o prírodné zdroje. V dôsledku vojen a hladomorov zahynú podľa správy milióny ľudí. Hlavným bojiskom sa stane prístup k vode a jej zásobám. Ohrozené sú všetky veľké toky – Níl, Amazonka a dokonca aj Dunaj. Hranice ekonomicky rozvinutých štátov sveta sa zmenia na pevnosti a zóny konfliktov zároveň. Bohaté štáty sveta, ako USA, Európska únia či Austrália, budú pod silným tlakom, keď budú musieť chrániť svoje teritóriá pred miliónovými davmi utečencov. Dokument tiež varuje, že zhoršovanie medzinárodnej politicko-ekonomickej situácie môže viesť k vývoju nových, modernejších a účinnejších zbraní hromadného ničenia v snahe chrániť obyvateľstvo a klesajúce zásoby vody, energie a potravín. Aby prezident Bush naozaj pochopil vážnosť situácie, štúdia Pentagónu veľmi jasne konštatuje, že globálne klimatické zmeny znamenajú pre budúcnosť USA väčšie ohrozenie národnej bezpečnosti ako medzinárodný terorizmus! Ekologická kačica? Keď v roku 1990 vydalo nakladateľstvo Oxford University Press knihu Global Warming – The Greenpeace Report, zostavenú tímom vedcov okolo Dr. Jeremyho Leggeta, len málokto mimo úzkeho okruhu zainteresovaných jej venoval pozornosť. Predchádzajúce snahy ekológov apelovať na medzinárodné spoločenstvo a ovplyvniť tak prijatie efektívnej normy, ktorá by regulovala vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, brilantne využili klimatickí skeptici. Tí za silnej podpory ropných a uhoľných nadnárodných spoločností, ako aj niektorých vlád, všetky zistenia vedcov, potvrdzujúce správnosť teórie klimatických zmien, cielene systematicky spochybňovali a podkopávali. Malo to svoj efekt. Úmyselne vyvolaná vedecká neistota sa nakoniec prejavila pri zastavení kľúčových politických rokovaní o prijatí a implementácii dôležitých dohovorov a záväzkov v prospech stabilizácie svetovej klímy. Správa Greenpeace v roku 1990 vlády štátov, ministerských úradníkov, ale ani médiá veľmi nezaujala. Všetkým sa totiž zdalo, že ide o ďalšiu „ekologickú kačicu“, zbytočné strašenie verejnosti priveľmi chmúrnymi víziami budúcnosti. Názory širokej skupiny renomovaných vedcov (klimatológov, biológov, botanikov, ekológov, fyzikov a chemikov) sa mnohým zdali až príliš čitateľné a propagandistické. Štrnásť rokov po zverejnení štúdie Greenpeace však zrazu, nečakane vyšli na povrch informácie z tajnej správy Pentagónu, ktorá analyzuje nebezpečenstvo vplyvov klimatických zmien veľmi podobne. Problémové oblasti, ako napríklad spomínaný Bangladéš či Holandsko, sa prekrývajú a opis problémov s produkciou potravín či sťaženým prístupom k zdrojom pitnej vody je takmer totožný. Bezpečnostné riziká, ktoré môžu globálne klimatické zmeny vyvolať, posudzovali experti pracujúci v Leggetovom tíme rovnako ako Pentagón, len s jedným dôležitým rozdielom. Leggetov tím o nich hovoril už pred vyše desiatimi rokmi: „... alarmujúca je skutočnosť, že zhoršovanie životného prostredia, ktoré bude druhotným prejavom eventuálnych klimatických zmien, je politicky destabilizujúcim faktorom a môže viesť k ozbrojeným konfliktom a ďalšiemu utrpeniu obyvateľstva postihnutých krajín. V dnešnej dobe 40 percent svetovej populácie závisí od vody 214 hlavných riečnych systémov, ktoré majú spoločne dva alebo viaceré štáty. Nevyriešené spory, ktoré by mohli vyvolať konflikty, sa týkajú napríklad vôd Nílu, Indu, Gangy, Jordánu a Eufratu. Násilie môžu vyprovokovať aj veľké presuny utečencov vyvolané neúrodou či zaplavením pobrežných oblastí...“ Dôveryhodní verzus nedôveryhodní Kým správa Greenpeace z roku 1990, ale i správy iných ekologických organizácií a vedeckých ústavov zapadli do zabudnutia pošpinené propagandou klimatických skeptikov, brilantne využívajúcich povrchnosť dnešných masmédií ako nedôveryhodné, nadsadené, nepodložené a zbytočne šíriace paniku, správa Pentagónu šokovala. Pritom si dovolím tvrdiť, že keby dnes rovnakú štúdiu, akú vydal Pentagón, s takým širokým výpočtom negatívnych vplyvov klimatických zmien a s obdobnou apokalyptickou víziou budúcnosti vydala ktorákoľvek ekologická organizácia na svete, opäť by jej nik nevenoval pozornosť a jej autori by sa okamžite stali opäť terčom mediálnych útokov a posmeškov. Tajná štúdia Pentagónu však obletela svet. Nebola ničím nová. Šokovala a prerazila iba tým, kto a pre koho ju napísal! Ako správne podotkol v článku Hospodárskych novín zahraničnopolitický komentátor Branislav Ondrášik, autorov prognózy totiž nikto nemôže podozrievať z náklonnosti k environmentálnym, liberálnym, či dokonca antiglobalistickým skupinám. Správu vypracovali „dôveryhodné“ kapacity Pentagónu – Andrew Marshall, popredný poradca ministerstva obrany, ktorý má v rezorte významný vplyv už vyše tri desaťročia, Peter Schwartz, analytik CIA a bývalý šéf plánovania v naftárskom gigante Royal Dutch/Shell Group a Doug Randall z kalifornského inštitútu Global Business Network. Schizofréniu americkej politiky po zverejnení tajnej správy ministerstva obrany výstižne okomentoval klimatický expert Greenpeace Rob Gueterbock: „Kým prezident Bush v Bielom dome tvrdí, že globálne otepľovanie je výmysel, za riekou Potomac sídliaci Pentagón sa pripravuje na klimatické vojny.“ Vzbura vedcov Dôveryhodnosť a správnosť argumentov, ktorými operuje administratíva prezidenta Busha v oblasti ochrany životného prostredia však nedostala len ranu od ministerstva obrany. Štyri dni predtým, ako britský The Observer zverejnil tajnú správu Pentagónu o hrozbe klimatických zmien, obvinila skupina 60 renomovaných amerických vedcov vládu Georgea W. Busha z úmyselného skresľovania vedeckých analýz. Vláda údajne zamlčala, upravila a politicky zasahovala do viacerých prác nezávislých vedeckých úradov na ochranu životného prostredia, kontrolu potravín a liekov, ako aj do niektorých analýz realizovaných v rezortoch zdravotníctva, poľnohospodárstva, vnútra a obrany. Tieto zásahy, ako konštatujú signatári, medzi ktorými je aj niekoľko držiteľov Nobelových cien, sa mali prejaviť aj v materiáloch federálnych orgánov o kvalite vzduchu a zmenách podnebia. Čo ďalej? Podľa bezpečnostných analytikov nie sú momentálne Spojené štáty americké pripravené na hrozby vplyvov klimatických zmien. Doug Randall, jeden z autorov tajnej správy Pentagónu konštatuje, že „klimatické zmeny predstavujú unikátnu hrozbu národnej bezpečnosti, pretože zmena klímy nie je tradičný nepriateľ, proti ktorému by bolo možné namieriť zbrane“. Odborník Svetovej banky a bývalý šéf Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) Dr. Bob Watson v súvislosti so štúdiou Pentagónu vyhlásil, že pre administratívu prezidenta Busha bude veľmi ťažké ignorovať takýto dokument. Americká tradícia totiž hovorí, že ak ide o hrozbu pre národnú bezpečnosť a hospodárstvo, musí vláda vždy konať. „Existujú dve skupiny, ktoré táto vláda počúva, jednou je ropná loby a druhou Pentagón,“ povedal Watson. Otázka znie, kto má dnes v Bielom dome väčšie slovo. Vzhľadom na oficiálne mlčanie Ministerstva obrany USA i prezidentského úradu sa zdá, že nadnárodné ropné spoločnosti ťahajú ešte stále za lepší koniec. Situácia im hrá do karát. Prezident by síce mal reagovať, ale v USA sa blížia prezidentské voľby a ropné koncerny svojimi príspevkami na kampaň vedia veľmi efektívne určovať vyhlásenia a smerovanie svojho kandidáta. O tom, kto je ich kandidátom, niet pochýb. John Kerry, prezidentský favorit Demokratickej strany, totiž na rozdiel do Busha, zmeny klímy berie ako vážny problém. Silou svojich financií si ropné spoločnosti, ktoré mimochodom takmer vždy v rozhodujúcich chvíľach podržali republikánov a rodinný klan Bushovcov, zabezpečili v Bielom dome veľmi stabilnú pozíciu. Pozíciu, z ktorej môžu efektívnejšie ako ktokoľvek iný kontrolovať rozhodnutia najväčšej superveľmoci sveta. Autor pracuje v organizácii Greenpeace Knihu Global Warming – The Greenpeace Report, Dr. Jeremy Legget, Oxford University Press, 1990, vydala v ČSFR Academia, nakladatelství Československé akademie ved, 1992, pod názvom Nebezpečí oteplování Země (ISBN 80-200-0452-1).
