Gandžaproblém

Medzinárodný výbor pre kontrolu narkotík (INCB) vydal nedávno pravidelnú správu, podľa ktorej pestovanie marihuany ohrozuje poľnohospodárstvo v Afrike. Podľa INCB je najpestovanejšou, najviac konzumovanou a najobchodovanejšou drogou v Afrike práve marihuana. Kontinent má silné postavenie aj na celosvetovom trhu – pochádza z neho štvrtina zadržaného konope, pričom do Európy malo prísť 60 až 70 percent tejto plodiny z Maroka.
Počet zobrazení: 919
8-m.jpg

Medzinárodný výbor pre kontrolu narkotík (INCB) vydal nedávno pravidelnú správu, podľa ktorej pestovanie marihuany ohrozuje poľnohospodárstvo v Afrike. Podľa INCB je najpestovanejšou, najviac konzumovanou a najobchodovanejšou drogou v Afrike práve marihuana. Kontinent má silné postavenie aj na celosvetovom trhu – pochádza z neho štvrtina zadržaného konope, pričom do Európy malo prísť 60 až 70 percent tejto plodiny z Maroka. Zaujímavejšie ako čísla sú však niektoré konštatovania správy INCB. Hovorí sa v nej napríklad, že marihuana vytláča z polí afrických farmárov tradičné potraviny a technické plodiny. Spôsobuje tým ich nedostatok, ktorý vedie až k hladomoru. Prirodzene, africkí farmári nepestujú čoraz viac gandže preto, že by sa im zapáčilo byť „high“ (a že v tom stave im hlad neprekáža) – takto však môžu zarobiť omnoho viac peňazí ako predajom sladkých zemiakov. Spočiatku to naozaj funguje. No výsledkom je nedostatok potravín, nutnosť ich dovozu, nárast cien a znova chudoba a hlad. Takýto bludný kruh funguje v Sudáne, Maroku, Malawi, Mozambiku a v mnohých iných krajinách. *** Dá sa tvrdiť, že hroziaci hladomor je dôsledok pestovania (a teda aj užívania) marihuany? V zásade nie. Alebo inak, pravda je zložitejšia. Nie náhodou sú hlavnými centrami pestovania drog chudobné krajiny. Africkí pestovatelia marihuany majú svojich kolegov na ostatných kontinentoch – pestovateľov makovíc pre afganské ópium (jeho produkcia vystrelila hore počas vrcholiacej občianskej vojny medzi mudžahedínmi a po americkej invázii), bolívijských roľníkov s ich poliami koky (pád cien poľnohospodárskych surovín na svetových trhoch, krach veľkej časti tradičného ťažobného priemyslu a „reštrukturalizácia“ hospodárstva pod taktovkou Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky im iné cesty k obžive prakticky uzavreli), rovnako však v Kolumbii, Mjanmarsku, Thajsku či Albánsku. Prechod na pestovanie drog predstavuje vo všetkých týchto prípadoch pre roľníkov stratégiu prežitia – aj keď zo strednodobého hľadiska neudržateľnú. Znižovanie produkcie potravín vedie k rastu ich cien, postupne sa kriminalizuje ekonomika i politika krajiny. Podstatná časť zisku končí v rukách obchodníkov a spracovateľov, k pestovateľom sa nikdy nedostane. Pestovanie drog sa do chudobných krajín presúva aj v dôsledku represívnej politiky vo vyspelých krajinách. Chudobu sprevádza často neefektivita štátnej moci, a tým klesá riziko odhalenia drogových sietí. Navyše, korupcia zapája do obchodu aj politické a hospodárske elity. Drogový priemysel je v rozvojových krajinách v rukách zločineckých sietí, ktoré sa prirodzene usilujú znižovať výdavky na vstupy. Riziko odhalenia je v Európe či Severnej Amerike podstatne vyššie, k tomu treba pripočítať vyššiu cenu práce. Dopyt po marihuane (i tvrdých drogách) sa v rozvinutých krajinách pokrýva dovozom. *** Problémy, ktoré pestovanie marihuany spôsobuje africkému poľnohospodárstvu tak nemajú nič spoločné s diskusiou o škodlivosti/neškodnosti jej užívania. Mnohé komunity v strednej a západnej Afrike majú dlhú tradíciu jej pestovania pre lokálne potreby a užívania. V minulosti to však nikdy neohrozovalo produkciu potravín a prežitie komunít. Aj správa INCB poznamenáva, že nárast v pestovaní marihuany nastal až po páde cien vývozných poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch, kontrolovaných najmä nadnárodnými spoločnosťami. Prechod k „výnosnejším plodinám“ bol pokračovaním logiky štruktúry medzinárodných vzťahov. S podobným argumentom sa dá pokračovať ešte ďalej. V časti venujúcej sa Európe správa uvádza, že vo Švajčiarsku sa marihuana pestuje na 300 až 500 hektároch pôdy, čo dáva ročne úrodu 50 až 200 ton. Tá sa predáva v približne 400 registrovaných obchodoch (samozrejme, väčšina z nich sa nachádza v hraničných regiónoch, čo je prirodzený dôsledok rozdielnych národných politík voči marihuane). Švajčiarsko patrí medzi krajiny, ktoré marihuanu v obmedzenej forme legalizovali. Domáca produkcia stačí pre miestny trh. To zároveň znamená, že Švajčiarsko nevstupuje do reťazca, na konci ktorého je zneužívanie farmárov v rozvojových krajinách a hroziaci hladomor. *** Drogy nie sú fenomén modernej doby. Každá kultúra má spoločensky akceptované drogy – legálne alebo minimálne dekriminalizované. V európskom/severoamerickom priestore – ktorý určil kultúrne normy pre veľkú časť sveta – sa presadil alkohol a tabak. Ostatné sa stali postupne nelegálnymi či pololegálnymi. Toto delenie nie je determinované len reálnym zhodnotením škodlivosti jednotlivých látok z lekárskeho a spoločenského hľadiska, ale na základe kultúrne špecifických noriem. Aj v európskom/severoamerickom priestore prirodzene existovali (a existujú) subkultúry, ktorých postoj k jednotlivým drogám je odlišný, z hľadiska vplyvu na vytváranie celospoločenských noriem však nemajú vplyv. Takéto pravidlá sa potom vďaka mocenskej dominancii exportovali aj do zvyšku sveta. V celom procese sú dôležité aj obchodné záujmy. Tabakové firmy (a v menšej miere aj producenti alkoholu) sú globálnymi hráčmi schopnými meniť politiku krajín. Napríklad, jednou z najsilnejších skupín lobujúcich za prijatie Číny do WTO boli americké tabakové spoločnosti. Dôvod – čínske ženy sú skutočne obrovským, a zatiaľ „neobjaveným“, potenciálnym trhom. Rovnaké „pravidlá trhu“ platia pri africkej marihuane. Znižovanie cien tradičných vývozných surovín a úsilie farmárov o prežitie ich spolu s dopytom po marihuane z krajín, kde sú podmienky na jej pestovanie (pre „účinnú“ represívnu politiku) sťažené, vedie k výmene pestovaných plodín. Dominantné postavenie obchodníkov s marihuanou a následný rast cien potravín však dostávajú farmárov do bludného kruhu biedy. Štáty, ktoré pre kultúrou podmienené normy a finančné záujmy niektorých skupín robia z marihuany nelegálnu drogu, tento trend ešte posilňujú. Represiou presúvajú pestovanie do chudobných krajín so slabou štátnou mocou a jej kriminalizáciou dávajú trh do rúk organizovaného zločinu. Ten ešte väčšmi oslabuje vládu v chudobných krajinách a znižuje šance na normálny ekonomický vývoj. Takéto „reštriktívne riešenia problému s marihuanou“ tak vytvárajú celý cyklus problémov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984