Reklama
Reklama

Cena chudobných študentov

Vychýrená súkromná Harvardská univerzita zrušila poplatky za štúdium pre študentov, ktorých rodičia zarobia ročne menej ako 40 tisíc dolárov. Napísal o tom denník The New York Times (NYT).
Počet zobrazení: 916

Vychýrená súkromná Harvardská univerzita zrušila poplatky za štúdium pre študentov, ktorých rodičia zarobia ročne menej ako 40 tisíc dolárov. Napísal o tom denník The New York Times (NYT). Vzhľadom na tamojšiu životnú úroveň možno takéto rodiny prirovnať k našim s príjmom okolo 15 – 20 tisíc korún. Ďalším študentom, ktorých rodičia zarábajú od 40 do 60 tisíc ročne, radikálne znížia výšku poplatkov. Štipendiá a pôžičky nepomáhajú V amerických pomeroch sa tieto domácnosti pokladajú za „nízkopríjmové“ a vedenie univerzity považuje za mimoriadne dôležité zvýšiť počet chudobných študentov. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že akokoľvek výhodné štipendijné a pôžičkové programy nie sú účinné. Chudobní študenti ich aj tak potrebujú na stravu, ubytovanie, dopravu, knihy atď. Oproti priemernému školnému zvyšujú tieto výdavky celkové náklady na štúdium až na dvojnásobok. „Ak iba 10 percent študentov, ktorí získavajú vysokoškolské vzdelanie, pochádza z rodín z chudobnejšej polovice občanov z hľadiska ročných príjmov, tak čosi nerobíme dobre,“ vyhlásil prezident Harvardskej univerzity Lawrence H. Summers. Ten oznámil nové opatrenia v posledný februárový deň na zasadaní Americkej rady pre vzdelávanie v Miami Beach. Alarmujúco málo chudobných študentov Podľa NYT predstavuje tento rok výška školného na Harvarde 26 066 dolárov. Spolu s platbami za ubytovanie, knihy a podobne dosiahnu celkové náklady na štúdium 44 tisíc dolárov. Na štipendiá chce škola vyčleniť asi 80 miliónov. Rodičia, ktorí zarábajú menej ako 40 tisíc USD, za svoje deti doteraz platili priemerne 2300 dolárov. Rodičia s ročným príjmom medzi 40 a 60 tisíc zaplatili tri a pol tisíca a odteraz zaplatia priemerne 2250 dolárov. Iba 7 percent študentov na Harvarde pochádza z najchudobnejšej štvrtiny amerických domácností a 16 percent z chudobnejšej polovice. Naopak takmer 75 percent študentov je z najbohatšej štvrtiny amerických domácností. „Údaje z ostatných výberových súkromných univerzít sú podobné,“ upozorňuje L. H. Summers. Harvard príkladom Prezident Harvardskej univerzity varuje, že vysokoškolské vzdelanie sa tak môže stať nie prostriedkom, ale naopak prekážkou pre uplatnenie sa práve pre obrovské rozdiely medzi jednotlivými príjmovými skupinami v prístupe k nemu. Je zaujímavé, že sa práve najznámejšia americká súkromná univerzita stala v tomto smere lídrom. Predstavitelia Harvardu oficiálne vyhlásili, že ich zámerom je stať sa príkladom pre ostatné vysoké školy v Amerike. Niektoré z nich už v osobitných prípadoch, keď chceli získať nejakého študenta, neschopného platiť školné, k takémuto kroku pristúpili. Ale takto oficiálne, ako všeobecne platné opatrenie, to doteraz neprijala ani jedna univerzita. Problémy uživiť sa Prieskum na Harvarde nedávno ukázal, že rodičia s nízkymi príjmami aj tak nie sú schopní platiť príspevky. Väčšinu z nich, alebo dokonca celé, sa z rôznych zdrojov usilujú zaplatiť samotní študenti. Napríklad Peter M. Brown z Oklahomy denníku The New York Times povedal, že svojej matke výmer na poplatky radšej ani neukazoval. Peter má ďalších šesť súrodencov, jeho otec zahynul v roku 1991 a mama pracuje ako učiteľka v štátnej škole. Má problémy vôbec uživiť rodinu a jej zárobok je oveľa nižší než to, čo potrebuje na štúdium. Peter sa jej neraz spýtal, koľko by mu asi mohla dať: „Povedala sumu, ale nie toľko, čo požadovala univerzita. Ja som sa zmohol iba na veľmi si to vážim a zvyšok som začal zháňať.“ Ako hovorí, vedie „sparťanský život“, aby ušetril, kde sa dá. Odteraz podľa vlastných slov „nebudem musieť každý týždeň hľadať ľudí, ktorým by som poprenášal škatule“. Rastie zadlženosť študentov Denník NYT upozorňuje, že v poslednom čase sa prudko zvýšilo zadlženie študentov, ktorí si požičiavali na vysokoškolské poplatky. Tie totiž rástli rýchlejšie ako príjmy rodín. A to napriek tomu, že napríklad Harvard sa usiloval udeliť viac štipendií. Niektorí študenti nimi „zaplatili“ časť objemu práce, ktorú inak musia pre univerzitu vykonať. Takže tí, ktorí skončia štúdium na Harvarde tento rok, budú mať v priemere dlhy vo výške 14 600 dolárov oproti 8800 dolárov v roku 1998. Na druhej strane však univerzita sama ponúka študentom možnosť zarobiť si. Napríklad Peter Brown robí okrem iného týždenne 10 hodín v študentskom mestečku, pričom jeho mzdu dotuje štát z verejných zdrojov. Štát musí chudobných študentov dotovať Dôkazom toho, že chudobní študenti sa bez štátnej pomoci nezaobídu, je aj vládny Program finančnej pomoci pre študentov. Opäť platí, že prekážkou nie je len školné, ale už aj základné výdavky spojené so štúdiom. Brian K. Fitzgerald, ktorý šéfuje Poradnému výboru Kongresu pre tento program, hovorí, že situácia P. Browna nie je veľmi nezvyčajná. „Veľa študentov, dokonca aj tých, ktorí pochádzajú zo strednej vrstvy, si musí poradiť bez pomoci rodičov.“ Tento federálny program pomáha rodinám, ktoré ročne zarobia menej než 15 000 dolárov, a teda nie sú schopné nijakým spôsobom prispievať na štúdium svojich detí. Výbor dokonca odporučil, aby sa táto hranica zvýšila na 35 tisíc alebo aspoň na 25 tisíc dolárov. „Dnešná realita dokazuje, že rodiny s príjmom do 35 tisíc dolárov jednoducho nie sú schopné prispievať na vysokoškolské štúdium.“ Podporiť chudobných študentov Predstavitelia Harvardu očakávajú, že táto iniciatíva bude školu stáť v budúcom roku asi 2 milióny dolárov a pomôže asi tisícke zo 6600 študentov. Podľa L. H. Summersa to však vyrieši iba časť problému, zmiznú totiž prekážky pre schopných študentov. Oveľa väčším problémom je podporiť pri dosiahnutí vzdelania chudobných študentov z menej podnetného prostredia. Harvardská univerzita sa preto bude usilovať zvýšiť počet aj takýchto nízkopríjmových študentov. Zároveň odštartuje letnú akadémiu pre absolventov stredných škôl z nízkopríjmových rodín. Autor je redaktor serveru www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama