Riziká daňovej reformy
Daňová reforma realizovaná v priebehu roka 2002 vychádza z veľa- krát novelizovanej slovenskej daňovej legislatívy. Medzi jej hlavné zásady patrí princíp spravodlivosti a proporcionality pri snahe o celkové zjednodušenie a sprehľadnenie uvedenej legislatívy. Vychádza sa pritom z takých téz programového vyhlásenia vlády akými sú: zjednodušenie daňovej legislatívy, presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame dane, analyzovanie možnosti zavedenia rovnej dane, posilnenie vlastných daňových príjmov obcí a pod. Ťažiskom sú fiskálne a legislatívne aspekty zmeny daňového systému. Národohospodárskym a sociálnym aspektom tejto zmeny sa uvedená reforma venuje iba okrajovo. Z ekonomického hľadiska má každá zmena daňového systému niekoľko dimenzií. Zanedbanie ľubovoľnej z nich môže viesť k závažným problémom vo fungovaní sociálno-ekonomických procesov, ktoré predlžujú realizáciu reformy a zvyšujú jej spoločenské náklady. Fiskálna dimenzia daňovej reformy sa dotýka príjmových aspektov rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Podstatou jej národohospodárskej dimenzie je vplyv zmeny daňového systému na fungovanie ekonomických procesov a správanie sa ekonomických subjektov v národnom hospodárstve determinujúcich hospodársky rast a jeho udržateľnosť. Pod sociálnou dimenziou daňovej reformy možno rozumieť dosah zmien daňového systému na životnú úroveň a sociálny vývoj. Z celkového hospodársko-spoločenského hľadiska je oblasťou, v ktorej sa v konečnom dôsledku prejaví pôsobenie zmien vyvolaných daňovou reformou, sociálna a ekonomická súdržnosť. Je výsledkom symbiózy fiskálnej, národohospodárskej a sociálnej dimenzie daňovej reformy. Ich vhodné spolupôsobenie vedie k zvýšeniu sociálnej a ekonomickej súdržnosti a opačne. Nápravy v oblasti sociálnej a ekonomickej súdržnosti sú pritom vo všeobecnosti podstatne drahšie a časovo náročnejšie než napríklad nápravy v oblasti vonkajšej alebo vnútornej nerovnováhy. Medzi hlavné dôsledky daňovej reformy bude patriť predovšetkým základný štrukturálny manéver znižujúci váhu priamych a zvyšujúci váhu nepriamych daní na daňových príjmoch. Prevažná časť z nich vstupuje do štátneho rozpočtu. V doterajšom vývoji ekonomiky Slovenska to bolo viac než 92 percent. Základný štrukturálny manéver daňovej reformy prostredníctvom zníženia daňovej zaťaženosti právnických a fyzických osôb vyvolá také zmeny v ich správaní, ktoré sa v konečnom dôsledku odrazia v prorastovom formovaní ponukovej stránky ekonomiky. Na druhej strane, plošné zaťaženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní vyvolá zvýšenie spotrebiteľských cien a v konečnom dôsledku môže viesť k zníženiu domáceho dopytu. Znamená to, že uvedený štrukturálny manéver na jednej hospodársky strane rast podporuje a na strane druhej ho však môže aj znižovať. V súčasných podmienkach ekonomiky Slovenska celková úroveň pozitívneho vplyvu v značnej miere bude závisieť od kvality a pružnosti štrukturálnych zmien a dostatočnej dynamiky zahraničného dopytu. Základný štrukturálny manéver daňovej reformy prostredníctvom zníženia daňovej zaťaženosti fyzických osôb povedie k zvýšeniu čistých pracovných a kapitálových príjmov domácností a zvýši nominálnu kúpnu silu obyvateľstva, čo vytvára predpoklady na zvýšenie jeho životnej úrovne. Na druhej strane plošné zaťaženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní zníži reálne dôchodky domácností a ich reálnu kúpnu silu, čo vyvolá zníženie životnej úrovne s osobitným zreteľom na sociálne slabé vrstvy obyvateľstva. Znamená to, že uvedený štrukturálny manéver na jednej strane rast životnej úrovne podporuje (hlavne stredných a vyšších príjmových skupín), na druhej strane ho však môže aj znižovať (najmä nižších príjmových skupín, dôchodcov a poberateľov sociálnych príjmov). Celková úroveň pozitívneho vplyvu v značnej miere bude závisieť od veľkosti nárastu čistých pracovných a kapitálových príjmov a nárastu spotrebiteľských cien, ako aj vývoja v oblasti sociálnych príjmov. Z uvedeného vyplýva, že základný štrukturálny manéver daňovej reformy okrem pozitívnych očakávaní zakladá aj isté riziká dotýkajúce sa tak hospodárskeho rastu, ako aj životnej úrovne obyvateľstva. Žiaľ, samotné koncipovanie daňovej reformy minimalizáciu týchto rizík neobsahuje. Z národohospodárskeho pohľadu platí, že čím vyšší bude prírastok v tvorbe pridanej hodnoty vyvolaný zmenou daňového systému, tým nižšia bude významnosť možnosti negatívneho vplyvu daňovej reformy na hospodársky rast, životnú úroveň a sociálny vývoj. Celkovo tak možno konštatovať, že daňová reforma bude zvyšovať dynamiku hospodárskeho rastu, ale zároveň znižovať jeho udržateľnosť. tab. 1 Daňové príjmy štátneho rozpočtu a ich štruktúra 1995 1996 1997 1998 Daňové príjmy spolu v mld. Sk 136,5 140,1 145,5 153,0 z toho : priame dane v % 40,5 42,8 38,4 41,2 nepriame dane v % 59,5 57,2 61,6 58,8 1999 2000 2001 2002 Daňové príjmy spolu v mld. Sk 162,5 173,8 165,0 188,7 z toho : priame dane v % 39,3 35,4 35,8 36,7 nepriame dane v % 60,7 64,6 64,2 63,3 Poznámka: Priame dane = daň z príjmov fyzických osôb+daň z príjmov právnických osôb+dane vyberané zrážkou+daň z majetku. Nepriame dane = domáce dane na tovary a služby+dane z medzinárodného obchodu a transakcií. Zdroj: ŠÚ SR. tab. 2 Základné národohospodárske proporcie výkonnosti daňového systému 1995 1996 1997 1998 Daňové príjmy na obyvateľa v tis. Sk 25,4 26,1 27,0 28,4 Daň. príjmy ako % z pridanej hodnoty 26,7 24,9 22,7 22,0 1999 2000 2001 2002 Daňové príjmy na obyvateľa v tis. Sk 30,1 32,2 30,7 35,1 Daň. príjmy ako % z pridanej hodnoty 21,6 21,3 18,5 19,5 Poznámka: Výpočet na podklade ukazovateľov ŠÚ SR. Daňové príjmy na obyvateľa = daňové príjmy štátneho rozpočtu/obyvateľstvo k 31.12. Daňové príjmy ako % z pridanej hodnoty = daňové príjmy štátneho rozpočtu/hrubá pridaná hodnota v bežných cenách. Autor je prognostik Redakcia týždenníka SLOVO sa nemusí stotožňovať s textami uverejnenými v tejto rubrike.
