Reklama
Reklama

AD: Slovensku chýba spoločná vízia (SLOVO 9/2004)

V besede s hosťami Klubu Slova sociológmi Ľudmilou Benkovičovou a Michalom Vašečkom odznelo množstvo podnetných a zaujímavých myšlienok (Slovo č. 9/2004). Chcel by som však uviesť na pravú mieru niektoré nepresnosti.
Počet zobrazení: 519

V besede s hosťami Klubu Slova sociológmi Ľudmilou Benkovičovou a Michalom Vašečkom odznelo množstvo podnetných a zaujímavých myšlienok (Slovo č. 9/2004). Chcel by som však uviesť na pravú mieru niektoré nepresnosti. V diskusii o súčasnosti a budúcnosti Slovenska sa M. Vašečka odvoláva na tzv. Gini koeficient, ktorý sa zrejme redakčnou chybou pri prepise záznamu komicky skomolil na Jimmi koeficient. Ekonomická teória rozlišuje medzi meraním majetku a príjmu. Majetok je množstvo aktív meraných v určitom čase - sú to napríklad peňažná hotovosť, peniaze v bankách, trhová hodnota obligácií a akcií, pôda, nehnuteľnosti a veci dlhodobého úžitku. Príjmy sú tok dôchodkov z tohto majetku a mzdy merané v určitom časovom rozpätí, povedzme za kalendárny rok. Gini koeficient je jedným z nástrojov ako vyjadriť toto rozloženie príjmov štatisticky. Gini koeficient je ukazovateľ príjmovej nerovnosti, ktorý meria odchýlku, do akej miery sa rozloženie príjmov obyvateľstva odchyľuje od hypotetického rozloženia, pri ktorom každá osoba dostáva rovnaký podiel. Jeho hodnoty sa pohybujú od 0 do 100. Hodnota 0 vyjadruje situáciu, keď je úplná rovnosť a hodnota 100 vyjadruje maximálnu možnú nerovnosť, teda absurdnú situáciu, keď by jedna osoba dostávala všetko a iní nič. Index je dôležitý pre medzinárodné porovnávanie jednotlivých krajín. Odhaľuje také črty spoločnosti, ktoré neodhalí spriemerovaný indikátor, ako je HDP na osobu. Gini koeficient teda nemeria mieru redistribúcie, ako tvrdí v texte M. Vašečka, ale rozloženie príjmov („pozitívnou zmenou na Slovensku je aj zníženie neúnosnej miery redistribúcie – tzv. Gini index“....). Tiež nie je celkom presný jeho záver, že nízka alebo vysoká hodnota Gini má vplyv na ekonomickú výkonnosť krajiny. Takáto kauzalita je možná a logika je za ňou taká, že krajiny s vysoko nivelizovanými príjmami majú pravdepodobne aj vysokú mieru prerozdeľovania produktu a zdaňovania – podľa neoklasických ekonómov toto oberá biznis o stimuly podnikať. Ja si myslím, že ide iba o jednu z možných interpretácií. Dalo by sa skôr povedať, že nízky alebo vysoký Gini nám môže vypovedať o sociálnej stratifikácii, charaktere ekonomiky a o usporiadaní majetkových vzťahov. V bývalom Česko-Slovensku dosahoval tento koeficient veľmi nízku hodnotu (19,7) a ešte aj začiatkom 90. rokov je pre Slovensko veľmi nízky (19,5 v roku 1992), čo svedčí o dosť rovnostárskom charaktere spoločnosti. Na ilustráciu: v roku 2002 má podľa údajov Svetovej banky Maďarsko Gini 24,4, Belgicko 28,7, Nemecko 30, Kanada 31,5, Estónsko 37,6 a Hongkong 52,2. Na rozdiel od M. Vašečku si nemyslím, že dá sa nejako objektívne a „technicky“ určiť, aká by mala byť optimálna výška tohto koeficientu, teda optimálna výška príjmovej nerovnosti. Platón tvrdil, že najbohatší občan má mať štyrikrát viac ako najchudobnejší. Dnes je skutočnosť taká, že v roku 1999 v USA priemerný zárobok hlavného manažéra podniku prevyšoval 107-násobne priemerný plat robotníka. Interval, ktorý M. Vašečka uvádza ako vhodný pre liberálnodemokratické režimy (25-45), je podľa môjho názoru príliš široký. Nad 45 sa v rebríčku príjmových nerovností okrem Ruska umiestňujú viac-menej iba najchudobnejšie krajiny tzv. tretieho sveta. Poukazovanie na stred intervalu 33 ako ideálneho pre Slovensko („... dobrá správa pre Slovensko v roku 2000 bola, že daný index bol 33. To znamená presne uprostred intervalu, ktorý sa považuje za vhodný z hľadiska ekonomického a zároveň je aj sociálne spravodlivý...“) nie je metodologicky príliš šťastné, pretože je problematické takto modelovať správnu mieru toho, keď rovnosti a nerovnosti sú pre spoločnosť funkčné. Každá krajina má iné spoločenské dedičstvo, inú politickú a sociálnu históriu, iné sociálne zvyklosti a očakávania – toto siaha ďaleko pred obdobie tzv. reálneho socializmu. Ekonomické zdôvodnenie toho, aké majú byť nerovnosti neexistuje. Názor na výšku príjmových rozdielov je hodnotový postoj a vyplýva z našich predstáv o sociálnej spravodlivosti a o tom, ako by mala byť organizovaná spoločnosť. Súčasné reformy na Slovensku budú posúvať Gini koeficient smerom hore. Spolu s M. Vašečkom jeho ďalší rast nepovažujem za správny. Autor je sociológ Redakcia týždenníka SLOVO sa nemusí stotožňovať s textami uverejnenými v tejto rubrike.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama