Jeden a jeden je tri alebo sú tri?

Známa detská hádanka navádza na to, aby sme sa koncentrovali na nepodstatné veci a pritom si nevšimli základný omyl. Evokuje to mnohé životné situácie a aj v prostredí slovenskej politiky sa riešia často takzvané problémy, nezriedka vytvorené umelo, práve preto, aby nám pravá podstata unikla.
Počet zobrazení: 1098

Známa detská hádanka navádza na to, aby sme sa koncentrovali na nepodstatné veci a pritom si nevšimli základný omyl. Evokuje to mnohé životné situácie a aj v prostredí slovenskej politiky sa riešia často takzvané problémy, nezriedka vytvorené umelo, práve preto, aby nám pravá podstata unikla. Slovensko je od roku 1993 samostatné a subjektom medzinárodného práva, čo znamená nielen suverenitu, ale aj zodpovednosť. Zodpovednosť v prvom rade samých za seba, za svoje rozhodnutia, za vlastnú budúcnosť. Postavili sme si ciele, ktoré vlastne ani cieľmi nie sú, ale mali by skôr predstavovať prostriedok na ich dosiahnutie. Zámena cieľov s prostriedkami patrí k základným chybám našich oficiálnych reprezentácií, z čoho asi vyplýva, že vlastné ciele snáď ani nemáme, ale skôr ideme po stopách často protichodných, na ktoré nás niekto s dobrým či zlým úmyslom navedie. Absencia cieľov sa prejavuje už v samotnej legislatíve, ktorá si v parciálnych oblastiach berie za vzor tú alebo inú krajinu od Ďalekého východu po ďaleký západ, z čoho vzniká nesúrodý celok vyvolávajúci potrebu neustálych novelizácií, úprav likvidujúcich hlavné nezrovnalosti a často vytvárajúcich nové nezrovnalosti. Dostávame sa tak do konfliktu s charakterom štátu definovaného Ústavou Slovenskej republiky a krokmi v sociálnej, zdravotníckej či vzdelávacej oblasti. Sme pred vstupom do Európskej únie a NATO, čo bolo tiež definované ako jeden z cieľov našej politiky. Pritom by malo opätovne ísť o prostriedok na zlepšenie kvality nášho života, prostredníctvom výkonnej ekonomiky zvýšiť životnú úroveň občanov, pocit ich istoty a bezpečnosti, zodpovednosť pri zabezpečovaní potrieb vlastných občanov, vlastnej ekonomiky a vlastných záujmov. Účasť v globálnych a integračných procesoch je o hodnotách, nielen cudzích, ale aj vlastných. Je aj o ochrane a presadzovaní záujmov svojej krajiny, čiže nemôže nám byť jedno, ako bude vyzerať budúca Európa. My však v diskusii o budúcej európskej ústavnej zmluve nemáme problém zadeklarovať, že pre Slovensko bude dobré akékoľvek riešenie, na ktorom sa iní dohodnú. Do veľkých tém európskej dimenzie vnášame len málo originálnych myšlienok a celkove túto diskusiu iba minimálne obohacujeme. Váha a sila krajiny v integračných procesoch nie je daná iba počtom obyvateľov, vojenskou či ekonomickou silou, je výrazne posilňovaná intelektuálnym potenciálom, silou myšlienok a argumentov a osobnosťami, ktoré ich dokážu prezentovať. Často hovoríme o kríze či dokonca deficite elít v našej spoločnosti. Tento stav je prirodzený a je vyvolaný aj tým, že naša spoločnosť je viac stranícka ako občianska. Každá prepolitizovaná spoločnosť vyvoláva deficit demokracie a zužuje priestor na uplatnenie intelektu. Dokonca môže viesť k jeho úniku za hranice vlastnej krajiny. Ekonomiku sme si zvykli tradične zamieňať za štatistické vykazovanie rastových ukazovateľov či absolútnych čísel, ktoré nie vždy pravdivo vyjadrujú jej skutočný stav. Znova sme si tieto čísla postavili ako cieľ. Minimálne rovnakú váhu v hodnotení ekonomiky musí mať to, či ekonomické procesy generujú dostatok zdrojov pre rozvoj spoločnosti, pre dôstojný život dôchodcov, pre mladú generáciu a jej budúcnosť. Stav zdravotníctva, školstva, kultúry, vedy, infraštruktúry krajiny je skutočným obrazom stavu ekonomiky. Teda pokiaľ hodnotíme aj súčasný rozpočtový deficit z tohto pohľadu, tak je neprimerane vysoký, lebo na jednej strane vytvára dlhovú službu do budúcnosti a pritom degraduje oblasti, ktoré majú byť vitálne z hľadiska rozvojových impulzov. Ponuka Slovenska na medzinárodnom investičnom trhu, ako krajiny s nadštandardnými stimulmi a lacnou pracovnou silou, nemá budúcnosť – bude viesť len k jej intelektuálnemu vyprázdňovaniu. Reči o nižšej efektívnosti či výkonnosti našej pracovnej sily absolútne neobstoja, lebo ju vyvracajú práve všetky úspešné zahraničné investície na Slovensku. Pokiaľ dôjde k zvýšeniu motivácie pracovnej sily, práve ona a jej profesijná či vzdelanostná štruktúra sa stane brzdou ďalšieho rozvoja. Budúcnosť je jasná najmä v sofistikovaných činnostiach, know-how a výskume. Skúsme sa preto zamyslieť sami nad sebou, nad našimi cieľmi a prostriedkami na ich dosiahnutie. Nešpekulujme nad tým, či jeden a jeden je tri alebo sú tri, ale naučme sa rátať. Nemyslime a nekonajme ani ľavicovo, ani pravicovo, ale pragmaticky, ekonomicky a sociálne. Postavme filozofiu nášho úspechu na vlastných ľuďoch, na úspešných firmách a hlavne na sile intelektu. Autor je predseda SOPK Redakcia týždenníka SLOVO sa nemusí stotožňovať s textami uverejnenými v tejto rubrike.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984