Čo sme našli v antikvariáte
Vášeň loviť knihy po antikvariátoch som zdedil po mojom starkom (maminom otcovi) spolu s knižnicou, kde azda viac ako polovicu tvoria tituly, ktoré už prešli mnohými rukami i očami. Za všetkých režimov sa v malých obchodíkoch so zaprášenými zväzkami dali nájsť vzácne, väčšinou pod príkrovom iných kníh dobre schované kúsky a starký si s chuťou počínal ako na orientálnom bazáre – tlačil ceny čo najnižšie. Spomínam si, že raz, keď som ho ako desať-jedenásťročný sprevádzal, objavil nejakú zaujímavú knižku, ktorá bola umiestnená na vrchnej polici až pod stropom. Pani predavačka sa ponúkla, že pristaví rebrík a vyšplhá sa po knihu v prípade, ak si ju starký kúpi. Súhlasil, ale pod podmienkou, že bude stáť najviac päť korún. Po nebezpečne vyzerajúcom výstupe a zostupe (rebrík nestačil, musela liezť i priamo po poličkách) predavačka nalistovala cenu: 6 Kčs. Starký pokrčil ramenami a nedal sa obmäkčiť. Knihu tam zanechal, prístupnejšiu ďalšiemu lovcovi. Raz za týždeň, nanajvýš za dva, vydám sa aj ja na pravidelnú obchôdzku po bratislavských antikvariátoch. Väčšinou mám čas a chuť len na malý okruh. Tvoria ho antikvariáty v blízkosti môjho bydliska: pri Justičnom paláci, pri zimnom štadióne a na Ulici 29. augusta. Veľký okruh zahŕňa všetky ostatné, no pokiaľ si chcem pátranie vychutnať, nestihnem ho obehnúť za jeden deň. Začnem v centre – na Vysokej ulici, na Ventúrskej, pokračujem v Petržalke na Bohrovej a raz za dlhý čas zájdem aj do obchodného domu v Krasňanoch. Medzi najväčšie úlovky zo spomínaných vôd patrí kompletný Shakespeare v jednom zväzku v origináli; výber z poviedok Anatola Francea Sedem žien modrofúzových; prvý, experimentálny zväzok Spisov Alfonza Bednára Blok 4/B (reálny predobraz domu by ste našli na Záhradníckej ulici, býval tam i sám autor) obsahujúci poviedky z fajolovského cyklu, ktoré sa stali námetom môjho najobľúbenejšieho slovenského filmu Slnko v sieti; Ejzenštejnova knižočka O stavbě uměleckého díla či Teória literatúry – Výbor z „formálnej metódy“ („sostavil a preložil Dr. Mikuláš Bakoš, vydal Fr. Urbánek a spol., Trnava 1941“). Nechtiac a nevedome som okrem objavovania rozvinul aj žáner uchmatnutia, presnejšie predchmatnutia knihy, a to dokonca vo dvoch žánrových formách – pri spoločnej i individuálnej návšteve. Mrzí ma, že to v oboch prípadoch postihlo môjho priateľa a kolegu Jara Šranka. V prvom som náhodou o minútu skôr pristúpil k poličke so svetovou beletriou (u pána Ježeka na Justičnej), na ktorej ležali len mierne ojazdené Gumy Alaina Robbe-Grilleta. Pár týždňov nato som sa ponáhľal na stretnutie s Jarom v Gramofóne na Laurinskej, no neodpustil som si krátke zdržanie na mieste minulého činu, a, hľa – naďabil som na Lautréamontovo Souborné dílo (Zpěvy Maldororovy, Poesie, Dopisy). Keď som ho mal polhodinku položené na stolíku tesne vedľa čaše so suchým červeným, Jaro ma so smútkom v hlase požiadal, aby som predmet trýzne (zháňa knihu už niekoľko rokov) ukryl pred jeho zrakom radšej do tašky. Vyhovel som mu a prisľúbil, že ak ho aj tretíkrát v tejto veci rozosmutním, napravím to tak, že mu knižku bez otáľania darujem; teraz už môj sľub podlieha aj verejnej kontrole. Autor sa živí čítaním
