Zámok vo vzduchu

Básnik by povedal, že studnica tvorivých objavov manažérov verejnoprávnej STV je azda bezodná, lebo čo rozhovor pre public relations, to celkom nová koncepcia. Sotva divák absolvoval tzv. nový začiatok, už sa dozvedá, že ten definitívny alebo prinajmenšom druhý, sa odohrá až po 15. septembri, keď do domácností prídu elektronické merače sledovanosti – peoplemetre. September je ďaleko a skúsenosť hovorí, že televízny divák väčšinou rýchlo zabúda, takže generálny direktor STV môže pokojne sľúbiť aj modré z neba. Dôležitejší z hľadiska úlohy dostáť verejnoprávnosti je však Rybníčkov prísľub z rozhovoru pre TV Oko (č. 7, 13. februára). Vyberám: „Určite sa budeme podieľať na výrobe pôvodnej dramatickej tvorby... V koprodukcii chceme podporiť aspoň jeden – dva filmy. Budeme uvažovať o možnosti nakrúcať inscenácie.“ O dva týždne to už nebola pravda. Podľa správy TASR, ktorá sa odvoláva na člena manažmentu STV pre styk s verejnosťou Zahradníka, najnovšie „STV už v budúcnosti neplánuje nakrúcať televízne inscenácie“. Ak Rybníček pre TV Oko povedal, že mienia v koprodukcii podporiť aspoň jeden-dva filmy, Zahradník hovorí o štrnásť dní niečo iné: „STV sa veľmi nechce púšťať do koprodukčných námetov, viac sa chce spoľahnúť na tvorbu vlastných filmov.“ Zámer tvorby filmov má súvisieť s plánmi Ondreja Šulaja, ktorý sa stal garantom za slovenskú pôvodnú tvorbu v STV. Šulaja oslovil televízny manažment s ponukou na spoluprácu pri príprave a realizácii novej koncepcie, lebo je „dlhoročným renomovaným a uznávaným odborníkom v oblasti dramatickej tvorby“. Podľa správy TASR „Šulaj manažmentu predložil určitý náčrt a východiská svojej koncepcie a jeho úlohou bude koncepciu spracovať“. Podľa Zahradníka je Šulaj nestrannou autoritou, ktorá nereprezentuje žiadnu záujmovú skupinu tvorcov. A koho teda reprezentuje? Prečo sa manažment neobrátil na profesijné organizácie, akou je Únia slovenských televíznych tvorcov, Asociácia producentov v audiovízii či Asociácia spisovateľov Slovenska, ktoré prejavujú záujem prispieť k transformácii SRo a STV? Ak má vôbec takýto na mieru ušitý inštitút garanta umeleckej kvality v STV jestvovať, prečo by nemal podliehať všeobecne uznávaným pravidlám, ako je napríklad konkurzné konanie, ktoré umožňuje záujemcom súťažiť? Navyše je tu skutočnosť, že návrhy na výrobu vlastných filmov bude schvaľovať televízna dramaturgia, no najmä „vrcholové vedenie STV“. Inými slovami, doslova rovnaký manažment, ktorý si v parlamente presadil zrušenie povinnosti, aby sa časť z koncesionárskych poplatkov použila na pôvodnú tvorbu. Dôveryhodnosť projektu vlastnej filmovej výroby je tým otrasená. Akoby to bola stavba na piesku. Informácia pre TASR to vybavuje spakruky: „Otázka finančných nárokov sa uzavrie až po spracovaní výsledkov verejnej súťaže na námety.“ Vyzerá to ako pokračovanie známej hry na zabúdanie. Pretože prvé konkrétne výsledky v podobe prípadného hotového diela by sa mohli dostaviť až na budúci rok, môžeme si dnes plánovať, čo chceme. Príbehov s nedokončenými filmami (umŕtvenými tvorivými i materiálnymi hodnotami) už zopár máme, tak prečo nie ešte nejaký navyše. Umelecká obec, popudená Rybníčkovým pokusom rozdeliť hercov kvôli honorárom za dabing na „vynikajúcich“ a „začiatočníkov“, asi pochopí jednostranné vymenovanie Šulaja za arbitra kvality televíznej tvorby ako neférové. Rada STV bude mať čo robiť, aby manažment prinútila, aby nevyrábal vzdušné zámky a pamätal si, čo, kde a kedy rozpráva.