Do druhého kola národného konzervatívca?

Kampaň k prezidentským voľbám, ktorá prebieha paralelne s kampaňou odborov a opozície za účasť ľudí na referende o predčasných parlamentných voľbách, dostáva nové dimenzie.
Počet zobrazení: 1924
3-m.jpg

Kampaň k prezidentským voľbám, ktorá prebieha paralelne s kampaňou odborov a opozície za účasť ľudí na referende o predčasných parlamentných voľbách, dostáva nové dimenzie. Nejde iba o to, že prvýkrát V. Mečiar v preferenciách preskočil doteraz zdanlivo suverénne prvého E. Kukana. Narastajúce sociálne napätie na Slovensku zvýšilo mieru pravdepodobnosti, že na referende by sa mohol zúčastniť dostatočný počet voličov. Zároveň sa začali črtať odpovede na dve základné otázky, ktoré vyplynuli z rómskych protestov a z reakcií slovenskej spoločnosti na ne. Prvou z nich bolo, či sociálne protesty oslabia pozície doterajšieho hlavného favorita, podpredsedu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, lebo práve SDKÚ premiéra Dzurindu, ktorého dôveryhodnosť medzitým klesla na 3 percentá, je hlavným terčom nespokojnosti s politickou situáciou v krajine, hoci istý úbytok prívržencov zaznamenáva aj ANO. Tou druhou bolo, či sociálne protesty a predpokladaná zvýšená účasť na referende posunú do druhého kola súčasného prezidenta R. Schustera, ktorý dlhodobo kritizoval vládu za nepripravenosť a nekoordinovanosť reforiem a za nezohľadňovanie ich sociálnej únosnosti a ktorý aj napriek tvrdej kritike lídrov vládnucich strán vypísal referendum na deň prvého kola prezidentských volieb. *** Tieto otázky boli dôležité preto, že súboj dvoch štandardných politikov s jednoznačnou a praktickými činmi dokázanou proeurópskou a proatlantickou orientáciou, akými sú E. Kukan a R. Schuster, a vyradenie V. Mečiara a I. Gašparoviča z účasti v druhom kole prezidentských volieb by znamenali definitívnu porážku týchto rozhodujúcich predstaviteľov pravicového populizmu, nacionalizmu a izolacionizmu, ktorí svojou politikou spôsobili, že roku 1997 sa Slovensko na rozdiel od ostatných krajín V 4 ocitlo mimo hlavného prúdu integrácie do EÚ a NATO. Keďže čoskoro sa SR oficiálne stane členskou krajinou NATO a prvého mája vstúpi do EÚ, pripomínanie si nedávneho obdobia, keď sa Slovensko potácalo na okraji medzinárodnej izolácie a zápasilo o zachovanie svojej modernizačnej šance, by malo byť oveľa významnejšou témou prezidentskej kampane než špekulovanie, či sú Kukan a Schuster ako bývalí členovia komunistickej strany vhodnými kandidátmi na prezidenta. Obaja sa totiž vo svojich funkciách v uplynulých piatich rokoch zaslúžili o zahraničnopolitickú rehabilitáciu Slovenska a obnovenie jeho integračných šancí po rokoch babráckej a nezodpovednej Mečiarovej a Gašparovičovej politiky, ktorá poškodila životné slovenské národné záujmy. Nejde iba o to, že ak Kukan a Schuster boli ako bývalí komunisti dosť dobrí na splnenie tejto historickej úlohy, sú dosť dobrí aj na kandidovanie na post prezidenta. Ide aj o to, že hlavnou úlohou hlavy štátu je reprezentovať štát, jeho záujmy a zahraničnopolitické priority navonok – u susedov, v EÚ, v NATO, v pre nás kľúčových krajinách. A Kukan i Schuster, na rozdiel od Mečiara a Gašparoviča, sú nespochybniteľní garanti pokračovania tej zahraničnopolitickej línie SR, vďaka ktorej sa stávame členmi NATO a EÚ. *** Z tohto dôvodu si často kladiem otázku, prečo politickí komentátori, ktorí sa angažovali za vymanenie Slovenska zo zahraničnopolitickej izolácie, píšu o R. Schusterovi spôsobom, akoby v prezidentskej súťaži radšej videli úspech Mečiara či Gašparoviča. Rovnako si však kladiem aj otázku, čo znamená, že opozičný Smer oficiálne podporil I. Gašparoviča v prezidentskej súťaži. Po opatrných slovách spred mesiaca, že v súvislosti s I. Gašparovičom rezonujú národný rozmer a národný záujem, zaznelo ešte silnejšie konštatovanie: „Hodnotovo je Ivan Gašparovič veľmi blízko strane Smer.“ A to už je slovo do bitky. Veď pred dôsledkami Gašparovičom po boku Mečiara presadzovanej koncepcie národného záujmu museli Schuster a Kukan Slovensko ratovať! Akýže národný rozmer predstavuje I. Gašparovič, ktorý je kandidátom Konfederácie národných síl? I. Gašparovič predsa s veľkým osobným nasadením obhajoval a presadzoval všetko to v politike HZDS, SNS a ZRS a osobne V. Mečiara, čo prednedávnom Slovensko uvrhlo na pokraj medzinárodnej izolácie – porušovanie ústavy, kritiku sudcov ústavného súdu, že si svojvoľne určujú svoje právomoci a svojimi verdiktmi zasahujú do právomocí iných orgánov, potláčanie práv opozície, čistky v štátnej správe, zneužívanie SIS na marenie referenda, nedôstojné útoky na hlavu štátu, obmedzovanie práv menšín, útoky na predstaviteľov odborov, mimovládnych organizácií, cirkvi a novinárov. *** Je Smeru hodnotovo blízky aj ten národný rozmer, ktorý Konfederácii národných síl dáva J. Slota svojou politickou kultúrou, politikou krátkeho dvora a dlhého biča voči rómskej menšine, zaslepenou, obranárskou a bezkoncepčnou maďarofóbiou a výpadmi proti SNP? Alebo ten rozmer, ktorý predstavuje S. Pánis otvoreným velebením režimu vojnového slovenského štátu na čele s J. Tisom, ktorý nechal vyše 60 000 slovenských občanov vyviezť do nacistických koncentrákov na základe norimberských zákonov? Je v súlade s hodnotovou výbavou Smeru, že poprednou postavou Konfederácie národných síl je A. Malíková, ktorá v júli 1997 organizačne zabezpečila návštevu vykričaného nacionalistu Le Pena na Slovensku a pre ktorú je srbský ultranacionalista Vojislav Šešelj politický vzor? Je vari politika národného konzervativizmu, podporovaná predovšetkým elektorátom J. Slotu a A. Malíkovej, ktorú I. Gašparovič zastrešuje, pre Smer, ktorý sa nedávno začal otvorene hlásiť k európskej sociálnej demokracii a k Dubčekovmu odkazu, hodná rovnakej alebo dokonca väčšej podpory ako politika R. Schustera? Toho Schustera, ktorý sa jasne hlási k odkazu SNP, nikdy nekoketoval s vyjadrovaním politických sympatií s Tisovým režimom, má nespochybniteľnú európsku a transatlantickú orientáciu a jasné proreformné postoje v intenciách sociálnodemokratického myslenia? *** Ak Smer prekáža, že sa spájajú zbohatlíci HZDS a SDKÚ, sú mu ľahostajní zbohatlíci z národniarskeho tábora, ktorí si prišli na svoje počas vládnutia SNS s HZDS a ZRS? Je vari v záujme posilnenia ľavo-stredovej politiky, aby jediný kandidát na prezidenta s reálnou šancou dosiahnuť dobrý výsledok, ktorý nemá pravicovú politickú orientáciu, sa nedostal do druhého kola preto, že voličom Smeru sa odporúča, aby volili národného konzervatívca I. Gašparoviča? Aký je strategický záujem Smeru v situácii, keď aj napriek strate preferencií SDKÚ a ANO pravica na Slovensku stále dominuje, lebo úlohu najsilnejšej pravicovej strany preberá HZDS, s ktorým už KDH uvažuje o povolebnej spolupráci? Nebolo v záujme Smeru, ktorý napriek viac ako 25-percentným preferenciám stále nie je politickým hegemónom na Slovensku, aby aspoň oslabil dominanciu pravice, ku ktorej nepochybne patrí aj Konfederácia národných síl, tým, že do druhého kola pomôže dostať jediného reálneho kandidáta na prezidenta so sociálnodemokratickou orientáciou? Autor prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984