Je po... Putin ostáva
Iný výsledok málokto predpokladal. Samotné voľby prezidenta sa však zmenili na vopred vypočítanú bezalternatívnu záležitosť. Výsledok riešili politickí technológovia. Jeho excelencia volič len potvrdil, čo sa mu naočkovalo pomocou médií, ktoré boli na tento účel Kremľom vopred a dobre pripravené. Všetko sledovalo 1303 novinárov zo 41 krajín. O osem krajín viac než decembrovú parlamentnú generálku. Denník Nezavisimaja gazeta zverejňuje pravidelný rating ruských politikov. Za rok 2003 získal najvyššie hodnotenie V. Putin – 6,84 bodu (v roku 2002 to bolo 6,94). Na druhom mieste bol M. Kasjanov – 4,74 (rok predtým 4,79). Z prezidentských kandidátov sa do prvej stovky dostala len I. Chakamada. Experti jej prisúdili 92. miesto a 2,48 bodu (2,31 v roku 2002). Toto rozloženie síl akoby vopred stanovilo, o čom a aké budú prezidentské voľby 2004. Nič podobného roku 1996, keď mal Boris Jeľcin „šancu“ podľahnúť Genadijovi Zjuganovovi. Hlavný kandidát a funkčný prezident Vladimir Putin mal možnosť dať prezidentským voľbám punc demokratickosti a spravodlivosti. Nestalo sa tak. Voľby boli podľa zákona a ich víťazovi prekĺzla medzi prstami šanca byť prezidentom demokratom. Demokratické a spravodlivé voľby by boli nebezpečným precedensom? Demokratom môže byť len demokrat... Podľa zákona, ale bez spravodlivosti V predvolebnom období sa pomerne často objavovala myšlienka „protikandidátov“ bojkotovať voľby. Chceli tým dať najavo, že niečo smrdí... Najďalej zašli predstavitelia Výboru 2008 (kedy by sa mali konať ďalšie prezidentské voľby a podľa súčasnej Ústavy RF by už V. Putin nemal kandidovať), ktorí tesne pred voľbami zverejnili svoj manifest „Hrozba putinizmu“. V dokumente určenom „priaznivcom“ V. Putina identifikovali päť hrozieb, ktoré nakoniec zasiahnu aj ich. Od demoralizácie vojenskej sily Ruska až po šikanovanie podnikateľov. Reakcia „demokratov“, ktorí prehrali parlamentné voľby, na päť decembrových téz V. Putina sa ukázala zbytočná. Minulé volebné obdobie potvrdilo, že Putin nie je cársky typ, po ktorom tak túži ruský vidiek, a v budúcnosti zrejme bude zabudnutý. Samozrejme, ak v ďalšom volebnom období nespraví niečo, čo si história zapamätá. Neskončila sa vojna v Čečensku (na jej urýchlenom ukončení postavil minulú kampaň), stalo sa niekoľko technických havárií (ponorka Kursk), prezident nezmenil svoj štýl práce zakódovaný ešte z čias KGB (uzavretosť, bez dlhodobej koncepcie, ale s chladným kalkulom), začal prehrávať geopolitický súboj a na území bývalej ZSSR (v Strednej Ázii) sa objavili neruské vojenské základne. Navyše politicky a morálne stratil Gruzínsko, pričom podobný osud ho čaká aj s Moldavskom, teroristi zaútočili priamo v hlavnom meste (Dubrovka, rockový festival, metro...). Nič na tom nezmenila ani informácia z Dagestanu, zverejnená tesne pred voľbami, že bol zlikvidovaný jeden z vplyvných čečenských poľných veliteľov Ruslan Gelajev, či smrť bývalého prezidenta Čečenskej republiky Ičkeria, separatistu Zelimchana Jandarbijeva po výbuchu jeho auta v Katare. Jeho zatiaľ jediným štátnickým aktom bol návrat sovietskej hymny medzi symboly nového, demokratického a perspektívneho Ruska. Zrejme aj preto sa odmietol zúčastňovať na predvolebných televíznych diskusiách. Bolo by sa ho na čo pýtať a musel by odpovedať. Podľa sociológov tak bolo najlepším predvolebným ťahom na diskusie vôbec neísť. Nová vláda Odvolanie vlády tesne pred voľbami sa prijímalo rozlične. Niektorí hovorili, že to bola posledná bodka za nešťastnou érou Borisa Jeľcina. Dnes je jasné, že skutočnou bodkou bude až odchod Putina, ktorého si vybral B. Jeľcin. Ten sa odkladá na štyri roky. Zatiaľ. Dlhší čas pred voľbami hovoril Putin o svojej novej ekonomickej, sociálnej či zahraničnej politike. Odvolanie predsedu vlády Michaila Kasjanova tesne pred voľbami bolo dobrým marketingovým ťahom. Nikto neočakával, že tri týždne pred voľbami sa bude meniť premiér. Michail Jefimovič Fradkov je oddaný putinovec a zmena je najmä prípravou na ďalší súboj Kremľa s oligarchami. Fradkov v čase, keď pracoval na Daňovej polícii Ruskej federácie, aktivizoval jej kroky proti JUKOS-u a Sibnefťu. Vtedy vyhlásil: „...neplatenie daní vo veľkých a veľmi veľkých rozmeroch je trestný čin. Kapitál, ktorý bol získaný v rámci tohto trestného činu, je presne taký ako prostriedky získané napríklad z narkobiznisu...“ Má zaviesť poriadok, a preto je jeho politická príťažlivosť dočasná. Okrem toho, má byť signálom pre EÚ a cez nového ministra zahraničných vecí S. Lavrova aj signálom pre OSN. Menovanie M. Jefimoviča má zjemniť neverejnú kritiku prezidenta za skrytý antisemitizmus. Pre investorov je dôležitejšia politická stabilita. V. Putin vytvoril vládu, ktorá bude plniť jeho direktívy a nie polemizovať. M. Kasjanov si to dovolil a dnes je mimo. SMS-kové voľby Ruský fond slobodných volieb realizoval 29. februára 2004 fiktívne SMS voľby prezidenta, na ktorých sa zúčastnilo 114 tisíc abonentov. V. Putin získal 61,89 percenta SMS hlasov, I. Chakamada 19,85 percenta, S. Glazev 3,6, N. Charitonov 1 percento, ostatní kandidáti ešte menej. Z týchto fiktívnych volieb vyplývajú dve veci. V internetovom prieskume počas parlamentných volieb dali surferi 25 percent hlasov SPS a 16 Jabloku. Do parlamentu sa nedostali. Po druhé, v hlavnom TV spravodajstve, po zverejnení SMS volieb šla reportáž z dediny na Urale, kde zlodeji ukradli drôty. Obyvatelia tak stratili poslednú možnosť získavať aktuálne informácie o dianí vonku. Rozhlas po drôte zmĺkol. Takých dedín je veľa. Žije v nich viac voličov než majiteľov mobilných telefónov. Ostatní kandidáti Chceli sme lepšie a stalo sa tak ako vždy... Okrídlená fráza Viktora Černomyrdina sa hodí aj na výsledky volieb. Strieborná medaila pre kandidáta KS RF znamená, že vymierajúci komunistický volič je schopný prezentovať v ortodoxnejšej polohe to, o čo sa pokúša bronzový S. Glazev. O zmes nacionalisticky-ľavičiarskeho kompromisu. Kandidát „proti všetkým“ tentoraz nebol nebezpečenstvom a ostatní by sa mali zamyslieť nad svojou politickou predvídavosťou, budúcnosť nevynímajúc. Deň Vladimira Mesiac pred voľbami vo veľkých mestách Ruska oslavovali sv. Valentína. Nedeľa 14. marca 2004 sa stala Dňom Vladimira, Dňom zaľúbených do ruského prezidenta (čo je spolu 48 918 513 voličov). Ak Boris Jeľcin očistil politické pole pre svojho nástupcu, potom Putin to dokonal dočista, dočista... V prípade, že sa mu aj počas ďalších štyroch rokov podarí (s pomocou Jednotného Ruska) udržať túto politickú púšť, scenár môže byť dvojaký. Silové štruktúry buď podporia toto smerovanie, alebo prídu k záveru, že potrebujú plastickejšiu osobu. Zatiaľ platí prvý bod. Putin už nebude môcť nič zvaliť na zlých oligarchov, nespokojných regionálnych lídrov alebo neposlušnú Štátnu dumu. Je možné, že Putin je posledným prezidentom Ruska, ktorý má pravoslávne pozadie. Demografické prognózy OSN na najbližšie polstoročie pre Rusko predpokladajú prudký pokles obyvateľstva. To môže vyvolať sociálne, ekonomické i kultúrne turbulencie spôsobené pokračujúcim rozpadom sociálneho systému a možno aj zásadnými zmenami v etnickej a náboženskej štruktúre postsovietskeho priestoru. Región sa môže stať potenciálnym ohniskom destabilizácie. Voľby prebehli bez excesov a očividných porušení pravidiel. Ich výsledky odrážajú nálady v Rusku. Nakoniec si už nikto ani nespomenul, že Putin bol v rokoch 1985 – 1990 v NDR, kde ako vedúci strediska Sovietskej armády v Drážďancoch pracoval v skutočnosti pre KGB. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
