Tisíc žien

Predchádzajúce dvadsiate storočie veru nešetrilo sociálnymi, ideologickými či náboženskými hnutiami, zrážkami, rozvratmi a genocídami. Tie mnohokrát dosiahli také rozmery, že keby sa boli udiali v minulosti, memoáre našich predkov by dnes o nich hovorili ako o udalostiach s prívlastkom apokalyptické.
Počet zobrazení: 2030

Predchádzajúce dvadsiate storočie veru nešetrilo sociálnymi, ideologickými či náboženskými hnutiami, zrážkami, rozvratmi a genocídami. Tie mnohokrát dosiahli také rozmery, že keby sa boli udiali v minulosti, memoáre našich predkov by dnes o nich hovorili ako o udalostiach s prívlastkom apokalyptické. Ako sa zapíše začiatok 21. storočia? Mýtický septembrový dátum 2001 rozdelil ľudí na stúpencov a odporcov, veriacich a nezainteresovaných. Vojna v Afganistane, hon na bojovníkov Usámu bin Ládina i neho samotného, vpád do Iraku, od ktorého uplynul už rok, zajatie Saddáma Husajna i palestínske samovražedné útoky – zrážka civilizácií, ktorá sa, našťastie, odohráva/la mimo Európy, povieme si. Až „Madrid“ ukázal, ako naivne sme si mysleli, že aj napriek deklarovanej podpore a spojenectvu ostáva starý kontinent uchránený. Zrážka sa preniesla do Európy. A celý svet, a my s ním, sa pýta, kto bude ďalší na rade? Veľká Británia, Taliansko či susedné Poľsko, alebo Česká republika? Alebo aj Slovensko. Hľadáčik teroristi, zdá sa, zameriavajú a možné ciele sú čoraz konkrétnejšie. K dôležitým otázkam politického myslenia patrí i tá, ako sa vyrovnať s totalitnou mocou a násilím. Smerodajným spoločenským vzťahom medzi príslušníkmi každého prostredia je autorita. Ona predstavuje ukazovateľ pri riešení určitých protirečení, ktoré existujú medzi ideálnym a reálnym svetom. Vždy si vyžaduje poslušnosť, preto sa obyčajne omylom považuje za určitú formu moci a násilia. Autorita samotná však použitie násilia a donucovacích prostriedkov vylučuje. Sila sa používa až tam, kde autorita zlyhala. Čo zlyhalo v prípade Ameriky – symbolu demokracie a slobody? Paralelne s protiteroristickými akciami sa začala vo svete odvíjať aj diskusia o vzťahu občianskych demokracií a islamských spoločností, o vzťahu bohatých a chudobných, o príčinách a formách terorizmu. Je hanba, že sa popri tom zabudlo aj na druhú stranu sveta, kde sú ľudské obete lokálnych vojnových konfliktov či praobyčajného hladu omnoho väčšie a bojovníci za mier zväčša anonymní. I preto bude medzinárodná iniciatíva, ktorá vznikla vo Švajčiarsku, žiadať Nobelovu cenu za mier za rok 2005 pre tisícku žien na základnej, najnižšej úrovni, ktorá nie je médiami ani politikmi príliš milovaná a reflektovaná, pre ženy, ktoré sa neangažujú za nenásilnú budúcnosť na oficiálnej úrovni diplomacie či pri rokovaniach o mierových dohodách... Dať dohromady takúto tisícku žien z celého sveta nebude jednoduché, v centre záujmu na jednej úrovni stoja ženy zo všetkých sociálnych vrstiev. Obávam sa však, že v dnešnom testosterónovo orientovanom svete nebude táto iniciatíva úspešná. Prinajmenšom však môže dať nové impulzy do budúcnosti, z ktorých sa budú mať čo naučiť všetci medzinárodne uznávaní a viditeľne pôsobiaci.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984