Ufónova rozhľadňa

Ľudia slovenskí, najväčšmi sa mi u Vás páči to Vaše nestále počasie. Chvíľu je teplo, potom zase zima. Nemáte v tom Vašom pásme veľmi nudné podmienky na existenciu, stále Vás čosi núti premýšľať, vymýšľať, zlepšovať, opravovať. Asi aj preto sa ľuďom preukázateľne najlepšie darí v miernom podnebnom pásme, v tých subtropických oblastiach je síce o dačo teplejšie, ale tamojší ľudia majú aj o dačo horúcejšie hlavy, ako tu u Vás, i keď niekedy vari aj trochu prekrvenejšie, zdá sa mi. Sú asi aj preto o voľačo podnikavejší ako Vy, aspoň zatiaľ. Idem si tak prednedávnom krížom Vašim čarokrásnym krajom, kde ešte nedala zima zbohom snehovým radostiam a tu – čo nevidím? Pri potoku ktosi pekne upravil prameň vyvierajúcej teplej minerálnej vody tak, že mi veru nedalo, aby som si v ňom hneď neomočil nohy a následne aj celé telo. Voda tu len tak kde nič, tu nič vyteká zo zeme a ľudia si v nej môžu liečiť všakovaké neduhy vrátane tej najobyčajnejšej únavy. Boží dar – povedal som si tak celkom neufónsky pre seba, uvedomujúc si všetky výhody štedrej ponuky, za akú sa inde platí doslova a do písmena zlatom. Vy tu na Slovensku, kde len o peň stromu zakopnete, máte okamžite k dispozícii prameň skvelej minerálnej vody. A ešte akej! Liečivej! Raz na vredy, potom zasa na choré kĺby, chrbticu či kožné choroby. Niet vari na tomto Vašom starom kontinente krajiny, ktorej povrch by bol taký popretkávaný minerálnymi prameňmi ako práve na Slovensku. Voda, prechádzajúca podložím Vašej rodnej zeme, viaže na seba neuveriteľné množstvo rôznych látok a obohatená o tieto prímesy vyviera potom na povrch – často iba vo forme obyčajného prameňa, ktorý sa zasa stráca kdesi v potoku, inde zase ako vodný zdroj, ktorý Vaši podnikavejší spoluobčania plnia do fliaš a predávajú – v obchodoch Vášho trhovo orientovaného štátu. Doteraz som však ani v jednej krajine globálneho sveta – okrem tej Vašej – nevidel predávať v obchode či lekárni, kam mnohé takéto Božie dary patria, čo len jednu slovenskú minerálku. Zato som tam už zahliadol pekne vyleštené fľaše slovenského vína, i keď tiež len kde-tu, sem-tam, dva-, trikrát. A tak som sa trochu porozhliadol po najbližšom okolí prenikavo očistného prameňa, vyvierajúceho na konci jednej dediny na severe Slovenska – a čo som nezistil? V minulosti stáli v tejto obci s dvoma kostolmi desiatky prekrásnych kúrií, vlastnených zámožnými slovenskými rodinami, ktoré si v nich zriaďovali liečebné kúpeľné domy, navštevované rovnako majetnými návštevníkmi z blízkeho i ďalekého kraja. Vodu, vyvierajúcu z neďalekého prameňa, vozili v sudoch a či vedrách do domov, kde nimi plnili vane, v ktorých si potom drahí pacienti liečili svoje rovnako drahé útrapy. Mnohé staré kúrie ešte stoja, mnohé sa reštaurujú... Nieto v nich však vaní s liečivou vodou. Tie nájdete iba v blízkom, socialistickej pompéznosti zasvätenom turistickom hoteli... „Návod na použitie“ majú však staronoví majitelia slovenského súkromného kúpeľníctva doslova poruke. Stačí si len preštudovať miestne archívy a poradiť sa s odborníkmi na cestovný ruch. Ak sa Vám už nejakí narodili. Vody však máte stále habadej. A spolu s ňou aj recept na originálny zdroj príjmov z turistického ruchu. Základom života na Zemi je voda. Tá môže byť aj základom budúcej prosperity Vašej krajiny. Milí vodní podnikatelia, prajem Vám z hĺbky môjho umelého srdca veľa šťastia. Váš Ufón