Ostrov stability a ekonomickej prosperity

Ostrov mieru, stability a ekonomickej prosperity medzi krajinami bývalej Juhoslávie – tak sa dá charakterizovať Slovinsko, ktoré sa od mája stane novou členskou krajinou Európskej únie. Celkom určite za to vďačí spôsobu získania svojej samostatnosti. Keď sa v roku 1991 rozhodlo odtrhnúť od bývalej Juhoslávie, celý vojnový konflikt trval iba desať dní, čo bol obrovský rozdiel oproti krvavému kúpeľu v ostatných častiach Balkánu. Prechod k trhovej ekonomike a stabilizácia hospodárskej a politickej situácie prebehli veľmi rýchlo. Juhoslávia, ktorá iba formálne patrila k sovietskemu bloku, mala vždy „pochopenie“ pre aktivity súkromných podnikateľov a Slovinsko nebolo výnimkou. S týmto ekonomickým zázemím malo potom oveľa ľahšiu cestu k transformácii ekonomického i politického systému. Na prelome tisícročia sa krajina nachádzala v období mimoriadneho hospodárskeho vzostupu (7,2 percenta) a Slovinsko bolo ekonomicky najstabilnejšou krajinou zo všetkých štátov bývalého komunistického bloku. Hrubý domáci produkt presahoval 10 000 USD na obyvateľa a krajina sa priblížila k 73 percentám priemeru Európskej únie. V roku 2002 dostalo Slovinsko oficiálne pozvanie do NATO, pričom v referende v marci 2003 schválilo členstvo krajiny v aliancii 66 percent obyvateľov. Ešte väčšej podpore sa teší členstvo krajiny v Európskej únii – v referende zaň hlasovalo 90 percent Slovincov. K všeobecnej akceptácii Slovinska ako stabilného a spoľahlivého partnera prispeli aj zahraničnopolitické aktivity krajiny, ktorá si usporiadala svoje vzťahy s najbližšími susedmi. V máji 2001 podpísalo Slovinsko kultúrnu dohodu s Rakúskom, v ktorej sa slovinská vláda zaviazala, že zaistí nemeckým skupinám rozvoj v ich jazyku a umožní im aj kultúrny rozvoj. Ďalším zahraničnopolitickým problémom bola skutočnosť, že krajina bola tranzitom pre ilegálnych migrantov, ktorí využívali jej územie na prechod do štátov Európskej únie. V marci roku 2000 uzavrelo preto Slovinsko dohodu s Talianskom a Nemeckom o zriadení spoločnej pohraničnej polície, ktorá mala dohliadať na 260-kilometrový hraničný úsek využívaný prevádzačmi. V prezidentskom paláci dnes úraduje skúsený politik Janez Drnovšek, ktorý v roku 2002 porazil v prezidentských voľbách Milana Kučana. 54-ročný politik, bývalý ekonóm, začal svoju politickú kariéru ako poradca pre hospodárske otázky na juhoslovanskom veľvyslanectve v Káhire. V roku 1984 sa stal rotujúcim prezidentom Juhoslávie. Po osamostatnení sa Slovinska vstúpil do Liberálnodemokratickej strany a v rokoch 1992 a 1997 zostavoval koaličnú vládu. Po voľbách v roku 2000 sa stal opäť premiérom, po víťazstve v prezidentských voľbách uvoľnil premiérske kreslo pre Antona Ropa. Ten sa stal nakrátko potom aj lídrom liberálnych demokratov. Rop pokladá za svoju najvážnejšiu úlohu zaistenie hladkého vstupu krajiny do Európskej únie, udržanie ekonomickej stability a konkurencieschopnosti súkromného sektora v rámci Európskej únie. Rop stojí na čele vlády ľavého stredu, pričom jeho „domáca“ Liberálnodemokratická strana získala v roku 2000 vo voľbách 34 mandátov v 88-člennej Štátnej snemovni. Po voľbách liberálni demokrati vytvorili koalíciu so stranami ľavého stredu – Zjednotenou listinou sociálnych demokratov (ZLSD) a Demokratickou stranou dôchodcov Slovinska. Voľby sa stali politickou katastrofou pre stranu bývalého premiéra Bajuka, ktorého Nové Slovinsko – Kresťanská ľudová strana získalo iba 8 mandátov. tabuľka Slovinsko – fakty Rozloha: 20 273 km štvorcových Počet obyvateľov: 1,9 milióna Priemerná dĺžka života: 73 rokov muži / 80 rokov ženy Hlavné mesto: Ľubľana Politické zriadenie: republika, parlamentná demokracia Mena: tolar Priemerný ročný príjem: cca 390 000 Sk Nezamestnanosť: 11 percent Hlavný vývozný artikel: stroje a dopravné zariadenia, chemikálie, domáce potreby Linky: www.sigov.si - štátne inštitúcie Slovinska www.slovenia-tourism.si - turistické informácie www.burger.si - prírodné a kultúrne pamiatky Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.