Reklama
Reklama

Vlastnou cestou

Slovinsko je hospodársky najúspešnejšou postkomunistickou krajinou v Európe. Podľa HDP, nákladov na cenu práce či priemernej výšky miezd je dokonca úspešnejšie ako najchudobnejší zo súčasných členov Európskej únie. Táto krajina pritom po niekoľkých rokoch diskusií cielene odmietla ten model dôchodkovej reformy, ktorý uskutočňuje Slovensko. Slovinsko dokonca otvorene odmieta „pomoc“ Svetovej banky (SB).
Počet zobrazení: 818
6-m.jpg

Slovinsko je hospodársky najúspešnejšou postkomunistickou krajinou v Európe. Podľa HDP, nákladov na cenu práce či priemernej výšky miezd je dokonca úspešnejšie ako najchudobnejší zo súčasných členov Európskej únie. Táto krajina pritom po niekoľkých rokoch diskusií cielene odmietla ten model dôchodkovej reformy, ktorý uskutočňuje Slovensko. Slovinsko dokonca otvorene odmieta „pomoc“ Svetovej banky (SB). Začiatok 90. rokov znamenal aj pre Slovinsko hospodársky prepad. Ale už v roku 1997 Slovinsko predbehlo v tvorbe HDP na jedného obyvateľa aj Grécko a teraz dosahuje 71 percent priemeru EÚ. Za posledných osem rokov tam miera hospodárskeho rastu stúpa priemerne o vyše 4 percentá a nezamestnanosť naopak klesla na 7 percent. Slovinsko tiež dosahuje najlepší rating v oblasti investičného rizika a úverov. „Slovinsko klasifikujeme ako vysokopríjmovú krajinu,“ tvrdí Svetová banka (SB). Táto krajina je so 43 percentami HDP aj najúspešnejšou v daňovej výkonnosti. Podľa SB v nej podniky zaplatia na úplatkoch 1,4 percenta svojich ročných výnosov, zatiaľ čo priemer v strednej Európe je 2, 2 percenta. A podľa štatistík OSN dosahuje Slovinsko najvyššiu strednú dĺžku života pri narodení (vyše 75 rokov) a najvyššiu mieru pravdepodobnosti pri narodení, že sa jeho obyvatelia dožijú 60 rokov. Kríza ekonomiky = kríza dôchodkov Štatistický úvod bol síce nudný, ale dokazuje, že Slovinsko je najúspešnejším štátom v našom regióne. Väčšinu času v ňom pritom vládla stredo-ľavá koalícia. Podľa Kathariny Müllerovej z German Development Institute (GDI) je Slovinsko typickým príkladom, že „bezprostredná hrozba finančnej únosnosti existujúcich dôchodkových systémov bola skôr privodená (ekonomickou a spoločenskou) transformáciou a nie starnutím obyvateľstva“. Svedčí o tom napríklad fakt, že výdavky na dôchodky tam od roku 1993 stúpli len o 4 percentá a dnes sú mierne pod priemerom EÚ. Slovinsku sa však vďaka silnému hospodárstvu aj bez „drastickej reformy“ podarilo udržať vysoký pomer dôchodku ku mzde, ktorú predtým dôchodca poberal: v roku 1990 bol dôchodok bezmála 90 percent predchádzajúcej mzdy a v roku 2000 76,1 percenta! Kapitalizácia v rukách štátu V Slovinsku nemajú povinný kapitalizačný pilier, iba to, čo sa u nás nazýva „tretí“, teda dobrovoľný. Ľudia si „sporia na dôchodky“, len ak chcú, resp. ak im to príjmy dovolia. Výnimkou sú kedysi privilegované odvetvia, v ktorých ľudia vykonávajú mimoriadne ťažkú či nezdravú prácu, alebo takú, ktorá sa nedá robiť až do dôchodkového veku. Predtým platili za takýchto poistencov zamestnávatelia vyššie odvody, teraz čiastku prevyšujúcu normálne odvody ukladajú v štátnom fonde Kapitalska družba. V ňom si môžu všetci Slovinci dobrovoľne sporiť na dôchodky aj tak, že doň uložia privatizačné kupóny. Slovenská reforma je pridrahá Najvýznamnejším argumentom proti vytvoreniu povinného kapitalizačného piliera bola jeho vysoká finančná náročnosť pre daňových poplatníkov. „Vládou navrhovanú privatizáciu starobného zabezpečenia kritizovali aj známi ekonómovia a právnici,“ upozorňuje K. Müllerová. V štúdii, ktorú objednala Svetová banka, jeden z najvplyvnejších slovinských ekonómov Velimir Bole zdôraznil „podstatné fiskálne náklady navrhovanej viacpilierovej štruktúry“. Inými slovami prechod na povinnú kapitalizáciu vytvára v dôchodkovom systéme obrovské dlhy, ktoré musí hradiť štát z našich daní. Dominantný priebežný pilier V Slovinsku sa už ani pravica neusiluje otvárať otázku reformy dôchodkového systému. Všetky zmeny „sa zameriavali v princípe na systém priebežného financovania dôchodkového systému“, teda toho, ktorý máme aj na Slovensku. Podľa K. Müllerovej stačilo „postupné zvýšenie dôchodkového veku, sprísnenie kritérií nárokovateľnosti, obmedzenie predčasného odchodu do dôchodku a invalidného dôchodku“. Dôchodkový vek v Slovinsku síce formálne stanovili na 65 rokov u mužov a 63 u žien, ale bez zníženia penzie môžu do dôchodku odísť už 63-roční muži a 61-ročné ženy. A napriek tomu, že štát daňovo zvýhodňuje dobrovoľné sporenie, za rok sa doň zapojilo len 40 tisíc ľudí, čo je 0, 02 percenta obyvateľov Slovinska. Silná ekonomika odolala tlaku K. Müllerová zdôrazňuje, že hlavnými presadzovateľmi „kapitalizačnej“ reformy sú Svetová banka a Medzinárodný menový fond. „Svetová banka presviedčala slovinskú vládu, aby si na reformu zobrala pôžičku, zaplatila medzinárodnú konferenciu o dôchodkovom zabezpečení a workshop o druhom (kapitalizačnom) pilieri, ako aj (študijné) cesty do zahraničia.“ SB do takejto reformy núti najmä štáty, ktoré potrebujú jej pomoc, pričom investície sa jej bohato vrátia cez úroky za poskytnuté pôžičky. Bohaté krajiny si podľa K. Müllerovej môžu dovoliť odmietnuť nátlak SB a MMF, a preto odmietajú realizovať takúto drahú dôchodkovú reformu. „Slovinsko je značne pokročilá tranzitívna krajina s nízkou zahraničnou zadlženosťou a už pomerne vysokými príjmami.“ Preto realizuje dôchodkovú reformu typickú pre Európu, zatiaľ čo Slovensko napodobňuje ekonomicky zaostalejšiu Latinskú Ameriku. Autor je publicista Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama