Problematické víťazstvo Čchen Šuej-piena

Dvadsiateho marca si Taiwanci po tretíkrát vo svojich dejinách zvolili prezidenta v priamych voľbách. Prezidentský úrad bude ďalšie štyri roky zastávať kandidát Demokratickej pokrokovej strany (DPS) a súčasný prezident Čchen Šuej-pien. Voľby sprevádzalo napätie a ich výsledok destabilizoval politickú scénu na Taiwane.
Počet zobrazení: 1515

Dvadsiateho marca si Taiwanci po tretíkrát vo svojich dejinách zvolili prezidenta v priamych voľbách. Prezidentský úrad bude ďalšie štyri roky zastávať kandidát Demokratickej pokrokovej strany (DPS) a súčasný prezident Čchen Šuej-pien. Voľby sprevádzalo napätie a ich výsledok destabilizoval politickú scénu na Taiwane. Taiwanská spoločnosť začala demokratizačný proces koncom 90. rokov 20. storočia a až do súčasnosti prebiehal pomerne hladko. Kuomintang (KMT) v roku 2000 po vyše päťdesiatich rokoch vlády v Čínskej republike na Taiwane odovzdal moc do rúk DPS a pozorovateľom sa zdalo, že Taiwan sa stáva štandardnou demokraciou. DPS po víťazných prezidentských voľbách zostavila vládu, do ktorej prizvala aj nezávislých odborníkov a členov KMT. Časté výmeny vo vláde a komplikovaná situácia v Legislatívnom dvore, taiwanskom zákonodarnom zbore, kde DPS nemala väčšinu, však spôsobili, že nová administratíva sa stretávala s mnohými problémami. Medzi pozitíva patrí intenzívny boj proti korupcii a eliminácia vplyvu KMT v štátnom aparáte a armáde, ale spomalenie hospodárskeho rastu a nárast nezamestnanosti na 5 percent poskytovali silné argumenty pre kritikov novej moci. Prezident Čchen, hoci vyšiel z prostredia DPS, ktorá pôvodne hlasne presadzovala nezávislosť Taiwanu, síce dodržal svoj sľub, že nepodnikne kroky vedúce k vyhláseniu nezávislosti ostrova, ale vzťahy s Pekingom sa aj tak skomplikovali. Čchen totiž odmietal zjednotenie s Čínou ako jedinú možnú alternatívu a diskusie o nezávislosti Taiwanu počas jeho obdobia zosilneli. *** Počas posledných rokov došlo ku kryštalizácii politickej scény na Taiwane, ktorej dominujú dva bloky, tzv. zelený a modrý. Zelenú alianciu tvoria DPS a Únia taiwanskej solidarity, ktorej vznik inicioval bývalý prezident Li Teng-chuej (1988 – 2000), pôvodne predseda KMT. „Zelení“ sú zástancami hlasnejšieho presadzovania taiwanských záujmov a jasného vymedzenia sa voči Čínskej ľudovej republike. Modrú alianciu tvorí KMT a Strana ľudu (SĽ), ktorú založil bývalý člen KMT James Sung. V prezidentských voľbách v roku 2000 zvíťazil kandidát opozičnej DPS najmä preto, že pre vnútorné rozpory v KMT kandidoval nielen vtedajší viceprezident Lien Čan, ale aj James Sung. Čchen Šuej-pien vtedy získal 39 percent hlasov, James Sung 37 a Lien Čan iba 23 percent. Táto porážka viedla k tomu, že KMT a SĽ sa dohodli na spoločnej kandidatúre: predseda KMT Lien Čan kandidoval v tohtoročných voľbách na funkciu prezidenta a predseda SĽ James Sung na funkciu viceprezidenta. Vo volebnej kampani sa sústredili na ekonomické otázky a sľubovali zníženie nezamestnanosti, štátneho dlhu a zvýšenie rastu HDP. Druhou veľkou témou prezidentských volieb – a taiwanskej politiky vôbec – bol vzťah ku kontinentálnej Číne. Lien Čan načrtol plán vytvorenia zóny voľného obchodu a sľuboval, že po svojom zvolení navštívi ČĽR. Ani KMT však vďaka celkovej „taiwanizácii“ spoločnosti už nezdôrazňoval zjednotenie s Čínou. *** ČĽR sa pravdepodobne poučila z predchádzajúcich dvoch prezidentských volieb, keď v roku 1996 Ľudová oslobodzovacia armáda uskutočnila v Taiwanskom prielive sériu vojenských cvičení a v roku 2000 čínska propaganda opakovane spomínala vojenské pričlenenie ostrova v prípade vyhlásenia nezávislosti. Predseda čínskej vlády Wen Ťia-pao počas jarného zasadania Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov síce zopakoval nemenné stanovisko Pekingu, podľa ktorého čínska vláda nikomu nedovolí oddeliť Taiwan od Číny, ale všetky vyjadrenia sa niesli v zdržanlivejšom tóne. Peking sa pravdepodobne usiloval zabrániť tomu, aby agresívnymi vyhláseniami posilnil pozíciu Čchena, keďže podľa pozorovateľov bol jeho favoritom Lien, od ktorého očakával umiernenejšie vyjadrenia o vzťahu s pevninou. Možno predpokladať, že aj pre tretieho hráča, Spojené štáty, bol Lien Čan prijateľnejším kandidátom, keďže agenda nezávislosti je pre Washington neprijateľná a ďalej komplikuje čínsko-americké vzťahy. Výsledky prezidentských volieb boli prekvapením. Prieskumy dlhodobo signalizovali, že prezidentský úrad by mala získať modrá aliancia, i keď náskok Liena pred Čchenom sa tesne pred voľbami znížil na tri percentá. Volebná kampaň bola už tradične veľmi búrlivá a posilnila vnútorné rozpory medzi tými čínskymi obyvateľmi Taiwanu, ktorí tam žili už pred koncom 40. rokov minulého storočia a Číňanmi napojenými na KMT, ktorí na ostrov odišli po porážke komunistickými vojskami na pevninskej Číne v roku 1949. Títo „noví“ Taiwanci mali v rukách až do 90. rokov politickú a ekonomickú moc a patria skôr k prívržencom modrej aliancie. Incident v predvečer volieb, pri ktorom neznámy útočník postrelil prezidenta Čchena a viceprezidentku Anette Lu počas volebného zhromaždenia v Tchaj-nane, situáciu zdramatizoval a zradikalizoval. V sobotňajších voľbách napokon vyše 13 miliónov voličov rozhodlo o tom, že prezident Čchen získal 50,1 percenta hlasov a Lien dosiahol 49,9 percenta podpory. Minimálny rozdiel (asi 29 tisíc hlasov; vyše 300 tisíc hlasov pritom bolo vyhlásených za neplatných) a nejasné okolnosti postrelenia vládnych kandidátov vyvolali protesty opozičného tábora. Neúspešný kandidát Lien Čan vyhlásil voľby za neférové a žiada opätovne prerátať hlasy. V reakcii na oficiálne protesty dal najvyšší súd zapečatiť volebné urny a možno očakávať, že táto neprehľadná situácia sa stane predmetom právnických sporov a väčšmi spolarizuje taiwanskú spoločnosť. *** Spolu s prezidentskými voľbami sa uskutočnilo aj referendum, ktorého reálny zmysel nebol od začiatku zrejmý. Vyhlásenie prvého referenda v dejinách Taiwanu bolo iniciatívou prezidenta Čchena a DPS, za ktoré si okrem intenzívnej kritiky z Pekingu vyslúžil aj rezervované reakcie Spojených štátov. Pôvodne prezidentom Čchenom navrhované otázky referenda tvorili požiadavky na Čínu, aby stiahla asi 500 rakiet dislokovaných v provincii Fu-ťien namierených na Taiwan a záväzok, aby sa zriekla použitia sily voči Taiwanu. Tieto nerealistické požiadavky boli súčasťou vnútropolitickej agendy a mali posilniť pozície Čchena v prezidentských voľbách. Parlament tieto otázky napokon modifikoval a prvá sa týkala zvýšenia nákladov na obranu v prípade, ak Čína rakety nestiahne. Druhá otázka mala dať prezidentovi mandát na mierové rokovania s Čínou. Referendum bolo neplatné pre nízku účasť, keďže za neho nehlasovali ani všetci prívrženci DPS. V decembri čakajú Taiwan parlamentné voľby a najbližšie mesiace ukážu, aké silné sú mladé demokratické inštitúcie ostrovného štátu. Autor je sinológ a tibetológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984