Zlý ťah
Policajné vyšetrovanie nepotvrdilo existenciu a činnosť tzv. skupinky, ktorá podľa premiéra Mikuláša Dzurindu mala škodiť štátu, Slovenskej informačnej službe a jeho materskej SDKÚ. K tomuto záveru dospelo rozsiahle vyšetrovanie kauzy, ktorá v uplynulom roku naštartovala krízu vo vládnej koalícii. Premiér pritom na základe svojich podozrení v októbri odvolal z funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Jána Mojžiša. Ešte predtým kvôli Mojžišovmu odvolávaniu musel odstúpiť minister obrany Ivan Šimko. Jeho odchod vyvolal rozkol v SDKÚ a vládna koalícia stratila po vystúpení Šimkových stúpencov z poslaneckého klubu SDKÚ väčšinu v parlamente. O Mojžišovom stiahnutí z funkcie rozhodli vo vláde SDKÚ a ANO, ministri SMK a KDH sa zdržali hlasovania. Dzurindove omyly Kauza okolo údajnej skupinky však ukázala oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Hoci si mnohí myslia, že sa kauza skončí, ak nenastanú na generálnej prokuratúre zmeny podľa predstáv niektorých vysokých policajných funkcionárov, je to však len začiatok. Ukázalo sa, že v našom štáte majú istí ľudia z pozadia oveľa väčší vplyv na chod štátu, než samotný premiér a vláda. Dzurinda vypovedal na úrade špeciálneho prokurátora k sérii článkov o Slovenskej informačnej službe (SIS), ktoré vychádzali v istom anglickom periodiku v období, keď sa v kuloároch šepkalo, že Mojžiš padne. Nezachránila ho ani vynikajúca medializácia „náhodných“ stretnutí s americkým i anglickým veľvyslancom, ani intervencie z centrály NATO. Dzurinda napriek tomu, že mal dostatok informácií, aby vedel s kým sa pustil do boja, prehral. Namiesto toho, aby sa potichu dostal prípad nezávislému vyšetrovaciemu tímu, uprednostnil krátkodobý cieľ – odvolať Mojžiša za každú cenu. Vybral sa s bubnom na zajace. S veľkou pompou medializoval a odkryl svoje karty. „Je tu naozaj skupinka, ktorá dlhodobo organizuje takéto nechutnosti, vrátane mediálnych kampaní a vrátane takých perličiek, ako sú vláčiky, Badžgoň a iné veci,“ hovoril Dzurinda v auguste minulého roka. Skupinka sa podľa jeho slov mala podieľať na diskreditácii SIS a medializovaní viacerých politických káuz. Skupinka má politické, mocenské a obchodné záujmy a stojí aj za dlhodobým škandalizovaním SDKÚ, domnieval sa minulé leto Dzurinda. Mojžiša a podnikateľa Miloša Žiaka premiér nepriamo obvinil, že ovplyvňovali miliónové tendre v prospech blízkych firiem. Teoreticky sa stačilo obrátiť na prokuratúru, vytvoriť špecializovaný tím a za súhlasu sudcu prichytiť údajnú skupinku možno i priamo pri čine. To však za predpokladu, že takéto zoskupenie na Slovensku existuje. Podľa medializovaných informácií, ktoré nikto oficiálne nepotvrdil, skupinka mala mať celkovo 36 ľudí z radov podnikateľov, policajtov i novinárov. Takmer neporaziteľný drak. Dzurinda musí mať buď veľmi slabých právnych poradcov, alebo nikoho nepočúval, keď si neuvedomil, že bez nepriestrelných dôkazov nemá iba s úvahami žiadnu šancu. Jeho tvrdenia nielenže nezískali na jeho stranu koaličných partnerov SMK a KDH, ale skončili fiaskom. Pri spravodajských hrách, keď má vyplávať na povrch istá pravdivá škandalózna informácia, dotknutá strana ju zverejní ešte skôr spoločne s množstvom zavádzajúcich fám, ktoré v konečnom dôsledku spochybnia pravdivosť pôvodného škandálu. Už po zverejnení vlastnej osudnej výpovede pred prokurátorom na internete mal Dzurinda pochopiť, že prehral. Interné informácie, ku ktorým má prístup iba obmedzený počet osôb, sa dostali na verejnosť, rovnako ako množstvo informácií o priebehu vyšetrovania. Jeho protivníci vedeli o každom kroku. A tak bolo otázkou času, kedy sa celá kauza obráti voči jeho osobe. V týchto dňoch si kalich horkosti vypil do dna, hoci sám nikdy žiadne trestné oznámenie voči skupinke, ktorá podľa polície neexistuje, nepodal. Ostáva záhadou, prečo si Dzurinda otvorene začal s bývalým analytikom SIS Mojžišom, keď ho mohol zosadiť z postu oveľa elegantnejšie bez zverejňovania dôvodov. Náhody V týchto dňoch sa vracia Mojžiš po trojmesačnej vojenskej odmlke naspäť do civilného života. Médiá už priniesli neoverené informácie, že sa plánoval usídliť na poste šéfa boja proti organizovanej kriminalite, ktorý úspešne riadi prvý viceprezident Jaroslav Spišiak. Objavili sa fámy, že sa Spišiak obklopil skupinou verných policajtov a ide hlava-nehlava za svojím cieľom – zatýkaním skutočných zločincov a odhaľovaním závažnej kriminality. Objavujú sa fámy, že sa vymkol istým ľuďom spod kontroly. Jeho povestné tlačové besedy vystriedal minister vnútra Palko, ktorý prináša úspechy iného policajného odboru. Mojžiš mal údajne slúžiť ako Spišiakova kontrola, neskôr sa objavila informácia, že si zoberie pod ochranné krídla Úrad boja proti korupcii. To v čase, keď policajný vyšetrovateľ zistí, že Dzurindova skupinka neexistuje. Samotný Mojžiš plánuje zažalovať Dzurindu o 10 miliónov korún. O sumu, ktorú žiada premiér súdnou cestou od dvoch denníkov. Informácie o vstupe do policajných radov zatiaľ odmieta. Svojou účasťou na prvom sneme Slobodného fóra sa patrične zviditeľnil. Je slobodný občan a prišiel sa pozrieť iba na skupinku svojich priateľov z politického života. Nikto sa však nezaoberá stále takmer neobmedzenou mocou a obrovskými právomocami NBÚ, slabým kontrolným mechanizmom nad činnosťou SIS, únikom informácií a v neposlednom rade nad čudnými kamarátstvami niektorých vysokých policajných funkcionárov. Všetci majú jedno spoločné – za súčasného právneho stavu sú takmer nekontrolovateľní a neobviniteľní. V prípade, že vzájomne vedome spolupracujú, sú i neporaziteľní, podobne ako Cosa Nostra v Taliansku. Na upevnenie svojej moci a dosiahnutia cieľov nemusia podávať verejné vyhlásenia ako premiér. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
