Hamas na rázcestí

Izrael si už dlhší čas vyhradzuje právo fyzicky odstraňovať predstaviteľov hnutí a organizácií, ktoré úmyselne vraždia civilné obyvateľstvo židovského štátu v mene akýchkoľvek politických, náboženských či iných cieľov. Palestínske hnutie Hamas do tejto kategórie patrí a izraelská armáda zlikvidovala jeho duchovného vodcu Ahmada Jásina. Z chromého šejka sa stal v islamskom svete uctievaný mučeník. Hamas zvažuje ako, kde a kedy zasadí odvetné údery. Ahmad Jásin ochrnul ako 14-ročný a odvtedy zostal pripútaný na invalidný vozík. Pri pozeraní televíznych záberov z prejavov tohto 68-ročného muža by náhodný poslucháč neveril, že piskľavý fistulový hlas šejka dunel Palestínčanom v ušiach po dlhé roky ako mohutný zvon burcujúci do boja za vlastnú štátnosť. Jásin bol aj slepý a sotva počul, ale za jeho krehkou telesnou schránkou sa skrýval neskrotný duch muža, ktorý už dávno dospel k presvedčeniu, že rokovania s Izraelom o palestínskej samostatnosti nikam nevedú a že dialóg treba nahradiť ozbrojeným bojom. Jedine ten vraj môže priniesť Palestínčanom islamský štát v Palestíne s hranicami spred roka 1948. Jásin nikdy neuznal štát Izrael a ostro odmietal izraelsko-palestínske mierové dohody. „Západ od nás očakáva, že zastavíme odpor. Namiesto toho, aby požadoval odchod okupantov z našej zeme, od nás chce, aby sme sa vzdali okupantovi. (...)Mier, ktorý upevňuje okupáciu, (židovské) osady a vyháňanie palestínskeho obyvateľstva, nie je skutočným mierom,“ kládol šejk Jásin na srdce svojim stúpencom. Jeho nabádanie k protiizraelskému odporu sa však neobmedzovalo len na morálne poučovanie. Ako spoluzakladateľ hnutia Hamas a jeho spiritus rektor Jásin verejne schvaľoval desiatky teroristických útokov na izraelských vojakov i civilistov. Naposledy dvojitý samovražedný bombový útok 14. marca v izraelskom meste Ašdod. Najmä v západnej Európe sa eliminovanie Jásina vníma predovšetkým z humánneho hľadiska ako nespravodlivé zabitie bezvládneho starca. Prehliada sa však jeho osobnosť a úloha nielen ako rýdzo duchovného predstaviteľa, ale i podnecovateľa neustáleho vraždenia nepriateľov. Jásin vždy tvrdil, že Palestínčania bojujú za slobodu proti Izraelu v pozícii vojensky slabšieho a na vyrovnanie tejto nevýhody musia prinášať väčšie obete. Vo svojich kázňach Jásin vždy charakterizoval samovražedné bombové útoky ako bohom inšpirované prostriedky boja beznádejne utláčaných proti mocnému utláčateľovi. Podčiarkoval tiež, že Izrael je vojenským štátom, v ktorom sa stierajú rozdiely medzi vojakmi a civilistami. Z humánneho a humanitárneho pohľadu prevládajúceho v západnej Európe možno dať za pravdu argumentom, že Izrael sa dopustil chyby, keď šejka nepostavil pred súd za nabádanie k terorizmu a neodsúdil ho do zdravotnícky upravenej cely na doživotie. Na druhej strane treba pripomenúť, že v mnohých mešitách západnej Európy počuť kázne a debaty schvaľujúce teroristické činy. Stupeň tolerancie v západnej Európe môže byť v mnohých ohľadoch príkladný, ale umožňuje teroristickým skupinám cítiť sa tam ako v bezpečnom zázemí, v ktorom sa navyše dajú zozbierať nemalé prostriedky na financovanie „islamskej revolučnej činnosti“. Západoeurópske bezpečnostné inštitúcie sa v poslednom desaťročí miernili v represívnom prístupe k islamským radikálnym organizáciám a skupinám a obmedzovali sa len na ich pozorovanie a mapovanie. Napriek tomu sa radikalizmus islamského obyvateľstva západnej Európy vyhrocoval, aj keď len u malej časti prisťahovalcov z moslimského sveta. Na vedenie teroristických útokov a najmä ich samovražedných odrôd však netreba početné oddiely. Západoeurópsky mäkký prístup k teroristickým hrozbám prinášal donedávna dividendy v tom zmysle, že islamskí teroristi nevraždili civilné obyvateľstvo západnej a strednej Európy. Jatky 11. marca v Madride však ukázali, že ani zhovievavý Starý kontinent nie je viac imúnny pred rozhnevanými teroristickými mudžahídmi. Hamas prisahal Izraelu za zabitie šejka nemilosrdnú pomstu a v radoch jeho operačných veliteľov sa už objavili narážky, že na Izrael a jeho predstaviteľov sa bude útočiť aj mimo hraníc židovského štátu. Má to svoju logiku. Územie Izraela má menšiu plochu ako polovica Slovenska a pred teroristickými útokmi je účinnejšie chránené (aj keď nikdy nie dokonale) ako Európa. Ak Hamas skutočne rozšíri svoje teroristické akcie mimo hraníc Izraela, bude „nútený“ užšie spolupracovať s celosvetovou sieťou al-Káida, vrátane využívania jej buniek a bojovníkov. Duchovní vodcovia Hamasu si však musia zvážiť aj dôsledky a symboliku splývania s Al-Káidou. Hamas požíval dosiaľ vo svete určité uznanie ako organizácia majúca na zreteli práva utláčaných Palestínčanov na okupovaných územiach a niesla nacionalisticko-oslobodzovací punc, pričom sa prinajmenej symbolicky mohla odvolávať na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Palestíne. Prepojením na Al-Káidu, ktorá paušálne bojuje proti Západu a jeho „svetovej nadvláde“, toto všetko stratí. Autor je analytik medzinárodných vzťahov