Reklama
Reklama

Staré dobré antológie...

Práve v antikvariátoch si človek uvedomí, ako sa zmenila za posledných 15 rokov knižná kultúra. Nie, nechcem moralizovať a tvrdiť, že vtedy sa čítalo viac, že ľudia mali knihy radšej, že si ich dokonca mohli aj dovoliť kúpiť a podobne. Knihy majú ľudia radi aj dnes a neprekáža, že sú desaťkrát drahšie, než vtedy.
Počet zobrazení: 506

Práve v antikvariátoch si človek uvedomí, ako sa zmenila za posledných 15 rokov knižná kultúra. Nie, nechcem moralizovať a tvrdiť, že vtedy sa čítalo viac, že ľudia mali knihy radšej, že si ich dokonca mohli aj dovoliť kúpiť a podobne. Knihy majú ľudia radi aj dnes a neprekáža, že sú desaťkrát drahšie, než vtedy. A dnes ich navyše vychádza omnoho viac a nie je problém dostať sa presne k tým titulom, ktoré nás oslovia. Možno to chce len trochu viac námahy, zorientovať sa v neprebernom množstve kníh, keď v niektorých kníhkupectvách nie je problém na jednej polici vedľa seba nájsť najnovšiu Steelovú, obkľúčenú z ľavej strany Bukowskim a z pravej staršou odbornou knihou Jozefa Kelemena Expertné systémy. (To som skutočne v jednom menšom mimobratislavskom kníhkupectve videl.) V tom neprebernom množstve kníh mi však predsa len niečo chýba. Niečo, čo sa dnes dá nájsť naozaj už iba v antikvariátoch. Ekonomické zákony v súčasnosti neúprosne diktujú vydavateľom, ako majú knihy vyzerať – musia sa rýchlo predať, trojtisícový náklad je už na slovenské pomery pomaly rizikom a ísť do titulu, ktorý má viac než nejakých tristopäťdesiat strán je už (kvôli cene, temer vydavateľskou samovraždou. Azda s výnimkou Harryho Pottera. To mi vždy napadne, keď sa mi v niektorom z antikvariátov podarí kúpiť jednu z mnohých nádherných päťsto-šesťostranových antológií vedecko-fantastickej literatúry, aké vychádzali v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prevažne v Čechách. Sú to ohromné knihy, v trvrdej väzbe, aké by si už dnes skutočne nikto nemohol dovoliť vydať. A ak aj áno, málokto by si ich mohol dovoliť kúpiť. Veď pri súčasných cenách by možno stáli okolo osemsto korún. K týmto antológiám patria predovšetkým štyri knihy: Pozemšťané a mimozemšťané, Experiment Člověk, Návrat na planetu Zemi a Roboti a Androidi, ktoré postupne vychádzali v osemdesiatych rokoch vo vydavateľstve Svoboda. Práve dve z nich sa mi pred nejakými dvoma-troma rokmi podarilo kúpiť v bratislavskom antikvariáte Steiner naraz. Bol to vyše sedemsto stranový Experiment Člověk (1983) a o sto strán tenšia antológia Roboti a androidi (1988). Prvá z nich obsahuje jedenásť poviedok, resp. menších noviel od autorov ako Arkadij a Boris Strugackí, Roger Zelazny, Ursula Le Guinová, Brian Aldiss a pár ďalších. Druhá je tematicky zameraná na vzťah človeka a stroja a nájdete v nej texty autorov ako napr. Isaac Asimov, Stanislaw Lem, Joseph H. Delaney, Ondřej Neff, Eduard Martin a pár ďalšich. Obe spolu ma vyšli na necelú stovku, čo vytváralo kontrast s takmer štyrikrát drahším a o polovicu tenším paperbackovým Henleinom, ktorého som si niesol z iného kníhkupectvo. Ale hodnotu kníh nie je dobre merať peniazmi. Pocit, ktorý ma vtedy ovládol bol skôr určitou nostalgiou za časmi pred rokom 1989 a najmä za tým, ako vtedy fungoval fandom a ako ľudia dokázali vedeckou fantastikou doslova žiť. Možno to bol iba spôsob úniku pred realitou, ktorá nás obklopovala, pravdou však zostane, že v osemdesiatych rokoch absolútne nebol problém dostať sa k prekladom špičiek tohto žánru – a to bez ohľadu na to spoza ktorej strany železnej opony pochádzali. Občas mi je za týmito, časmi smutno a práve monumentálne antológie, ktoré niektorí redaktori dokázali v tých časoch presadiť, mi symbolizujú úžasné nadšenie a spôsob života, s ktorým sa prakticky dnes už nestretávam. Autor je prekladateľ a publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama