Klamstvo, veľké klamstvo, (Bushova) štatistika
Americký prezident George Bush zneužíva predpovede vývoja zamestnanosti na vlastnú politickú propagandu. Tvrdí to popredný komentátor The New York Times Paul Krugman. Vychádza pritom z porovnaní reálneho vývoja zamestnanosti v nepoľnohospodárskych odvetviach s „predpoveďami“ prezidentovej Správy o vývoji ekonomiky za posledné roky. Toto porovnanie poukazuje na priam priepastné rozdiely, ktoré nemôžu byt výsledkom len chybných odhadov odborníkov. „Ekonomické prognózovanie nie je exaktná veda, ale toto je bezprecedentné, “ konštatuje P. Krugman. Použil pritom Bushove tvrdenia zo Správ z rokov 2002, 2003 a 2004. Ani v jednom prípade neskoršia realita prognózy nepotvrdila, ba podla Úradu pracovných štatistík sa rozdiely pohybujú v stovkách tisícok pracovných miest. „Predpoveď z februára 2004 je oproti realite vyššia až o 900 tisíc pracovných miest.“ Podla Krugmana ide o typickú politickú korupciu, pri ktorej „politická propaganda nahradila profesionálne analýzy“ . Nemožno sa však tomu čudovať. G. Bush sa totiž v praxi nemá čím pochváliť. Podla spomínaných štatistík nových pracovných miest v USA nepribúda a povážlivo začína rásť najmä dlhodobá nezamestnanosť. V porovnaní so Slovenskom síce vyznievajú tieto tvrdenia priam komicky, lenže v Amerike to dokazuje katastrofu. „40% nezamestnaných je bez práce už vyše 15 týždnov, čo je 20-ročný rekord, “ píše The New York Times (NYT). Už dve desaťročia v USA nezaznamenali ľudí, ktorí by tak dlho nedokázali nájsť žiadne zamestnanie. To svedčí o tom, že kríza pracovného trhu je v Amerike naozaj vážna. Iné ekonomické ukazovatele potvrdzujú, že ani pomalé zotavovanie sa ekonomiky a rast HDP neprináša liek na najväčšiu bolesť radových Američanov – na všeobecne vysokú nezamestnanosť. V Spojených štátoch sa dokonca rozhorel súboj o to, či je situácia naozaj tak zlá. Prívrženci Georga Busha a pravicoví novinári sa totiž odvolávajú na prieskum, v ktorom boli respondentmi samotní ľudia. Odpovedali na otázku, či majú prácu a podľa tohto prieskumu pribudlo v USA 450-tisíc nových pracovných miest. Lenže v rovnakom čase boli zverejnené výsledky podobného prieskumu, uskutočneného medzi podnikatelmi. Tí zasa odpovedali na otázku, koľko ľudí zamestnávajú a autorom prieskumu vyšlo, že za posledné tri roky zaniklo dva a pol milióna pracovných miest. Rozdiel môže byt spôsobený viacerými príčinami, napríklad čiernou prácou, ale podľa P. Krugmana odborníci viac veria druhému prieskumu. „Skrátka situácia nie je taká zlá, ako vyzerá, ona je ešte horšia,“ konštatuje komentátor NYT. Oficiálne vládne štatistiky totiž rátajú medzi nezamestnaných iba tých, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Mnohí ľudia si však nedokážu nájsť nové pracovné miesto celé mesiace, a tak vzhľadom na krutú realitu prestávajú byť postupne v tomto smere aktívni. „Nájsť si prácu je dnes naozaj ťažké.“ Podľa amerického Inštitútu pre ekonomickú politiku teda v skutočnosti nezamestnanosť dosahuje 7 a pol percenta práceschopných ľudí a nie „politicky prijateľnejších“ 5, 6%. „Avšak môžeme za to viniť Bushovu administratívu?“ pýta sa Paul Krugman a vzápätí si odpovedá: „Áno, pretože sa odmieta poučiť zo skúseností.“ Komentátor NYT naráža na to, že G. Bush používa počas celého funkcného obdobia jediný spôsob „zvyšovania“ zamestnanosti: neustále znižuje dane. „Franklin Roosevelt skúšal čokolvek, kým našiel čosi, čo skutočne fungovalo,“ pripomína autora New Deal, ktorý USA vyviedol z medzivojnovej ekonomickej krízy, „ale George Bush skúša to isté stále dookola.“ Aj americké médiá už otvorene píšu, že je to politika „hlbokého predklonu“ pred boháčmi. Nečudo, že už niekoľko rokov neprináša sľubované výsledky a na zmenu prístupu vyzvali prezidenta už aj tí, ktorí pôvodný balík znižovania daní podporovali. Zvýšiť zamestnanosť sa nepodarí bez osobitnej podpory z verejných zdrojov a pre boj s rastúcou chudobou sú potrebné aj špeciálne zvýhodnenia slabo zarábajúcich pracovníkov a predĺženie podpory v nezamestnanosti. Daňové zvýhodnenia sa totiž týchto skupín obyvateľstva nedotkli. Bushova vláda však namiesto toho ponúka ďalšie znižovanie daní, z ktorého však opät budú profitovať len „tí hore“. A opäť to neprinesie sľubované pracovné miesta. P. Krugman varuje, že, ak to pôjde takto ďalej, štát príde o trojnásobok toho, čo potrebuje na udržanie dnešnej úrovne sociálnych dávok a dôchodkov na najbližších 75 rokov! A tak všetko, čo za tri roky priniesla Bushova politika vytvárania nových pracovných príležitostí je „horibilný dlh“.
