Výnosná ideológia
Americký neokonzervativizmus, so svojím izolacionizmom a unilateralizmom, sa navonok prejavuje takmer teologickou vierou vo dva fenomény – existenciu samoregulujúceho systému (spoločenského či politického) a všemocnosť technológie. O americkom neokonzervativizme sa najviac hovorí v súvislosti so zahraničnou politikou USA. Na politické problémy, ako sú terorizmus či krízy v niektorých oblastiach sveta, sú ponúkané technologické riešenia. Dokonalejšie zbraňové systémy, vyspelejšia technológia kontroly osôb, nadradenejšia armáda... Hospodárske a sociálne problémy zasa majú byť riešené dôsledným uplatnením pravidiel voľného trhu – teda odbúraním akejkoľvek regulácie. Ideologicky obmedzený pohľad neokonzervatívcov sa však ešte jasnejšie ukazuje v environmentálnej politike. Ekosocialisti - predvoj diktatúry Competitive Enterprise Institute (CEI) je jedným z konzervatívnych think-tankov vytvárajúcich ideologické pozadie politiky súčasnej americkej vládnej elity. Hlavnou oblasťou jeho „výskumu“ je životné prostredie. Keď Myron Bell z CEI začal svoj prejav na stretnutí amerických konzervatívnych aktivistov v arlingtonskom hoteli Mariot slovami: „Kjóto je mŕtve. A je to dobrá správa!“ štyritisíc párov rúk ho odmenilo potleskom. O tomto kongrese neokonzervatívcov písal nedávno týždenník Formát. Jeho príspevok mal všetky znaky charakteristické pre podobné postoje. Regulácia, ktorej cieľom má byť ochrana životného prostredia, nie je len neefektívna, je útokom na tradičné americké hodnoty, totalitarizmom, ktorý sa snaží ovládnuť slobodný svet cez zadné dvierka environmentálnej ochrany. Jedinou správnou odpoveďou je voľný trh, a viera v technický pokrok, ktorý určite prinesie riešenie: „Ak sa ochudobníme dnes, bude to tá najidiotskejšia a najnezmyselnejšia vec, ktorú môžeme spraviť... Ak sa aj naplnia všetky fantazmagorické predstavy a globálne otepľovanie sa naozaj stane problémom, ...bude to naše bohatstvo a bude to technologická vynaliezavosť, ktoré nám umožnia hľadať riešenie.“ Podobné myšlienky možno nájsť v analýze Freda L. Smitha, prezidenta a spoluzakladateľa CEI, „Ekosocializmus, hrozba slobode na celom svete“. Hrozba globálneho otepľovania je zámerne zveličovaná, neprihliada sa na faktor pokroku. Regulácie majú znamenať stratu pracovných miest, spomalenie ekonomického rastu. Skutočným problémom tak sú industrializujúce sa rozvojové krajiny ako India a Čína, ktoré znečisťujú „neefektívne“ – poškodzujú životné prostredie a zároveň nedosahujú dostatočný rast a úroveň technologického pokroku. Analýzy v tejto súvislosti obchádzajú fakt, že podľa ich vlastných kritérií je napríklad Čína „efektívnejšia“ ako USA (jej HDP rastie rýchlejšie) a rozvojové krajiny používajú technológie silno poškodzujúce životné prostredie práve „vďaka“ systému nazývanému globálny kapitalizmus – vyspelejšie technológie si nemôžu dovoliť, a tie najznečisťujúcejšie výroby do nich presúvajú často nadnárodné spoločnosti. Nečakané argumenty V snahe nájsť podporu pre svoj postoj sú často používané aj skutočne „originálne“ názory. Podľa Roberta Bradleyho z Institute of Energy Research v texaskom Houstone (sídlo inštitútu nie je pravdepodobne náhodné – Houston je „hlavným mestom“ amerického ropného priemyslu) má globálne otepľovanie aj mnohé kladné stránky. Jednou z nich má byť teplejšia klíma, ktorú uprednostňuje väčšina obyvateľov planéty. Z jeho „analýzy“ v tomto prípade akosi vypadli polárne čiapky (ktoré teplejšiu klímu určite „neprivítajú“), desiatky miliónov obyvateľov takého Bangladéša (ktorí určite „neprivítajú“, že im roztápajúce sa polárne ľadovce zatopia ich domovy), o globálnych migračných posunoch, ktoré atmosferické zmeny spôsobia, ani nehovoriac (nakoniec, ako potenciálnu veľkú hrozbu ich identifikovala aj nedávno publikovaná správa Pentagonu a podobná staršia správa organizácie Greenpeace). Do názorov amerických neokonzervatívcov sa premietol aj tlak Európskej únie na prijatie a rešpektovanie Kjótskeho protokolu. Z dohody sa tak stalo bruselské sprisahanie, ktoré má oslabiť konkurencieschopnosť americkej ekonomiky. Výhodné postoje Z určitého uhla pohľadu je takáto ideologická zaslepenosť ešte nebezpečnejšia, než jej odraz v zahraničnej politike. Podporuje totiž nezvratné prírodné procesy (prípadne procesy, na ktorých nápravu bude treba vynaložiť obrovské zdroje), ktoré znížia kvalitu života na celej Zemi. A doplatí na to najmä jej chudobnejšia väčšina. V niečom totiž majú neokonzervatívni ideológovia (perverzne) pravdu – bohatstvo a technológia umožnia bohatšej menšine načas sa „vykúpiť z problémov“. Za ideologickými postojmi sú, samozrejme, ukryté konkrétne záujmy. Za odmietnutie uplatňovať prísnejšie ekologické normy totiž lobujú najmä silné ekonomické skupiny – napríklad ropná loby (brzdí napríklad všetky snahy znížiť hranicu spotreby benzínu amerických automobilov – jednak tvrdí, že nižšia spotreba by znamenala, že ľudia začnú viac využívať autá, zároveň sa tým má znížiť bezpečnosť na amerických cestách). Nie je to voľba medzi „čistejším životným prostredím“ a „väčším množstvom pracovných miest“. Prácu môže poskytnúť ropný vrt, petrochemická rafinéria, ale aj továreň vyrábajúca solárne články či sociálne služby. V tom prvom prípade však koncentrácia kapitálu prináša väčšie zisky (do menšieho počtu vreciek). Práve tento argument presvitá spoza podobných postojov k environmentálnej politike. Linky - neokonzervatívne inštitúty v USA Competitive Enterprise Institute - www.cei.org Cato Institute - www.cato.org American Policy Center - www.americanpolicy.org National Center for Public Policy Research - www.nationalcenter.org
