Divadelný slovník - Boj Teatrológov s francúzskym profesorom

Slovníky sa dnes píšu prevažne tímovo. Znamená to síce náročnú redakčnú prácu, komplikovanú koordináciu odborníkov, neľahké metodologické zjednotenie atď., no na druhej strane môže mať tímová stratégia veľa výhod – väčšia pravdepodobnosť, že neunikne nič podstatné, širší záber daný kvalifikáciou jednotlivých členov tímu apod. Obsiahly Divadelný slovník parížskeho profesora divadelnej vedy Patricea Pavisa (prvé vydanie v roku 1980) je však príkladom ojedinelého sólového výkonu. Diskusie o tom, čo je to teatrológia, nakoľko je samostatnou vedeckou disciplínou a do akej miery závisí na iných príbuzných odboroch, neustávajú. Aj Pavisov slovník odzrkadľuje bohatstvo impulzov a podnetov, ktorými sa divadelná veda inšpiruje a obohacuje. Kto by v Pavisovom výkladovom slovníku hľadal profily hercov, režisérov či definície rôznych štýlových epoch, nepochodí. Úspešnejší bude v pátraní po termínoch spojených s výskumom dramatiky, scénografie, réžie a techník herectva. Publikácia vedľa čisto technických pojmov ponúka obsiahlejšie heslá týkajúce sa estetiky, analytických metód a foriem znázorňovania, čiže otázky dramaturgické, estetické, hermeneutické, sémiologické, antropologické... Tematický register zahŕňa zhruba osem kategórií: dramaturgia, text a prehovor, herec a postava, žánre a formy, inscenácia a réžia, štruktúrne princípy a estetické otázky, recepcia predstavenia a sémiológia. Autor v slovníku zúročuje svoje celoživotné divadelné skúsenosti. Pri úctyhodnom zábere si uvedomuje limity svojej práce: „Táto kniha je „momentkou“ divadla v jednej jeho vývinovej fáze, a nemá – ako dúfame – ani sebaistotu telefónneho zoznamu ani čisté svedomie trestného registra. (...) Prenikavosť svojho pohľadu podmieňuje jeho krehkosťou, premenlivosťou...“ Patrice Pavis priznáva, že slovník nezahŕňa opis mimoeurópskych divadelných foriem, no na druhej strane ponúka exkurz do vzťahov divadla a iných médií. „Divadelná tvorba nikdy nebola taká intenzívna, tak poznačená rôznorodosťou jazykov, priestorov a divákov. Divák je tolerantnejší a otvorenejší voči avantgardným experimentom. Je ťažšie ho prekvapiť či šokovať, pýta si technické či filozofické vysvetlenia. Divadlo sa už nebojí teoretizovať o vlastnej praxi a dokonca v tom nachádza tvorivý materiál... (...) “ vysvetľuje Pavis a dodáva: „Že by sme ho už konečne začali brať vážne, že by sme ho začali považovať za výsostné a autonómne umenie, a teda už nie za pobočku literatúry, núdzovú náhradku za film alebo opovrhnutia hodnú jarmočnú šou?“ Zdá sa, že situáciu neodhadol zle: slovník sa vo Francúzsku dočkal už troch reedícií, prekladov do angličtiny, ruštiny, poľštiny, taliančiny, slovinčiny - a teraz vyšiel v češtine! Domácich milovníkov divadla poteší správa, že na ceste k čitateľom je aj slovenské vydanie a v krátkom čase sa teda aj my zaradíme medzi príjemcov Pavisovej divadelnej výzvy. Prečo výzvy? Každý dobrý preklad, ako vieme, je nielen otázkou dôkladnej znalosti jazyka pôvodnej a cieľovej krajiny, no vyžaduje si aj vynikajúcu orientáciu v ich kultúrnych kontextoch. Takže sa v nových prekladoch Pavisovho Divadelného slovníka pasujú Francúzi so Slovákmi a Čechmi. Skúsenosti prekladateľov a redaktorov oboch vydaní ukazujú, že rozvinutá francúzska terminológia presahuje možnosti chudobnejšej českej aj slovenskej a veľakrát si vyžiadala revíziu starších zaužívaných pojmov a dokonca aj konštituovanie nových. Preto je nové vydanie tohto cudzojazyčného slovníka prínosné nielen informáciami, ktoré prináša, no aj terminologickými a metodologickými impulzmi pre súčasnú českú a slovenskú (nielen) teatrológiu. Divadelné Čechy a Slovensko sa teda učia od francúzskeho profesora Pavisa. Aj tieto krajiny mu však majú čo ponúknuť. Česi zásadné osobnosti svetovej literárnej a divadelnej sémiotiky (Otakar Zich, Jiří Veltruský, Jan Mukařovský a ďalší), na dedičstvo ktorých by, podľa svojich slov, rád čestne nadviazal, majú. So Slovenskom ho spájajú najbližšie rodinné väzby – aj preto je jeho kniha venovaná „pamiatke Margity Záhradníkovej, Zajkovi-Bojkovi a Mamuške“. Autorka je teatrologička a publicistka (Patrice Pavis: Divadelný slovník. Praha, Divadelní ústav 2003, 494 strán, 669 Sk)