Rómovia si musia pomôcť aj sami

Pomerne veľké percento detí v detských domovoch je rómskeho pôvodu. Niekoľko rokov som navštevoval malú skupinku týchto detí a s niektorými sme dodnes, keď sú už dospelí, dobrí kamaráti. Nemajú to v živote ľahké, ale často si to sami ešte viac komplikujú. Asi pred dvoma rokmi som stretol na ulici v Bratislave dvoch bratov, ktorých si pamätám z detského domova. Mali na sebe iba nohavice a tričko, v taške nejaké potraviny. Žiadne peniaze, ani ubytovanie, ani prácu, čiže bezdomovci. Prácu si zatiaľ nehľadali, a tak som im dal aspoň lístky na obed a upozornil som ich, že pokiaľ mi nepovedia, kde sa uchádzali o prácu, tak im nepomôžem. Keď potom naozaj nedostali ani peniaze, ani lístky na obed, začali sa o prácu zaujímať. Lenže pre prácu potrebovali aj ubytovanie, zdravotné potvrdenie. A tak som im dal peniaze aj na ubytovňu, ale zdravotné karty vraj nechali v autobuse, pretože ich nepotrebovali. Podarilo sa im nakoniec zamestnať na stavbe, aj keď bez papierov. Po desiatich dňoch ich vyhodili a zaplatili len 50% sľúbenej mzdy. Toto sa im stalo viackrát, a to väčšinou na stavbách. Veľmi im pomohlo jedno kresťanské spoločenstvo, kde pre nich vyzbierali asi 7000 Sk, za čo si mohli zaplatiť ubytovanie na tri mesiace. Jedného z bratov som nedávno vzal ako brigádnika na ľahkú kancelársku prácu, no počas práce neraz spal. A tak žijú z minima. Naposledy som sa dozvedel, že jeden z nich má priateľku a už spolu čakajú dieťa. A celý smutný príbeh začne odznova.... Toto je len jeden príklad z mnohých. Nestačí, aby sme Rómom pomáhali v ich zlej sociálnej situácii. Ak si môžu pomôcť sami, nemali by sa spoliehať iba na nás. Mnoho Rómov svedomito chodí do práce a má dostatok finančných prostriedkov. Nech sú príkladom pre všetkých, ktorí nevedia využiť príležitosť mať sa raz lepšie. Miroslav Kaňa výkonný riaditeľ Slovenského výboru pre Unicef