Ufónova rozhľadňa
Tak to tu teda máte, priatelia slovenskí, zase sa musíte, a či vlastne ani nemusíte rozhodovať medzi Bobom a Bobkom, aspoň sa tak zdá po povrchnom prehliadnutí si profilu finálnych aktérov boja o kreslo Vášho prezidenta. V praxi, ako som už raz bol spomínal, síce slovenský prezident nemá o nič väčšie právomoci ako starosta Horného Výplachu, ale predsa: Môže poslancom vracať ich zákonodarné nepodarky, aby si ich opravili, a môže zbaviť kadejakého otkundesa viny tým, že mu udelí milosť. Okrem toho menuje do funkcie sudcov a dokonca – i keď formálne – velí armáde. A – last, but not least –, ako Vás na poslednú chvíľu poinformovali vaši ústavní právnici, prezident má vo Vašom štáte aj právo uzatvárať a vyjednávať prezidentské medzinárodné zmluvy, napríklad so Severnou Kóreou či Turkménskom. Jeden z kandidátov si už právomoc udeliť amnestiu vyskúšal aj v praxi, keď svojho času ako premiér poverený výkonom funkcie hlavy štátu omilostil tých, ktorí malo čosi do činenia s únosom syna Vášho bývalého prezidenta, pána Michala K. Bol to napokon Michal K., ktorý napriek svojej aktívnej účasti na hlasom ľudu nepodporenej deľbe Vášho predchádzajúceho štátneho útvaru hrdinsky vzdoroval náporu vlády Vladimíra M. a zachovával aspoň aký-taký vzhľad Vašej vlasti v očiach okolitého sveta. Nedá mi preto, aby som Vám, milí pozemšťania spod Tatier, nepripomenul, že to bol práve kandidát na prezidenta číslo jeden, pán Vladimír M., ktorý sa výraznou a rozhodujúcou mierou zaslúžil o to, ako Slovensko krátko po získaní nezávislosti vyzeralo zvonku: ako štát xenofóbov, nacionalistov a spiatočníkov. Faktom síce je, že jeho stranícky kolega, niekdajší predseda parlamentu a kandidát na prezidenta číslo dva Ivan G. svojho času potupne akceptoval údajný list straníckeho kolegu Františka G. o vzdaní sa mandátu napriek tomu, že František G. pravosť listu poprel – ako právnikovi mu to veru na cti nepridalo, v mnohých sporných prípadoch sa ale pri rozhodovaní v parlamente aspoň alibisticky zdržal hlasovania. Ivan G. svojím odchodom z HZDS pred voľbami v r. 2002 výraznou mierou prispel k víťazstvu dnešnej koalície – a to za cenu jeho odchodu z politiky. Napriek tomu, že kandidát číslo dva je dnes predstaviteľom ľavicovej opozície a Vladimír M. tichým spojencom vlády, skúsenosti by Vám, milí slovenskí priatelia, mali jasne naznačiť, akým smerom sa výkon funkcie hlavy štátu môže obrátiť v prípade, že by sa Vladimír M. opäť raz ujal funkcie: Jeho nevypočítateľnosť a osvedčené zákulisné ťahy v mene toho či onoho záujmu by sa stali problémom nielen pre súčasnú stredo-pravú koalíciu, ale aj pre celú Vašu malú, ale jarú republiku. Akonáhle bude Vladimír M. prezidentom, nebude mu už hroziť žiadne stíhanie pre možné daňové úniky, alebo iné počiny. Bude sa starať už iba o svoje zotrvanie vo funkcii – a to na dlhú dobu. Nie, nemyslím si, že Vladimír M. by mohol vo funkcii obyvateľa Grassalkovičovho paláca odbúrať demokraciu. Ale mohol by sa opäť raz zaslúžiť o jej nedobrý cveng u Vás doma či vo svete. Demokracia nie je dokonalá. Ale je to to najlepšie, čo máte. Je dobrá napríklad aj na to, aby ste sa mohli slobodne rozhodovať – a to často a stále. I keď niekedy aj za cenu kompromisu. Ten by však nemal pripustiť možnosť opakovania nenapraviteľných chýb minulosti. Medzi ne patrí napríklad nástup aktívnej spolupráce najvyšších predstaviteľov štátnej moci s podsvetím, teda s normálnymi a regulárnymi gangstermi, a tú má na svedomí aj ten, ktorý týchto ľudí chránil a riadil. Boli to časy, v ktorých na Slovensku vybuchovali ľuďom pod nohami autá či chodníky. Pokiaľ Vám dnes prekáža, že podaktorí kvázi-podnikatelia prišli k svojim podnikom nečestne, spomeňte si, kto s tým všetkým vlastne začal. Nemyslím si, že by ste mali využiť svoje právo nevoliť. Demokracia má dakedy aj trpkú príchuť, presne takú, akú nestálu chuť má Váš, ale aj ten náš ufónsky život. Ufón
