Nevidíš – nepochopíš
Kravy, hladomor, pustovníci sádhú, špina, konflikt medzi hinduistami a moslimami. To sú základné informácie, ktorými je vybavený priemerný Európan cestujúci do Indie. India nie je krajina, ale kontinent. V jej spoločnosti je viac kontrastov, ako v celej Európe. Ak sa Európska únia pokúša už viac ako polstoročie o integráciu, India sa rovnako dlhý čas snaží zachrániť si svoju krehkú jednotu (a na rozdiel od Európy to robí z omnoho nevýhodnejšej pozície s dedičstvom kolonializmu, bremenom chudoby, nevýhodným postavením v globálnej ekonomike...). V jej spoločnosti aktívne pôsobia všetky mysliteľné spoločenské rozdiely – nerovné postavenie mužov a žien, rozpory medzi náboženskými, etnickými a jazykovými skupinami či prísna spoločenská hierarchizácia zosobnená v kastovom systéme. Všetky tieto konflikty sa vzájomne prekrývajú. Na jednej strane to znamená, že v indickej spoločnosti je konflikt trvalo prítomný. Na strane druhej, paradoxne, žiadne z týchto vzájomne sa prekrývajúcich rozdelení nie je úplne dominantné (aj keď rozpor medzi hinduistami a moslimami má tendenciu sa ním stať), čo zasa prispieva k udržaniu konfliktu v medziach zabraňujúcich úplnému rozpadu spoločnosti. Ako už bolo naznačené, históriou indického subkontinentu sa ako najdominantnejší (minimálne od začiatku 20. storočia, a najmä po druhej svetovej vojne) vinie náboženský konflikt – medzi hinduistami a moslimami. Povrchnému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že má priam charakter „konfliktu civilizácií“ – historicky nutnej konfrontácie, ktorá má tendenciu zhoršovať sa až na úroveň ozbrojeného boja. Na to však treba skutočne povrchného pozorovateľa. Minulý týždeň zorganizovalo združenie Pro Oriente diskusiu s doktorkou Annou Rácovou na tému „Hinduisti a moslimovia v Indii – historické pozadie súčasných vzťahov“. Mnohí z účastníkov v Indii boli, a tak sa mohli k téme vyjadriť aj z vlastnej skúsenosti. Na prvý pohľad náboženský konflikt medzi dvoma komunitami sa aj počas diskusie ukázal ako súčasť širšieho obrazu. Ak chceme pochopiť indickú spoločnosť, musíme sa vzdať „európskej optiky“ – pojmy ako národ, národný štát či demokratická vláda majú posunutý význam. V skutočnosti väčšina indických problémov pramení práve v tom, že boli tieto európske pojmy necitlivo prenášané (a najmä pri sledovaní úplne iných záujmov, ako je vytvorenie stabilnej spoločnosti na subkontinente). Cieľom diskusie určite nebolo nájsť nejaké riešenie „indických problémov“. Na druhej strane, spoznávanie „exotických kultúr“ nemusí byť len spoznávaním samým pre seba – môže pomôcť pochopiť našu vlastnú spoločnosť.
