Terorizmus – najväčšie nebezpečie

Teror (terorizmus) je neustále prítomný vo vývoji ľudskej spoločnosti. Je to násilie jednotlivcov, skupín, národov, politických formácií a ideológií páchané na ľudskej spoločnosti v rôznych štádiách jej vývoja s rozličnými cieľmi. Len pre pripomenutie stačí uviesť pojmy ako kolonializmus, nacizmus, stalinizmus, apartheid, mafie, drogové kartely a pod.
Počet zobrazení: 1328

Teror (terorizmus) je neustále prítomný vo vývoji ľudskej spoločnosti. Je to násilie jednotlivcov, skupín, národov, politických formácií a ideológií páchané na ľudskej spoločnosti v rôznych štádiách jej vývoja s rozličnými cieľmi. Len pre pripomenutie stačí uviesť pojmy ako kolonializmus, nacizmus, stalinizmus, apartheid, mafie, drogové kartely a pod. V súvislosti s madridskými teroristickými útokmi je nutné si položiť viacero otázok. Treba sa zamyslieť nad špecifikami terorizmu dnešnej doby v jeho základných črtách. Aj keď vo svojej podstate chce násilím dosiahnuť vlastné ciele. Dnes do popredia vystupujú dve formy terorizmu - nacionalistický a náboženský. Nedá sa medzi nimi urobiť prísna a presná deliaca čiara. Svojimi črtami sa prelínajú. Z hľadiska krutosti, nevypočítateľnosti a použitých prostriedkov násilia sú rovnaké. Možno ich oddeliť iba z hľadiska strategických cieľov. Nacionalistický a náboženský terorizmus Jeho cieľom je dosiahnutie politickej moci v jednom štáte alebo jeho časti. Aj akty násilia sa spravidla uskutočňujú na týchto ohraničených územiach. Ako príklady je možné použiť Severné Írsko, Španielsko – Baskicko, Čečensko, Kosovo, Palestína, ale aj Afganistan. Násilie smeruje k jednotlivým predstaviteľom štátu, politických strán, hlavným predstaviteľom protistojacich formácií alebo k úzkym skupinám osôb, prípadne sídlam ich činnosti. Boj s touto formou terorizmu je spravidla záležitosťou mocenských zložiek príslušného štátu. Potrebnou môže byť nadnárodná činnosť spravodajských služieb, koordinácia vybraných opatrení nadnárodného charakteru, ako blokácia bankových účtov, embargo na dovoz zbraní a podobne. Cieľom náboženského (fundamentalistického) terorizmu je zásadným spôsobom zmeniť politické pomery vo svete na základe fundamentalisticky chápaného náboženstva. Ohrozené môžu byť demokratické princípy výstavby a riadenia celého spoločenského systému, prípadne jednotlivých štátov. Akty násilia sa uskutočňujú nečakane v rôznych geografických častiach sveta, ako napr. v USA 11. septembra 2001, na Bali či v Madride. Výber objektov sleduje politické ciele. Násilie smeruje proti veľkým skupinám nevinných, nezainteresovaných ľudí. Veľké straty majú ukázať silu a schopnosť tejto formy terorizmu. Výber objektov, použitie rôznych prostriedkov úderu ukazujú na prísne a presné plánovanie. Charakteristickým sa stáva i využitie rozličných prostriedkov, často i asymetrických, ako dopravných lietadiel, lodí s výbušninami, rôznych druhov časovaných, na diaľku odpaľovaných náloží. Otvorený útok na objekty, s použitím strelných zbraní, nie je typicky používaný. Výcvikové základne sú v rôznych štátoch, najmä s ortodoxne fundamentalistickými režimami (Afganistan, Saudská Arábia, Indonézia), špecialisti sa však pripravujú aj v demokratických štátoch pod iným krytím (Nemecko, USA a pod. ). Terorizmus svojou podstatou, rozsahom a cieľmi sa v súčasnosti stáva najvážnejším bezpečnostným rizikom vo svete. Ozbrojený zápas (vojna) má svoje pravidlá. I pri jeho vedení sa dodržujú medzinárodné konvencie a dohovory. Pre terorizmus však v tomto smere nič neplatí. Boj s touto formou terorizmu vzhľadom k vyššie uvedeným charakteristikám sa jednoznačne stáva koaličnou záležitosťou. Vyžaduje dostatok špeciálne pripravených síl a prostriedkov, prísny hierarchicky usporiadaný systém riadenia, jednotné zásady boja s ním. Boj s terorizmom Praktické prejavy terorizmu teda neuznávajú tradičné pravidlá ozbrojeného boja. Jeho pôsobenie sa týka prakticky celého sveta. Neočakávanosť úderov, ich rôznorodosť a spôsoby použitia prostriedkov zásadným spôsobom ovplyvňujú metódy boja, taktiku a stratégiu boja s ním. Zásadný význam majú informácie - od všeobecných až po najdôvernejšie, podľa adresátov. Významnú úlohu zohrávajú masmédiá - mali by objasňovať podstatu, vývojové štádiá, prejavy ako i dopady terorizmu na ľudskú spoločnosť. Inštitúcie, ktoré majú hierarchické miesto v systéme bezpečnosti štátu potrebujú včasný prístup k hodnoverným spravodajským informáciám, ktoré vytvoria podmienky úspešného boja s terorizmom. Skúsenosti ukazujú, že spravodajské služby (USA, Španielska a iných krajín) disponovali určitými informáciami o možných zámeroch, ako aj aktoch teroristických organizácií. Analýzy dôsledkov teroristických útokov však stále konkrétnejšie ukazujú, že využitím týchto informácií politickými vedeniami bolo možné útokom predísť, alebo aspoň eliminovať ich rozsah. Potreba efektívneho boja vyžaduje čím ďalej tým užšiu koordináciu práce spravodajských služieb navzájom, ako aj nakladanie s výsledkami ich práce. Zdá sa, že svet, najmä Európa, si to uvedomuje a hľadá spôsoby a cesty ako ísť ďalej. Rokovanie predstaviteľov spravodajských služieb v druhej polovici marca ako aj Summit predsedov vlád krajín EÚ konaný 24. – 25. marca 2004, to potvrdzuje. Na Slovensku sme sa však ešte akosi neprebudili. Už niekoľko rokov voláme po zefektívnení práce, účinnejšom spôsobe kontroly výsledkov práce spravodajských služieb, avšak márne. Nové a lepšie inštitucionálne usporiadanie koordinácie činnosti a analýzy výsledkov práce podstatne skvalitní celý tento systém. Dobrým príkladom v tomto smere môže byť model Veľkej Británie. Čím skôr celú sféru práce spravodajských služieb vyriešime, tým skôr a hodnovernejšie budú informácie pre rozhodovanie riadiacich štruktúr bezpečnosti štátu (nie politických strán). Širší rozmer boja Boj s terorizmom nie je možné obmedzovať len na kvalitné informácie. Efektívny a rýchly boj vyžaduje mať neustále pripravené schopné špeciálne sily a prostriedky. Vzhľadom k možnosti úderov teroristov v ktoromkoľvek mieste štátu, ale i sveta, sa otázka účinného boja stáva záležitosťou celého spektra síl a prostriedkov (bezpečnostných zložiek, ozbrojených síl, justičných orgánov, štátnych orgánov, samosprávy, záchranných systémov apod.), ale aj širokej koalície štátov s racionálnym usporiadaním systému riadenia takéhoto boja. Významným sa stáva faktor času. Neočakávanosť (časová, priestorová) si vyžaduje mať neustále k dispozícií celý hierarchicky usporiadaný systém efektívneho boja. Ten predstavujú orgány riadenia so svojimi zložkami zabezpečenia a schopné sily a prostriedky s krátkymi termínmi ich pohotovosti k plneniu úloh (alebo stálej pohotovosti). Dnešný systém – keď treba niekoľko hodín na uvedenie jednotiek do pohotovosti – je neaktuálny. Funkčnosť takéhoto systému v demokratickom systéme štátu a koalície je možné dosiahnuť legislatívnym zadefinovaním. Preto požiadavky na prijatie zákona pre boj s terorizmom sú opodstatnené a správne. V ňom je možné ošetriť základne pojmy a prvky, povinnosti orgánov a inštitúcií, ale aj vymedziť ochranu síl a prostriedkov. V zákone je potrebné vyriešiť aj otázky kontroly fungovania takéhoto systému, pretože nemožno hovoriť o verejnej kontrole. Tento boj vyžaduje často obmedzenie ľudských práv a slobôd občanov, vydávanie úloh štátnym orgánom, samosprávam, čo v súlade s Ústavou SR čl. 2, 13, 67 je možné len zákonom. Terorizmus sa usídlil v systéme spoločenského života štátov, ale i sveta. Čím skôr sa podarí eliminovať, prípadne zlikvidovať terorizmus, tým skôr bude naša spoločnosť napredovať, tým skôr bude môcť viesť efektívny boj s inými neduhmi našej doby, ako sú AIDS, drogová závislosť, rozvoj zaostávajúcich regiónov, rómsky problém a iné. Autor je odborník na bezpečnostnú politiku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984