Reklama
Reklama

Sme produktívnejší. Kto na tom zarába?

V Spojených štátoch zverejnili štúdiu, ktorá odhaľuje, ako majitelia firiem a ich vrcholný manažment profitujú na úkor zamestnancov. V prestížnom denníku The New York Times o nej napísal Bob Herbert. Prinášame vám preklad článku, ktorý je nesmierne zaujímavý aj pre Slovensko.
Počet zobrazení: 807

V Spojených štátoch zverejnili štúdiu, ktorá odhaľuje, ako majitelia firiem a ich vrcholný manažment profitujú na úkor zamestnancov. V prestížnom denníku The New York Times o nej napísal Bob Herbert. Prinášame vám preklad článku, ktorý je nesmierne zaujímavý aj pre Slovensko. Ukazuje totiž, ako funguje redistribúcia v rámci kapitalistickej ekonomiky a do koho vreciek v skutočnosti smerujú peniaze z rastúcej ekonomiky a znížených daní. Verejná mienka pod kontrolou Je to ako na bežiacom páse, ktorý zvyšuje rýchlosť. Musíte byť čoraz rýchlejší, ale vlastne stojíte na tom istom mieste. Americkí robotníci v uplynulých rokoch preukázateľne zvýšili produktivitu svojej práce, ale zároveň majú z toho stále menší úžitok. Zatiaľ čo ekonomika podľa vývoja hrubého domáceho produktu silnela, radoví pracujúci nedostali od svojich zamestnávateľov skoro nič navyše. Tí však na ekonomickom raste zarábali tak, ako nikdy predtým. To, čo sa deje, nie je žiadna historická záležitosť. Podiel amerických pracujúcich na zvýšení národného príjmu je od novembra 2001, keď sa skončila posledná recesia, na rekordne najnižšej úrovni. Peniaze berú zamestnávatelia. Prekvapujúce je na tom najmä to, že iba málo ľudí o tejto skutočnosti hovorí, čo je šokujúci dôkaz toho, ako firemné záujmy dokážu držať verejnú mienku pod kontrolou. Také niečo sa ešte nestalo Túto situáciu zhrňuje dlhý, ale veľa odhaľujúci titulok novej štúdie Centra pre štúdie trhu práce na Northeastern University. Volá sa Bezprecedentný nárast firemných ziskov, sprevádzaný poklesom ziskov pracujúcich – O tých, čo získali a o tých, čo stratili na oživení ekonomiky v rokoch 2002 a 2003. Riaditeľ Centra a šéf autorského tímu Andrew Sum hovorí: „Toto je vôbec po prvý krát, čo v priebehu dvoch rokov ekonomického oživenia zaznamenali firemné zisky väčší podiel na raste príjmov, než zisky pracujúcich.“ Ako „zisky pracujúcich“ autori štúdie označujú súhrn všetkých mzdových nákladov na zamestnancov a ďalších výhod, ktoré im podniky platia. „Normálne pripadá 65 percent tohto rastu na zisky zamestnancov a 15 – 18 percent na zisky firiem. Teraz predstavujú zisky firiem 41 percent a zisky zamestnancov iba 38 percent.“ Pracujúcich ošklbali Štúdia upozorňuje, že doteraz „v priebehu žiadneho oživenia ekonomiky po druhej svetovej vojne neprekročil podiel firemných ziskov na raste príjmov 20%. A nikdy doteraz nevzrástli zisky podnikov viac, než zisky pracujúcich“. Alebo inak povedané, neuveriteľné množstvo amerických zamestnancov ich šéfovia jednoducho ošklbali. Akoby ich vyprali v práčke. O terajšom raste produktivity sa všeobecne vie. Ale pracujúci z toho nič nemajú. V uplynulých dvoch rokoch sa ich mzdy a iné benefity buď zvýšili len minimálne alebo vôbec. A napriek tabuľkovému rastu pracovných miest v marci, ktorý George Bush oslavoval tancom po priestoroch Bieleho domu, sa od konca recesie vo všeobecnosti nezvýšil počet normálne platených zamestnancov. Naopak sme pracovné miesta stratili. V skutočnosti majú USA menej normálne platených pracovných miest, než na oficiálnom konci recesie v novembri 2001. Zisky nejdú robotníkom Takže, ak zamestnávatelia „nenaberajú“ nových pracovníkov a zároveň sú lakomí, keď príde na zvyšovanie miezd terajších zamestnancov, čo sa stalo s tými všetkými peniazmi, ktoré priniesol silný ekonomický rast? V tomto bode je štúdia absolútne jasná. Celkový zisk zo zlepšujúcej sa ekonomiky nejde pracujúcim, ale „namiesto toho je využitý na zvýšenie zisku spoločností a ich majiteľov, zníženie cien produktov či služieb, alebo zvýšenie výdavkov na vrcholových manažérov“. Toto je radikálna zmena spôsobu, akým sú distribuované ekonomické výnosy v Spojených štátoch už od druhej svetovej vojny. Pracujúci sa stále väčšmi menia na žetóny v novodobom kasíne. Hrá sa s nimi, preto oni vyhrať nemôžu. Zisky firiem naopak rastú. Aj ceny akcií na burzách. Príjmy a ďalšie výhody pre vrcholových manažérov rastú raketovým spôsobom. Iba zamestnancom zostáva ten bežiaci pás. Triedny konflikt Keď vezmete do úvahy výnosy firiem a príjmy pracujúcich za uplynulé dva roky a porovnáte ich s predchádzajúcimi ôsmimi obdobiami oživenia americkej ekonomiky po druhej svetovej vojne, ako to urobil tím A. Suma, je to akoby ste obrátili poradie v hitparáde. Štúdia poukazuje na to, že objem peňazí, ktoré z oživenia hospodárstva zhltli príjmy firiem je „historicky bezprecedentný“, rovnako ako aj „nízky podiel... smerujúci v prospech pracujúcich v podobe pracovných príjmov a výhod“. Musím sa smiať, keď počujem konzervatívcov, ako sa sťažujú na triedny konflikt. Veď ho poznajú lepšie, ako ktokoľvek iný. Oni totiž túto vojnu vyvolali. Oni ju vedú. A oni ju aj vyhrávajú. Text bol uverejnený na portáli lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama