Rómska problematika sa odsúva

Životná úroveň Rómov od r. 1989 neustále klesá. Situáciu časti Rómov, žijúcich v sociálne vylúčených komunitách, charakterizujú prvky marginalizácie, kultúry chudoby a závislosti. To znamená, že vo vnútri rómskych osád sa stráca potenciál na akúkoľvek sebaaktivizáciu a svojpomoc, a Rómovia sú tak do veľkej miery odkázaní na pomoc majority. V majoritnej populácii však prevláda názor, že Rómovia sa nechcú alebo nevedia adaptovať na spoločenské normy a sú už rezistentní voči snahám majority integrovať ich do spoločnosti. Tým sa majorita vedome či nevedome uzatvára a nie je ochotná podstupovať kroky smerujúce k odstráneniu napätia a začleneniu Rómov do spoločnosti. Postoj vlády, ktorá jediná má reálnu moc a prostriedky situáciu zmeniť, sa dlhú dobu vyznačoval nedostatkom politickej vôle, nesystémovosťou, nekoordinovanosťou krokov a čiastočnou neznalosťou problematiky. Sociálna reforma, ktorú predstavilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v dobrej viere aktivizovať sociálne odkázanú časť populácie a znížiť nezamestnanosť, zlyháva v prípade rómskej menšiny na objektívnych bariérach (reálny nedostatok pracovných miest, diskriminácia, nízka úroveň vzdelania, ...) a ústi do množstva neočakávaných dôsledkov, akými boli sociálne nepokoje a konflikty. Jej jediným výsledkom je zníženie životnej úrovne časti Rómov na jednu tretinu minima, za ktoré je možné v tomto štáte prežiť na úrovni, na ktorej by stále boli zachované sociálne práva jednotlivca. Od roku 1989 sme svedkami neustáleho odsúvania riešenia rómskej problematiky a prehadzovania si zodpovednosti za jej riešenie ako horúceho zemiaku. Dôvodom je aj postoj verejnosti, ktorá je negatívne naladená voči akýmkoľvek pozitívnym riešeniam, a tým pádom aj nízky politický kapitál, získaný z takejto agendy. Je však nutné uvedomiť si, že tento problém nezmizne. Sociálne nepokoje na čas utíchli, no iba aby mohli vypuknúť opäť v oveľa radikálnejšej forme. Keďže sme všetci občanmi jedného štátu a budeme tu vedľa seba existovať ešte mnoho rokov, je načase sa rozhodnúť, aké bude mať naše spolužitie charakter. Martina Jurásková programová koordinátorka programu Národnostné menšiny Inštitútu pre verejné otázky