Poznáme všetky netolerantné prejavy?
Pre niektorých je tolerancia cudzie slovo. Na to, aby sa uplatňovala v celej spoločnosti, je potrebné poznať aj pojmy, ktoré s ňou súvisia. Nestačí však, aby sme poznali iba ich charakteristiku. Upozorňovanie na netolerantné prejavy a ich odstraňovanie by malo byť úlohou každého z nás. Len tak môžeme začať žiť v tolerantnej spoločnosti. Tolerancia Tolerancia je rešpekt, akceptácia a uznanie bohatej rôznorodosti svetových kultúr, foriem prejavu a spôsobov života ľudí. Predstavuje harmóniu v rôznorodosti a je pestovaná znalosťou, otvorenosťou, komunikáciou a slobodou myslenia, svedomia a viery. Tolerancia znamená byť samým sebou bez potreby vnucovania svojich pohľadov iným. Nie je to však ustupovanie, blahosklonnosť alebo zhovievavosť. Je to predovšetkým aktívny prístup vyplývajúci z pochopenia všeobecných ľudských práv a základných slobôd iných. Uplatňovanie tolerancie neznamená tolerovať sociálnu nespravodlivosť alebo vzdať sa svojho presvedčenia. Znamená to, že každý má slobodne mať svoje presvedčenie a akceptovať, že iní majú tiež svoje. Opakom tolerancie je intolerancia, teda nedostatok úcty voči iným spôsobom správania a konania, nedostatok rešpektu k inému presvedčeniu či viere. Prejavuje sa zákazom odlišných spôsobov správania či názorov. Intolerancia môže znamenať, že sa s niektorými ľuďmi nebude zaobchádzať zodpovedajúcim spôsobom z dôvodov ich náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie, alebo pre ich odev či účes. Intolerancia neakceptuje odlišnosť. Je základom rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a diskriminácie všeobecne. Často vedie k násiliu. Predsudky Predsudky vznikajú, keď si človek utvorí mienku o niekom, koho ešte nepozná, na základe prijatých charakteristík skupiny, ku ktorej podľa neho patrí. Takto je človek zaujatý a vníma dotyčného negatívne, bez toho, aby mal záujem spoznať ho bližšie. Predsudky sú komplexom predstáv, ktoré sú predformované a založené na predpokladoch bez toho, aby boli dokázané. Keď získajú permanentnú formu, nazývajú sa stereotypmi. Pokiaľ je niekto zaťažený predsudkami, bude náchylný vidieť len tie veci, ktoré súhlasia s jeho predstavami, a tak bude len posilňovať svoju zaujatosť a stereotyp, v ktorý verí. Panuje zhoda v tom, že predsudky sú získané, naučené. Predsudky sú spojené so zovšeobecňovaním. Práve Rómovia sa vinou jednotlivcov, s ktorými majú ľudia zlé skúsenosti, stretávajú s odmietaním okolia. Na základe skúsenosti s jedným či niekoľkými Rómami pripisujú ľudia s predsudkami každému Rómovi automaticky všetko negatívne. Predsudky môžu viesť až k prejavom rasizmu, k slovným či fyzickým útokom. Diskriminácia Diskriminácia je nerovné zaobchádzanie s ľuďmi na základe národnosti, farby pleti, štátnej príslušnosti, pohlavia a pod. Medzinárodná zmluva o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe farby pleti alebo príslušnosti k určitej etnickej skupine. Väčšina vyspelých štátov, ktoré sú signatármi tejto zmluvy, má konkrétne zákony, ktoré špecifikujú zákaz diskriminácie v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, napríklad vo vzdelávaní a bývaní alebo pri hľadaní zamestnania. Na Slovensku sa doteraz nepodarilo schváliť antidiskriminačný zákon. Ani legislatíva však nevie zabrániť v praxi prejavom diskriminácie. Gejovia a lesby, Rómovia, ženy, zdravotne postihnutí či predstavitelia iných menšín sú znevýhodnení, a preto treba prijímať tzv. vyrovnávacie opatrenia, ktoré im umožnia získať práva, aké majú ostatní. Rasizmus Rasizmus je viera, že niektorí ľudia sú nadradení iným z dôvodu príslušnosti k určitej rase. Rasisti definujú rasu ako skupinu ľudí so spoločným pôvodom. Rozlišujú rozličné rasy podľa fyzických charakteristík, ako napr. farba kože alebo kvalita vlasov. V skutočnosti tu nie je žiaden ostrý rozdiel medzi rasami, obzvlášť nie taký, ktorý by mal zmysel. „Rasa“ nemá biologický základ, je to umelé slovo. Slovo „rasizmus“ je tiež používané ako opis hanlivého alebo agresívneho správania voči členom „nižšej rasy“. Rasizmus má korene v protiklade čiernej a bielej, kde čierna predstavuje zlo. Druhým faktorom bolo rozšírenie pojmu rasa. Po viacerých predchodcoch sa otcom „moderného rasizmu“ stal J. A. C. Gobineau, ktorý za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú), pretože bola podľa neho obdarená vyššou inteligenciou, mravnosťou a vôľou. Myšlienky Gobineaua ovplyvnili i Adolfa Hitlera, ktorý ich zahrnul do nacistickej ideológie. Tretia príčina spočíva vo vykorisťovateľskej povahe vzťahov, ktorú Európania vnútili mimoeurópskym národom. Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali černochov za príslušníkov „nižšej“ rasy, dokonca ani nie na ľudí. Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii „čistej nordickej rasy“, ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k vyvražďovaniu „nižších rás“. Relatívne nová forma rasizmu, niekedy nazývaná „etnická a kultúrna diferenciácia“ hovorí, že všetky rasy alebo kultúry sú rovnocenné, ale nemali by sa miešať, aby sa zachovala ich originalita. To však môže viesť k apartheidu. Tvrdý rasizmus zahŕňa najmä fyzické útoky sprevádzané údermi a kopancami, útokmi bejzbalovými pálkami, boxermi, reťazami, bodnými a sečnými zbraňami, slznými i paralyzujúcimi plynmi. Zahŕňa aj inzultácie a invektívy (napr. opľutie alebo posmešné nadávky), rôzne slovné výroky degradujúce ľudskú osobnosť, vyhrážky zabitím v spojení s narážkami na farbu pleti, použitie bojových psov ako zastrašujúcich prvkov, hajlovanie na uliciach, vydávanie fašistických a neonacistických časopisov. Tento problém sa týka najmä prívržencov hnutia skinheads. Ide o maximálne porušovanie ľudských práv a výsledkom týchto útokov je naša izolácia, strach, dezilúzia a nedôvera v spravodlivosť. Mäkký rasizmus pokrýva omnoho širšiu skupinu obyvateľstva. Zahŕňa vedomé aj nevedomé upozorňovanie na odlišné ľudské črty, odmietavý až ignorantský prístup, vylučovanie a neakceptovanie minority v rámci spoločnosti. Ľudia inej farby pleti poznajú aj inštitucionalizovaný rasizmus, čiže zámerný postup, diskrimináciu zo strany štátnych orgánov a orgánov samosprávy voči ľuďom s inou farbou pleti, iného etnika. Xenofóbia Doslovne „xenofóbia“ znamená strach z cudzincov. Toto slovo sa obvykle používa na označenie neznášanlivosti k ľuďom z iných krajín alebo iných etnických skupín, rovnako ako aj nedostatok rešpektu pre ich tradície a kultúru. Je najpôvodnejšou formou rasizmu, akýmsi predchodcom rasizmu. Xenofóbia bola vlastná prírodným národom, najmä poľnohospodárskym skupinám, ktoré hájili svoje teritórium a bránili vnikaniu cudzincov. V minulosti sa prejavovala aj slovným vyjadrovaním. Obyčajne výraz pre príslušníka vlastnej skupiny a skutočného človeka bolo jedno a to isté slovo, zatiaľ čo susedia a okolité skupiny dostávali názvy pejoratívne alebo posmešné. Dnes sa strach z cudzincov prejavuje aj odmietaním zriadenia utečeneckých táborov. Cudzinci nie sú pre nás nebezpeční, naopak, obohacujú našu spoločnosť a robia ju multikultúrnou. Antisemitizmus Antisemitizmus je zaujatosť voči Židom. Antisemiti chybne predpokladajú, že Židia sú podstatne odlišní od iných ľudí, že chcú vládnuť svetu a majú v úmysle dosiahnuť to celosvetovou konšpiráciou. Nevraživosť voči Židom sa v Európe vyskytuje už od čias Rímskej ríše, no zosilnela v stredoveku, keď Židov obviňovali zo zavraždenia Ježiša Krista. Židov v mnohých európskych krajinách vyháňali, alebo museli žiť v getách a nemohli vykonávať určité povolania. Najstrašnejším prejavom antisemitizmu v histórii bol nástup Hitlera k moci a šírenie nacistickej ideológie čistoty rasy. Až 6 miliónov Židov deportovaných z krajín dobytých Nemeckom zomrelo v koncentračných táboroch počas holokaustu. Hitlerovský antisemitizmus nebol odôvodnený nábožensky, hoci nadväzoval na historické predsudky voči Židom, ale bol súčasťou nacistického rasizmu. Antisemitizmus zostal charakteristickým znakom extrémne pravicových zoskupení, akými sú napríklad nemeckí neonacisti alebo francúzsky Národný front. V súčasnosti sú častými antisemitskými prejavmi napríklad ničenie židovských cintorínov a protižidovské nápisy. Homofóbia Homofóbia je jav v myslení a správaní človeka charakteristický iracionálnym strachom a nepríjemnými pocitmi viažucimi sa na akýkoľvek objekt, všeobecný i konkrétny, súvisiaci s homosexualitou. Najčastejšie prejavy v správaní sú verbálne deklarovaná hostilita či otvorená verbálna alebo fyzická agresivita nasmerovaná ku skupine ako celku, k homosexuálnej minorite, alebo k človeku patriacemu do tejto skupiny, ako aj všetky javy súvisiace s homosexualitou. Bezprostrednou príčinou homofóbie býva strach z neznámeho, o ktorom ten, kto má strach, predpokladá, že je zlé, hriešne či choré, ako aj strach o stabilitu vlastnej sexuálnej identity. Homofóbia sa prejavuje v myslení a správaní jednotlivcov, v medziľudských vzťahoch i na všetkých úrovniach spoločenského a verejného života. Homofóbia vedie k odmietaniu práv homosexuálov, čo sa prejavuje nielen správaním jednotlivcov, ale aj rôznych orgánov a inštitúcií. Homosexuáli sú odmietaní najmä kresťanmi, pre ktorých homosexuálny vzťah nie je prijateľný. Na Slovensku sa práve oni snažia vyvíjať tlak na politickej scéne, aby gejom a lesbám boli odopreté možnosti uzatvárať manželstvá či adoptovať si dieťa. (pokračovanie v budúcom čísle)
