Hinduizmus

Kastovníctvo a spoločenská hierarchia Neoddeliteľnou súčasťou hinduistickej viery je doživotné začlenenie každého hinduistu do štruktúry spoločnosti ako príslušníka niektorej z početných kást. Takéto hierarchické členenie spoločnosti je v rozpore s vieroučnou a svetonázorovou voľnosťou hinduizmu. Začiatkom nášho letopočtu sa už všeobecne prijala teória o štyroch varnách (farbách). Príslušník každej z nich mal presne stanovené povinnosti a postavenie v spoločnosti. Brahmani ako najvyššia kasta mali za úlohu študovať védy, vyučovať a vykonávať obety, kšatrijovia boli vladári a bojovníci, vaišjovia boli predovšetkým obchodníci, ale aj poľnohospodári a remeselníci a šúdrovia sa živili najmä službou príslušníkom týchto troch várn. Toto členenie nezodpovedá členeniu na kasty, ale zjednodušene sa hovorí o takýchto kastách. Slovo kasta je latinského pôvodu a pochádza zo slova castus (čistý), ktorým označili indické spoločesnké vrstvy ako prví Portugalci. Indickí termín pre kastu džatí (doslova zrodenia) naznačuje, že človek sa stáva príslušníkom kasty svojím rodovým pôvodom. Kasta je dedičná. Počas dlhej tradície sa kastový systém vyvinul do veľmi zložitej a rôznorodej inštitúcie s mnohými odchýlkami v rozličných oblastiach Indie. Kasta môže byť mnohomiliónové spoločenstvo ľudí, ale niektoré kasty majú len niekoľko sto príslušníkov. Niektoré kasty sa vyskytujú v celej Indii, kým iné sa môžu viazať iba na istý región. Kastovému systému sa prispôsobili všetky spoločenské obyčaje Indov a odrážajú sa na ňom nesmierne spoločenské rozdiely medzi nimi. V Indii žije dnes vyše tritisíc kást a podkást. Najpočetnejšie sú kasty vytvorené na základe vykonávania istej činnosti. Ich špecifiká sú také zreteľné, že typ zamestnania sa často považuje za hlavný faktor vo vytváraní a vývoji kasty. Takmer každá kasta má svoje tradičné povolanie, hoci mnohí z jej členov sa ho už vzdali. Niekedy sa na samotnú kastu mení aj náboženská sekta. K vzniku novej kasty môžu viesť aj iné okolnosti, napríklad zmena nejakej obyčaje alebo presťahovanie do inej časti Indie. Členov kást zjednocuje veľa pravidiel, návykov a formalít, ktoré jej príslušníci musia dodržiavať. Týkajú sa najmä spôsobu života, bývania, stravovania, náboženských a pracovných tradícií a podobne. Najprísnejšie sú pravidlá týkajúce sa spoločného stravovania a najmä uzavretia manželstva výlučne v rámci kasty. Na samom okraji kastového sytému stoja ľudia bez kasty, tzv. nedotknuteľní. Tí tradične vykonávajú najšpinavšie, rituálne najznečisťujúcejšie práce (zametači, čističi, šarhovia a podobne). Mahátma Gándhí ich pomenoval haridžani, čiže božie deti, a bojoval za ich zrovnoprávnenie v hinduistickej spoločnosti. Spracované podľa článku Anny Rácovej Hinduizmus - viac než vierovyznanie (História 4/2002).