Čo sa stane s Tripartitou?

Slovenskí odborári sa rozhodli pomenovať svojho partnera na politickej scéne. Slovíčkom „strategický“ označili najsilnejšiu opozičnú parlamentnú stranu Smer, ktorá sa aspoň verbálne hlási k sociálnodemokratickým hodnotám. Na tomto rozhodnutí by nebolo nič výnimočné, lebo minimálne v európskom priestore sú odborové centrály veľmi úzko prepojené s politickými stranami hlásiacimi sa k hodnotám demokratického socializmu. Ak sa pozrieme napríklad do neustále silne konzervatívnej Veľkej Británie, tak odborové centrály sú desaťročia súčasťou Labour party. V škandinávskych krajinách je členstvo odborov v sociálnej demokracií tiež dlhoročnou tradíciou. Liberálov a ani konzervatívcov tento fakt neznepokojuje a ak sú pri výkonnej moci, bez problémov vedú s odborármi vecný a korektný dialóg. Rozhodnutie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) však vyvolalo na strane slovenskej vládnej koalície zásadnejšiu reakciu. Otvorila sa otázka existencie základného a vyváženého sociálneho dialógu. Sociálny dialóg – európska tradícia Polemiku okolo slobodného rozhodnutia KOZ rozohral predseda vládnej ANO Pavol Rusko. Európsku tradíciu vníma šéf slovenskej tripartity ako neprimerané spolitizovanie odborov. V mene vlády SR sa preto rozhodol zaveliť do tvrdého protiútoku. Podľa ministra hospodárstva nastal čas odplatiť odborárom aj s úrokmi ich aktivitu v súvislosti so skrátením volebného obdobia „mikivlády“. Čo tam po tom, že referendová iniciatíva KOZ bola v súlade s Ústavou SR a neprekročila rámec základných občianskych práv. Primeraným trestom pre neposlušných odborárov by mala byť zmena zákona o Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Pavol Rusko sa v prvý týždeň oficiálneho vstupu Slovenska do Európskej únie rozhodol povaliť jeden z rozhodujúcich pilierov, na ktorom stojí sociálny dialóg v Únii. Je pravdou, že v štátoch EÚ, okrem Holandského kráľovstva, nepoznajú zákon, ktorý by bližšie upravoval vzťah medzi vládou, zamestnávateľmi a odborármi. Vo vyspelých demokraciách nepotrebujú politici k sociálnemu dialógu zákon, lebo ten funguje na základe džentlmenských dohôd a rešpektovaní jasných nepísaných pravidiel. Slovenský zákon o Tripartite je postavený na existencií základného sociálneho dialógu medzi troma hlavnými aktérmi. Medzi vládou SR, zamestnávateľmi a odbormi. Tieto subjekty pri spoločnom dialógu rešpektujú svoju reprezentatívnosť. V premenení na drobné to znamená, že každý má mandát od svojich zástupcov k obhajovaniu ich záujmov. Vláda SR má mandát od voličov vládnych strán, dnes existujúce dve reprezentatívne organizácie zamestnávateľských zväzov od zamestnávateľov a KOZ má mandát od odborárov. Žiaľ, na Slovensku je politická kultúra ešte stále len v hlbokých začiatkoch. Politici veľmi často nemajú problém vyhýbať sa plneniu ich vlastných verejných prísľubov a aj preto sa musia zmieriť s atypickým prívlastkom - politik rovná sa „podvodník“. Domáca politická scéna bude musieť asi ešte dlho čakať na takú politickú kultúru, že každé verejné vyhlásenie politika bude pre neho politicky záväzné a jeho nesplnenie bude znamenať odchod z politickej scény. Pluralizmus – pilier demokracie Šéf tripartity P. Rusko s radosťou pripomína svojim voličom, že ANO je jasne vyprofilovanou liberálnou stranou postavenou na hodnotách modernej liberálnej demokracie. V súvislosti s poslednými aktivitami lídra ANO je však nevyhnutné pripomenúť, že z politologického hľadiska je pluralizmus základným pilierom demokracie, ku ktorej sa on sám otvorene hlási. V pluralitnej demokracii musí byť vytvorený dostatočný priestor na to, aby bolo čo možno najširšie zabezpečené presadzovanie záujmov rôznorodých skupín. Vytváranie tvrdých prekážok pre obhajovanie záujmov jednej z rozhodujúcich spoločenských skupín – zamestnancov prostredníctvom odborov je vážnym potieraním základných hodnôt pluralitnej demokracie. Najvýraznejším a častokrát i jediným predpokladom existencie stability v spoločnosti, ktorá prechádza zásadnými celospoločenskými reformami, je existencia dialógu, hľadanie rovnováhy medzi tým čo chcem a tým, čo môžem urobiť. Je priam do neba volajúce, ak si chce „mikivláda“ v tomto čase určovať, s kým bude a s kým nebude viesť sociálny dialóg. Ukazuje sa, že pre Dzurindovcov by bolo najideálnejším riešením mať dnes za svojho partnera nemého a hluchého poskoka, ktorý by im neustále pritakával a hovoril, aký sú úžasní a aké krásne reformy realizujú. Celá hra, ktorá sa v týchto dňoch začala, je v prvom rade o budúcnosti sociálneho dialógu na Slovensku. Bude zaujímavé sledovať správanie sa zástupcov SDKÚ, SMK, ale i KDH. Zákon o Tripartite bol v minulosti prijatý na základe politickej dohody, ktorá vychádzala z programového vyhlásenia. Dnes ho chcú tí istí politici bez mihnutia oka zrušiť len preto, že odbory nehrajú na nôtu reforiem súčasnej vlády. Počínanie strán súčasnej vládnej koalície sa dá preto označiť za politické farizejstvo. V hre totiž nie je otázka partnerstva medzi odborármi a politickými stranami, ale ide už o vážny zásah do existencie pluralitnej demokracie na Slovensku. Autor je politický analytik