Reklama
Reklama

Chudobní študenti sú diskriminovaní

Vysokoškolský systém, v ktorom si musia študenti hradiť podstatnú časť nákladov súvisiacich so štúdiom, vylučuje mladých ľudí z chudobnejších rodín. Tieto problémy sú ešte výraznejšie tam, kde okrem toho existuje ešte aj školné. V Spojených štátoch před časom zverejnili ďalšiu sériu štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti z nízkopríjmových rodín majú čoraz menšiu šancu dostať sa na univerzity a vydržať na nich tak dlho, aby štúdium úspešne dokončili.
Počet zobrazení: 882

Vysokoškolský systém, v ktorom si musia študenti hradiť podstatnú časť nákladov súvisiacich so štúdiom, vylučuje mladých ľudí z chudobnejších rodín. Tieto problémy sú ešte výraznejšie tam, kde okrem toho existuje ešte aj školné. V Spojených štátoch před časom zverejnili ďalšiu sériu štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti z nízkopríjmových rodín majú čoraz menšiu šancu dostať sa na univerzity a vydržať na nich tak dlho, aby štúdium úspešne dokončili. Peniaze nadovšetko Minulý týždeň na to upozornil v denníku The New York Times David L. Kirp, vysokoškolský profesor, ktorý na Kalifornskej univerzite v Berkley prednáša verejnú politiku. „Dostať sa na vysokú školu a uspieť na nej, je súboj na život a na smrť, v ktorom peniaze hrajú dôležitejšiu úlohu než kedykoľvek doteraz. Tínedžeri z bohatých rodín porážajú mladých ľudí zo strednej triedy či robotníckych rodín. A to nielen na súkromných vysokých školách, ale aj „vlajkových lodiach“ spomedzi štátnych univerzít.“ Tento stav je spôsobený predovšetkým tým, že aj v Spojených štátoch majú verejné vysoké školy čoraz väčšie finančné problémy. Podfinancovanie verejných univerzít ich vedie k vyberaniu aspoň symbolického školného. Aj malé poplatky odrádzajú Pravica tvrdí, že školné bude minimálne a navyše bude vyvážené zavedením štipendií a pôžičiek. Najnovšie skúsenosti z USA však dokazujú, že už aj nízke školné sa stáva prekážkou pre chudobnejších adeptov vysokoškolského štúdia. „Hoci za celý semester študenti zväčša nezaplatia viac ako 100 dolárov, počet študentov, ktorí nastúpili na vysoké školy bol o šokujúcich 100 tisíc mladých ľudí nižší, než štát pôvodne predpokladal,“ píše David Kirp a vzápätí to vysvetľuje: „Informácie o zvyšujúcich sa nákladoch na vysokoškolské štúdium doslova vystrašili potenciálnych študentov z chudobných rodín natoľko, že nenašli odvahu ani len sa na školu prihlásiť.“ Chudobní sú diskriminovaní Tomuto strachu sa nemožno čudovať, lebo vysoké školy už pri prijímaní uprednostňujú adeptov z bohatých rodín, ktorí sú schopní zaplatiť si čo najviac výdavkov spojených so štúdiom. Ich dobre zabezpečení rodičia okrem toho míňajú tisíce dolárov na predštudijnú prípravu svojich detí. Platia im rôzne prípravné kurzy a testy, posielajú ich na vstupné letné kempy. Tieto deti sa potom vedia lepšie obracať ako tí, čo sú menej zazobaní a práve to im prináša výsledky, najmä na najprestížnejších univerzitách. Podľa iného vysokoškolského učiteľa Terry Hartla to potom vyzerá tak, že „pomer šikovných chudobných detí na vysokých školách je rovnaký, ako hlúpych bohatých“ . Surová sila peňazí Podľa Davida Kirpa je najhoršie to, že „trhové správanie sa“ ovládlo nielen nástup na vysoké školy, ale celé štúdium. „Hodnoty trhu a peňazí tak deformujú hodnoty, na ktorých musia stáť vysoké školy: viera, že univerzity majú vytvárať spolupracujúce spoločenstvo a nie konfederáciu osamelých bežcov, idea otvorenosti a nie vlastníctva, a presvedčenie, že študent je kolega, ktorého osobné preferencie majú byť formované a nie zákazník, ktorého požiadavky majú byť uspokojované.“ Silu peňazí na univerzitách dokonca nazýva „surovou“. A tento nelichotivý stav nezmierňujú ani štipendiá či pôžičky. Naopak, skúsený vysokoškolský profesor upozorňuje, že pomoc študentom čoraz viac stráca svoj pôvodný význam. Zle adresovaná podpora Spôsobili to zmeny v kritériách pri jej poskytovaní. Podľa U.S.News & World Report sa na vysokých školách v USA množia také praktiky, ktoré sú diktované skôr „trhovou racionalitou“ a nemajú „akademické opodstatnenie“. Finančná či iná pomoc je prideľovaná podľa rôznych „výkonnostných“ kritérií, ale bez ohľadu na sociálne postavenie študentov. Pôvodne pritom mal tento nástroj pomôcť chudobným študentov. Teraz je to inak. „Milióny dolárov tak idú k tým, ktorí si to síce „zaslúžia“, ale štúdium by si zaplatili aj tak a nie k tým, ktorí bez nich vzdelanie nezískajú,“ píše David L. Kirp. Potom už asi nikoho neprekvapia najnovšie výsledky oficiálnych štatistík, podľa ktorých sa na štvorročné vysokoškolské štúdium dostanú piati zo šiestich úspešných absolventov strednej školy, pochádzajúci z rodín, ktoré ročne zarábajú vyše 75 tisíc dolárov. To isté však neplatí ani len o polovici z tých úspešných stredoškolákov, ktorých rodiny zarábajú ročne menej ako 25 tisíc dolárov. „Takže, ak vo všeobecnosti platí, že vysokoškolské vzdelanie je motorom životných príležitostí, tak v USA sa stáva skôr motorom zväčšovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými,“ varuje The New York Times. Inšpirácia pre Slovensko Toto je dôležitý odkaz aj pre slovenských politikov. V prvom rade potrebujeme širokú a serióznu verejnú diskusiu o tomto probléme. Hlavné slovo by v nej mali dostať priamo zainteresovaní: vysokoškolskí učitelia a študenti. Politici by si mali začať všímať fakty, ktoré sú k dispozícii aj na Slovensku, napr. z výskumov Ústavu informácií a prognóz v školstve. David L. Kirp má ďalšie recepty: „V prvom rade musia verejné univerzity „investovať“ do finančnej pomoci študentom, ktorí to naozaj potrebujú, teda, ktorých rodiny sú v zložitej sociálnej situácii. Vysoké školy by sa mali zaviazať prijímať viac študentov z robotníckej triedy a stredných škôl, ktoré sú v chudobných štvrtiach a demokratizovať prístup k vysokoškolskej príprave, ktorú samé organizujú.“ Bude pre celé Slovensko užitočné, ak si vládni pravicoví politici prestanú zatvárať oči a zakrývať uši pred reálnymi skúsenosťami. Redakčne krátené, text bol uverejnený na www.lavica.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama