Vtedy sa skôr dávalo ako predávalo

Ladislav Vaškovič, guvernér Eximbanky SR Nedávno sme v týždenníku SLOVO uverejnili rozhovor s bývalou ministerkou financií SR Brigitou Schmögnerovou. Ako najúspešnejšiu reformu vo svojom pôsobení hodnotila reštrukturalizáciu bánk. Okrem toho nikdy nie je neskoro, ešte raz sa pozrieť na privatizáciu, jej kontexty a negatíva, ako aj formy, ktoré mali priniesť na Slovensko zmenu vlastníckych vzťahov. Avšak aj reštrukturalizácia bánk, ako aj ich následná privatizácia, vyplavila na povrch isté kontroverzie. Prinášame vám rozhovor s človekom, ktorý má ku všetkým načrtnutým témam čo povedať. Ladislav Vaškovič sa narodil v roku 1949 v Bratislave. V rokoch 1968 až 1973 absolvoval Slovenskú vysokú školú technickú v Bratislave, Elektrotechnickú fakultu, a následne dvojročné postgraduálne štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Ašpirantúru obhájil na VŠE v Bratislave. Jeho profesionálny život bol zameraný hlavne na bankovníctvo. Pôsobil v Prahe, Moskve a Londýne. Od roku 1991 sa pohyboval v prostredí VÚB a viedol niekoľko z jej dcérskych spoločností. Od roku 1998 do roku 2002 bol jej predsedom predstavenstva a prezidentom. Dnes pôsobí ako guvernér Eximbanky SR. Je ženatý a má dcéru Oľgu. Vaše meno bolo spájane s reštrukturalizáciou bánk. Primárnym preštudovaním bankového sektora som našiel tri mená Vaškovičovcov, ľudia ich všeobecne nevedia rozlíšiť. Jeden je v Poštovej banke, ďaľší je v Konsolidačnej banke a vy ste v Eximbanke. Aké je medzi Vami prepojenie? - Najstarší z menovcov Viliam Vaškovič pôsobiaci v Konsolidačnej agentúre pochádza z okolia Prešova. Pracoval v akadémii vied, potom bol poslanec NR SR a potom robil štátneho tajomnika na ministerstve financií, zhodou okolností v rámci reštrukturalizácie. Nie je so mňou v rodinnom vzťahu. Pavol Vaškovič je mladší ako ja, je to môj brat a pracuje v Poštovej banke. Bola reštrukturalizácia nevyhnutná v takomto meradle? - Samozrejme. Podla mňa bola urobená veľmi precízne, čiže z hladiska objemu vynaložených prostriedkov a ich štrukturovania primeraná. Z hľadiska času bola realizovaná v posledný možný moment. Do konca roku 1999 mali totiž tri bankové inštitúcie - VÚB, Slovenská sporitelňa a IRB v rámci Plánu reštrukturalizácie vybraných bánk tzv. výnimku od NBS. Umožňovala za určitých podmienok nespĺňať niektore ukazovatele vyžadované bankovým dohľadom. Kto to stanovil? - Národná banka Slovenska ešte v roku 1996. Prečo? Bolo to preto, že to boli veľké inštitúcie? - Tu je treba asi ísť do historie. Sporitelňa prešla z bývalého do súčasného režimu plynule na rozdiel od VÚB, ktorá vznikla začiatkom roku 1990 rozdelením ŠBČS na centrálnu banku a na Slovensku na VÚB a IRB. Tieto banky mali tú výhodu, že i keď nie priamo, štát ručil za vklady v nich. Táto garancia bola, práve v súvislosti s vytvorením Fondu na ochranu vkladov, novelou Zákona o bankách zrušená. To znamená, že vláda ručila za všetky vklady v plnom rozsahu? - Iba pre fyzické osoby. Ale veď existuje mechanizmus, ktorý ručí za vklady klientov aj dnes? - Dnes sú vklady klientov garantované Fondom na ochranu vkladov, samozrejme podľa určitých pravidiel. Treba povedať, že vo vymenovaných bankách bola na začiatku deväťdesiatych rokov iná situácia ako v ostatných. Ostatné vznikli na úplne inom základe, čiže neprešli plynule z bývalého režimu do nového, ale vznikli takpovediac na zelenej lúke, takže ony nemali toto privilégium. To síce narúšalo konkurenčné prostredie do polovice deväťdesiatych rokov, na druhej strane každý videl, že tri velké banky sa dostali do zlého stavu preto, čo zdedili, napr. ako VÚB zo ŠBČS 126 miliárd úverov. Čiže 1. 1. 1990 dostal manažment VÚB od ŠBČS do svojich rúk správu úverov vo výške 126 miliárd. Vráťme sa teda trochu späť. V roku 1990 vznikla VÚB, ktorá poskytovala v priebehu piatich rokov, t.j. od 1990 do 1995, už nové úvery, o ktorých je známe, že neboli poskytované profesionálne, resp. v bankách nesedeli bankári, ktorí by boli natoľko spôsobilí aby vedeli profesionálne posudzovať podnikateľské zámery. Ako to vlastne bolo, prečo sa poskytovali také veľké a nezdravé úvery? - Zoberme si ekonomiku ako celok. Podľa môjho názoru sa ku koncu obdobia komunistického režimu celkom rozumne posúdilo, že model bankovníctva s jednou jedinou bankou, nie je dobrý. Každý trochu ekonomicky vzdelaný človek videl, že je to čistý nezmysel a že je potrebné minimálne oddeliť centrálnu banku od komerčných bánk. Plán na takéto rozdelenie bánk sa prijal ešte niekedy v rokoch 1987 - 1988, Vtedy vznikla situácia, že VÚB dostala 126 miliárd úverov a vyše 80 miliárd vo vkladoch od sporitelne. Úvery vo výške 126 miliárd poskytla ešte ŠBČS prevažne priemyselne orientovaným podnikom, vo veľkej miere obrannému priemyslu, ale aj poľnohospodárskemu sektoru, ktoré išli zväčša po roku 1989 veľmi prudko ekonomicky dole. Ešte za komunizmu dostávali tieto podniky plánované štátne zakázky napríklad na výrobu traktorov, alebo aj tankov, ktoré sa vyrábali viac menej často aj na sklad a časť sa vyvážala do rozvojových krajín. Tieto síce často neplatili, ale objednávky garantoval štát. Po roku 1989 objednávky prudko poklesli, ale podniky sa často nedokázali preorientovať na nové výrobky a nové trhy. Vtedajší manažment bánk vedel, že z týchto prevzatých 126 miliárd je povedzme 10 – 20 miliárd nenávratných úverov. Hospodárska sféra sa tiež iba učila trhovému prístupu, takisto z roka na rok bolo posudzovanie úverov z pohľadu NBS prísnejšie a prísnejšie. Domnievam sa, že keby sme napr. v roku 1997 posudzovali úvery poskytnuté v roku 1991, bolo by zo 126 miliard takmer niekoľko desiatok miliárd úverov hodnotených ako stratové. Ako to bolo s poskytovaním úverov podnikateľom, ktorí si zobrali z banky úver, kúpili si drahé auto, prenajali kanceláriu, zamestnali peknú sekretárku a začali „podnikať“. - V tom čase bol u nás vo všetkých sektoroch veľmi slabý podnikateľský know-how ako taký. Z dnešného pohľadu ekonomické povedomie o skutočnom trhovom správaní sa či už štátu, bánk alebo tých tzv. podnikateľov bolo skutočne veľmi úbohé. Na druhej strane tu bol všeobecný spoločenský tlak pre podporu podnikania. Teda podnikateľský zámer, ktorý vtedy prešiel veľmi ľahko, dnes by nebol ani predmetom vážneho zamyslenia sa. Ale to je normálne, lebo vo všeobecnosti podnikateľské know-how dobou rýchlo rastie. Len pre ilustráciu uvediem, že v tých časoch som robil vo VÚB Investe a bol som veľký zástanca kupónovej privatizácie, dnes ju považujem aspoň v niektorých aspektoch za pomýlenú. Aká bola úloha VÚB Investu? - VÚB Invest bola dcérska spoločnosť vlastnená VÚB. Mala dve hlavné úlohy . Prvá úloha bola vytvoriť a spravovať podielové fondy. Z dnešného pohľadu si dovolím povedať, že v tomto sme boli progresívni a dosiahli sme pozitívne výsledky. Druhou úlohou bola účasť v kupónovej privatizácii, tú realizoval VÚB Kupón. Prejdime k VÚB Kupónu. Spoločnosť sa angažovala v kupónovej privatizácii. Aký je váš názor na tento spôsob privatizácie? - Ako som už povedal, vtedy som mal na to iný pohľad. Treba priznať, že už vtedy viacerí poukazovali na to, čo je už dnes jednoznačne jasné, že najväčšou slabinou tohto spôsobu privatizácie bolo, že neprinášala kapitál do podnikov. Na druhej strane bola veľmi príťažlivá myšlienka, že každý občan sa bude môcť zúčastniť privatizácie, čo sa napokon zopakovalo aj v iných krajinách. Myslím si, že prvá vlna kupónovej privatizácie bola vykonaná velmi hladko a fondy fungovali pomerne dobre do rokov 1993 až 1994. Potom nastal masívny útok vtedajšieho ministerstva financií. Zneužila sa pri tom pozitívna snaha sprísniť dohľad nad činnosťou fondov, no a z vaničky sa vylialo aj dieťa. Čiže sa zlikvidovala celá idea investičných privatizačných fondov, ktoré v roku 1995 prakticky skončili podnikanie v pôvodných intenciách. Poďme ďalej. Druhá vlna kupónovej privatizácie začala. Fondy boli znovu aktívne a medzi nimi aj VÚB Kupón. Prišla tretia Mečiarova vláda, ktorá ju v tom momente zastavila a zmenila spôsob privatizácie. Chcela vytvoriť kapitálovotvornú vrstvu. Toto bol ďalší typ privatizácie. Myslíte si, že tento typ priniesol kapitál do podnikov? - Určite nie. Sme v roku 1995, kedy na čelo VÚB nastúpil vtedajší nominant HZDS Ján Gabriel. Dostávame sa k tomu obdobiu, o ktorom sa hovorí, že sa rozdelovalo dosť veľa úverov na politickú objednávku. Čo si myslíte o tomto období? Ohrozovali takéto praktiky ekonomiku? A akú časť vplyvu malo na potencionálny krach bánk obdobie rokov 1995 – 1998? - Problémy v bankovníctve z rokov 1994-1995 boli zreteľné. Bolo jasné, že stav je nezdravý a rastie objem nesplácaných úverov. Na základe toho sa po roku 1995 začala uplatňovať koncepcia, ktorá spočívala okrem iného i v navýšení úverového portfólia, čím sa percentuálne mal znížiť podiel zlých úverov. Od roku 1998 ste znovu pracovali na čele VÚB. Pripravovali ste ju na vstup strategického investora. Toto sa aj stalo a do banky vstúpil nový manažment, ktorý nechce komentovať minulosť tejto inštitúcie. Prečo je to tak? - Pozrite sa, našou úlohou bolo postaviť VÚB na nohy a pripraviť ju k privatizáci. Úlohy súčasného manažmentu sú odlišné, predpokladám, že okrem splnenia očakávaní akcionára v oblasti efektívnosti banky, je snahou, aby banka bola vnímaná ako úplná špička na Slovensku. Z tohto pohľadu nemôžem komentovať ich pôsobenie a nekomentoval som ani pôsobenie svojich predchodcov, lebo pôsobili v úplne iných podmienkach. Navyše nikdy nie je dobré, ak sa banka spája vo verejnosti s negatívnymi súvislosťami, a ak by som bol ja teraz na ich mieste, boli by to práve tieto dva dôvody, prečo by som to nekomentoval. V poslednom čase ste sa dostali do víru istej kauzy, tzv. Konsult Real. Vy tvrdíte, že ste v nej nespravodlivo obvinený, a niektoré média a politici tvrdia opak. Existujú vaši apologeti a na druhej strane sú aj ľudia, ktorí do vás, ľudovopovedané, rýpu. Medzi apologétmi je aj súčasný minister financií Ivan Mikloš. Tí tvrdia, že konania okolo dcérskych firiem VÚB boli čisté obchody a nikto na nich nestratil. Ľudia, ktorí do vás rýpu, tvrdia opak. - Nemyslím si, že minister Mikloš je čo len náhodou mojim apologétom. K jeho vyjadreniam ho iste vedú odborné argumenty. Vybral si ma na moje terajšie miesto a požiadal ma aby som transformoval Eximbanku SR na dobre fungujúcu inštitúciu a pripravil novú stratégiu. Vzťahy s ním sa odohrávajú v tejto rovine. Vaša druhá časť otázky ilustruje dianie okolo tejto tzv. kauzy. Veľmi často niekto, v úvodzovkách dobre informovaný, vytiahne jednotlivý prípad a podá ho v svojom pohľade a s odstupom času ilustruje údajnú nevýhodnosť niektorého kroku. To znamená, že keď si vás vybral, mal s vami dobré skúsenosti? - Asi áno, predpokladám, že práve na základe môjho pôsobenia vo VÚB. Máme, aspoň si myslím, veľa spoločných názorov, ale iste nepatrím do okruhu jeho blízkych spolupracovníkov. Veľmi príjemne ma prekvapil, keď sa nás takto tvrdo zastal, to som skutočne nečakal. Keby bolo všetko okolo Konsult Realu v poriadku, prečo je teraz taký rozruch? Nemôže byť zdrojom útokov na vašu osobu napr. človek, ktorému ste obsadili miesto? Kto, myslíte si, stojí za týmito útokmi? - Keby som poznal odpoveď na túto otázku, už by som mal možno kľud. Nastúpil som na miesto guvernéra Eximbanky a o týžďeň som sa dozvedel zo „zaručených zdrojov“, že budem odvolaný. Dovolím si povedať, že na toto miesto som sa dostal možno aj práve preto, že som nikdy a to ani vo VÚB nebol nominantom niekoho. Minister Mikloš mi vtedy zavolal a opýtal sa ma, či by som bol ochotný zobrať tú funkciu, či nemám problém, ktorý by mi v tom bránil. Ja som mu povedal, že mi v tom nič nebráni a kauza spájaná s mojou osobou bola pred mesiacom zrušená prokurátorom. Priblížte nám celú chronológiu... - Celá táto kauza má svoju históriu a svoj vývoj. Pre mňa sa táto kauza začala niekedy v prvej polovici roku 2002, kedy som bol zavolaný na Novosvetskú ulicu. Šokovali ma otázky, ktoré som dostal, pretože som nechápal ich zmysel. Preto bol môj záver z tohto stretnutia taký, že sú tu nejakí zakuklení HZDS-áci, ktorí očakávajú víťazstvo vo voľbách, tak si chystajú materiál na zodpovedných za reštrukturalizáciu bánk. Potom prišli voľby, v ktorých zvíťazila koalícia, a ja som si myslel, že je po všetkom. Zrazu sme všetci štyria dostali obvinenie o nezákonnosti nášho postupu v rámci reštrukturalizácie bánk. Poradili sme sa o tom s právnikom, usúdili sme z toho, že to je jasné nepochopenie, pripravili sme sťažnosť a prokurátor stíhanie ešte v decembri zrušil. V januári 2003 som sa dozvedel, že pri mojom menovaní do dnešnej funkcie minister Palko použil argument, že som trestne stíhaný. Následne na to som napísal ministrovi list, v ktorom som ho informoval, o tom, že trestné stíhanie ako neodôvodnené bolo už zastavené. Po menovaní do funkcie guvernéra som sa v máji z televízie dozvedel, že polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s úverom poskytnutým ZVL Žilina prostredníctvom Konsult Real. Neskôr nasledovalo opätovne obvinenie vo veci, ktorá bola pôvodne už prokurátorom zrušená. Došlo len k zmene poškodeného, predtým to bola banka a teraz sa poškodeným stal štát a prospech mala získať pre zmenu banka. V októbri sme boli na tlačovej konferencii obvinení z tunelovania banky, pritom ako som uviedol, obvinenie hovorí o tom, že sme spôsobili nedovoleným spôsobom prospech banke. Čiže mediálny obraz kauzy je posúvaný do úplne diametrálne odlišného svetla, aj keď nikdy nemôžem akceptovať samotné obvinenia ako také. V roku 1997 ste začali figurovať v dvoch spoločnostiach Konsult Real a Konsult Univerzal. V rovnakom období ste boli predseda predstavenstva a pán Gabriel predseda dozornej rady. Aká bola úloha spoločnosti Konsult Univerzal ? - Bola 100-percentná vnučka VÚB a riešila problém VÚB, ktorý vznikol s úpadkom ZVL Skalica, a jej úlohou bolo ochrániť záujmy VÚB. Čo bolo vašou úlohou vo firme Konsult Real, kde ste pôsobili v období 1996-1998 a aká bola úloha tejto spoločnosti? - Bol som predsedom jej predstavenstva. Prvou úlohou tejto spoločnosti bola pomoc VÚB pri reštrukturalizácií, druhou úlohou bolo pomôcť banke pred útokom zvonka. Aké boli vaše vzťahy s pánom Gabrielom? - Čisto profesionálne, tak ako s ostatnými ľuďmi vo VÚB. Keď pán Gabriel nastúpil v roku 1995 do VÚB, jedno z jeho prvých rozhodnutí bolo odvolanie ma z pozície vo VÚB Investe, a to sa aj v júli 1995 stalo. Tento krok prebehol korektne. Bolo mi ponúknuté iné miesto. Keďže som mal na výber, zvolil som hypotekárne bankovníctvo, ktoré som vo VÚB začínal takmer od nuly. Teda, aby som to zhrnul: podľa mňa je na pracovisku potrebné dobre vychádzať ako s podriadeným, tak aj s nadriadeným. Opakujem čo som povedal na začiatku, že náš vzťah bol čisto profesionálny, nič viac a nič menej. Aký dlhodobý cieľ mala firma Konsult Real a ako sa vytvoril tento názov. Slovo „real“, tradične označuje realitné firmy.... - Môžem vás ubezpečiť, že to nemá s tým nič spoločné a ani s Realom Madrid, ani s konzultáciami... Dobre, ale ešte raz, aký dlhodobý cieľ mala tá spoločnosť? Nemala tá spoločnosť okrem iného slúžiť aj na postupné ovládnutie VÚB? - Ten základný cieľ som vám povedal. Bola to pomoc pri reštrukturalizácii. Potom sa to dostalo aj do podoby pomoci banke pred útokom. Nič iné! Mimochodom, keby niekto chcel sprivatizovať VÚB, spravil by to, čo sa vtedy bežne robilo, získal by akcie od fondu. Neviem, prečo by používal iný model. Aký model by sa použil? - Asi by bolo treba presvedčiť pána Mečiara, aby dal súhlas a vtedy sa skôr dávalo, ako predávalo. To znamená, že by potenciálny privatizér mal k dispozícii 51%, čo sa skupovaním akcií nikdy nedalo dosiahnuť Pán Mečiar vystúpil niekedy v roku 1995 a vyhlásil, že je pripravený plán privatizácie VÚB a Sporiteľne. Vtedy sa hovorilo o troch až piatich subjektoch. Bola predstava, že si akcie kúpia VSŽ a iné slovenské firmy. Následne bol tento postup napadnutý NBS, lebo bolo zrejmé, že akcionári by mohli zneužiť svoje postavenie, čo bolo úplne zrejmé. Naštastie sa tento postup nerealizoval. Predpokladám, že sa pri návrhu modelu vychádzalo z vtedy rozšírenej teórie, že na Slovensku neexistuje voľný kapitál, tak sa musí vytvoriť kapitálovotvorná vrstva. Treba vidieť, že v uvedenom období bolo oveľa ťažšie sa dostať k akciám na trhu, ako sa k nim dostať privatizáciou. A majoritný podiel bol vždy v rukách fondu. Ale Mečiar vtedy akoby nemal až takú moc. V tom období mal dosť negatívnu skúsenosť s bojom o Slovenskú poisťovňu. Až tak ľahko mu jeho zámery neprechádzali, spomeniem aféru so SNS a ZRS... Teda netoleroval pánovi Gabrielovi to, že sa nejakým spôsobom cez iné firmy koncentrovali akcie? - Opýtajte sa pána Mečiara. Mali sme s pánom Mečiarom rozhovor a povedal, že svoju minulosť nekomentuje. - To je ale jeho problém. Vy ste sa ale pýtali mňa a ja som vám odpovedal. Nikdy sme to nerobili s vedomím, že chceme ovládnuť banku... S hosťom SLOVA sa zhováral Ivan Štefunko