Podivná spravodlivosť

Poriadnu ranu medzi oči dostala v uplynulých dňoch spravodlivosť a právo na Najvyššom súde SR v prípade najväčšieho škandálu v jeho dejinách - premeškania zákonnej lehoty v prísnej tajnej kauze nepriamo súvisiacej s mnoho miliónovými deblokáciami ruského dlhu.
Počet zobrazení: 901
2-m.jpg

Poriadnu ranu medzi oči dostala v uplynulých dňoch spravodlivosť a právo na Najvyššom súde SR v prípade najväčšieho škandálu v jeho dejinách - premeškania zákonnej lehoty v prísnej tajnej kauze nepriamo súvisiacej s mnoho miliónovými deblokáciami ruského dlhu. Disciplinárna komisia na NS SR totiž uzavrela prípad potrestaním jediného vinníka vedúceho osobného úradu Najvyššieho súdu SR Jána Manicu, ktorý jednoducho strčil spis na štyri mesiace do trezoru a údajne na neho zabudol. Napriek zdanlivo najprísnejšiemu disciplinárnemu trestu - prepusteniu zo štátnej služby je to pre 62-ročného takmer dôchodcu smiešny postih. Okrem iného totiž Manica požiadal o odchod do starobného dôchodku. V prípade, že sa celé disciplinárne konanie neskončí do 1. júla tohto roku, tak si odíde zo štátnej služby so všetkými nemalými finančnými výhodami a môže sa pokojne venovať vnúčatám. Niečo nie je v poriadku Najvyšší súd SR má v hierarchii súdnej sústavy v demokratickom štáte osobité postavenie. Svojou prácou a rozhodovaním by mal vzorom pre ostatné súdy a priestorom pre zakončenie kariéry pre tých najlepších z najlepších sudcov. Proste sudcovská elita. To isté by malo platiť o jeho fungovaní, napríklad v prípade transparentnosti prideľovania spisov, či minimálnych prieťahoch v súdnom konaní. Denne na NS SR tak ako na iné súdy prichádzajú desiatky prípadov. V mnohých z nich je dôležité podľa zákona rozhodnúť v stanovenej lehote. Úplne osobitný dôraz sa kladie v prípade prísne tajných káuz. Sudcom sa doposiaľ nikdy nestalo, že by nerozhodli včas v takomto prípade. Tentokrát jednoducho zákonný senát nemal šancu rozhodnúť. Nie je dôležité, o aký prípad ide, pretože na tom vôbec nezáleží, ide o systém. Sudca jednoducho nemal šancu rozhodnúť, pretože úradník držal spis u seba a mal vyše štvormesačný výpadok pamäti. Horšie je, že mal iba jednu takúto kauzu a zabudol na ňu. Netreba zabudnúť, že jedine Manica zo všetkých úradníkov mohol manipulovať s prísne tajným spisom. Môže sa zdať, že po pokorných slovách muža postaveného v hierarchii úradníkov na NS SR je všetko v poriadku. Zarážajúce je podľa mňa vyjadrenie priameho Manicovho nadriadeného predsedu NS SR Milana Karabína. Ten celý prípad vyšetril a podal disciplinárny návrh. V médiách prezentoval, že ho inak dobrý známy, s ktorým si okrem iného tyká, sklamal a keby mohol okamžite by nezodpovedného pracovníka vyhodil. Avšak je tu prezumpcia neviny a Karabín takú právomoc podľa zákona ani nemá. Od sudcu a zvlášť predsedu toho najvyššieho je samozrejmé, že bude konať iba podľa zákona. Čo je škandál, že tento sudca s dlhoročnou praxou nahradil policajného vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora a tak závažný prípad jednoducho vyhodnotil sám a uspokojil sa s disciplinárnym konaním. Vraj nezistil úmysel, takže nebol dôvod na trestné oznámenie. Karabín nekompromisný a prísny trestný sudca dobre pozná Trestný poriadok. Už prvák na právnickej fakulte vie, že paragraf 89 odsek 9 Trestného zákona presne hovorí kto je verejný činiteľ. Pre čitateľov malý úryvok „...Verejným činiteľom je volený funkcionár, alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu... Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.“ Z toho vyplýva, že Manica je verejným činiteľom. Lekcia práva pokračuje, keď si pozrieme paragraf 159 Trestného zákona označený ako marenie úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti. V ňom sa dočítame, že verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, v prípade, že ak spôsobí svojím činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, hrozí mu až trojročné väzenie. Dotyčný úradník tým, že z nedbanlivosti nedal spis sudcovi zmaril celé odvolacie konanie generálnej prokuratúry a spôsobil nenapraviteľný dôsledok a škodu. Možno má Karabín iný právny názor. Prípad, ktorý sa nestal ani na začiatku novodobej histórie NS SR za profesora Planka, Harabina, či v čase, keď na čele súdu stál jeho podpredseda Majchrák stále akosi uniká pozornosti policajným vyšetrovateľom. Minister vnútra Vladimír Palko síce vyhlásil, že kauza je v pozornosti polície, ale jeho úrad boja proti korupcii zatiaľ nič nepodnikol. Ide pritom o závažné podozrenie, keď vďaka údajnej strate pamäti jedného úradníčka vyšla práca policajných vyšetrovateľov prokuratúry jednoducho nazmar. Skončila v koši a štát nedokáže potrestať konkrétneho vinníka. Každá funkcia znamená predsa okrem výhod v prvom rade zodpovednosť , a to morálnu, disciplinárnu, a v istých prípadoch aj trestnoprávnu. To sú paradoxy Možno si niekto povie, že ide o zaujatý článok voči namierený voči Karabínovi, ktorý ako sa na prvý pohľad zdá urobil maximum. A však média priniesli informáciu, že Manica dostal od neho v čase prepuknutia škandálu, ktorý odsúdil i minister spravodlivosti Daniel Lipšic niekoľko tisícové odmeny. V decembri stihol dať okrem iných svojmu známemu Manicovi tak ako ostatným pracovníkom dve odmeny raz 65-tisíc a neskôr 10-tisíc. V januári to malo byť údajne opäť niekoľko desiatok tisíc korún. Zároveň Manicovi bol zvýšený plat o takmer o dvojnásobok. Po prepuknutí aféry sedel Manica naďalej v komisii, ktorá vyberala kancelára Najvyššieho súdu SR. Zábudlivý pán jednoducho posudzoval morálku a odbornosť iných, hoci je tu viac než podozrenie, že pošpinil meno najvyššieho súdu ako nikto pred ním. Karabín disciplinárne stíhaného Manicu síce nemohol okamžite vyhodiť, ale zákon o štátnej služby umožňuje od začiatku roku pri strate dôveru, ktorú verejne prezentoval, bez udania dôvodu preradiť na šesť mesiacov na iné horšie platené miesto. Napríklad na súdneho zapisovateľa nie s 30-tisícovým, ale iba 8-tisícovým platom. To však nie je príliš zodpovedná práca, kde sa vyžaduje presnosť a dobrá pamäť. Alebo určite by sa našla niekde na vrátnici pozícia pre previnilého pracovníka. Karabín argumentoval prezumpciou neviny, pričom však pracovníčku Ľubicu Šidlovú, ktorá je podozrivá z oveľa menšieho previnenia preradil z postu vedúcej obchodnej kancelárie na post zapisovateľky s podstatne nižším platom. Tá Karabína obvinila v liste adresovanom okrem iného i ministrovi Lipšicovi z nečestnosti a rukolapného porušovania zákona. Na NS SR prišiel previazaný balík ako spis a v ňom bol vložený nedopatrením druhý spis. Šidlovu disciplinárne obvinili, že sa mala pozrieť do spisu a oddeliť ich. Nikto okrem sudcu a vyššej súdnej úradníčky nemá právo vstupovať do spisu a prehrabávať sa v ňom podľa ľubovôle. Nuž dvojaký meter Šidlová si zrejme netyká so správnymi ľuďmi a tak má smolu. V jej prípade je postup razantný, hoci nešlo o prísne tajný spis. Samozrejme, šéf NS SR má právo si zvoliť postup v rámci zákona, aký uzná za vhodný. Verejnosť i tá odborná sa však nestíha čudovať. Karabín sa bránil, že má ťažkosti zo zavadzaním elektronickej podateľne. Tá je už vyše roka v skúšobnej prevádzke. Hoci podľa zákona rezort spravodlivosti dodáva softvér zostáva nezmeniteľným faktom, že sa program stále tvorí. Už koncom marca tohto roku mala byť spustená elektronická podateľňa do plnej prevádzky. Zatiaľ sa tak nestalo. Podpredseda NS SR Juraj Majchrák poukázal, že práve podateľňa zabránila, aby Manica škandál ututlal. Ten totiž 5. marca tohto roku jednoducho chcel spis zaregistrovať, čo aj urobil a však sťažnosť prišla a zaregistrovaná bola v knihe na NS SR v novembri 2003. Keby neexistoval písomný záznam prišiel pošty na NS SR a na Generálnej prokuratúre SR elektronická podateľňa by mala dátum 5. marca, a nie skutočný novembrový. Aj to svedčí o statočnosti konania zodpovedného úradníka požívajúceho dôveru svojho nadriadeného. Ako ďalej? Disciplinárna komisia rozhodla. Na prípad pomaly sadá prach. Verejnosť, ale i prokuratúra polícia sa uspokojili s tvrdením Manicu a jeho nadriadeného Karabína, že nešlo o úmysel. I keď v krajinách niekde smerom na západ by takáto kausa rozpútala veľké zemetrasenie na najvyšších justičných postoch, alebo viedla prinajmenšom k rozsiahlemu vyšetrovaniu, na Slovensku vládne naďalej idylka, hoci sa v kuloároch sa už šepká o údajnom falšovaní pečiatky na Najvyššom súde SR. Pokiaľ v minulosti sa dal vytiahnuť vždy vtedajší šéf najvyššieho súdu Štefan Harabin, dnes je veľmi ťažké asi pre zodpovedných, že chyba sa stala vo vlastných radoch. Dnes už nie je možné argumentovať Harabinom, pretože ten je už viac ako rok na predsedníckom poste minulosťou. Na NS SR po odchode vyše štvrtiny sudcov došlo k viac ako 100 percentnému nárastu spisov na jedného sudcu. Hoci v minulosti prieťahy v súdnom konaní boli nemysliteľné dnes sa dajú očakávať z logických dôvodov. NS SR má konečné slovo, nemôže si dovoliť pochybiť. Rozhodnutia musia byť vzorové. Takmer vždy ide o hrubé viac tisícovo stranové spisy. Sudcovia z NS SR odchádzajú a bez príchodu ďalších v prípade, že sa Lipšicovi nepodarí presadiť jeho novú víziu súdnej sústavy nastane neúmerné zaťaženie zostávajúcich sudcov a vzniknú prieťahy v súdnom konaní. Tie nám vyčítajú európske súdne inštitúcie i domáci ústavný súd a stoja štát slušné finančné prostriedky. stráca sa viera v právny štát, v ktorom má občan právo na primerane rýchle a spravodlivé prejednanie svojho prípadu. V prípade, že na NS SR pracuje viacero zábudlivých úradníkov a otáznikom nad budúcou podobou slovenskej justície, vzhľadom na koaličnú menšinu v parlamente občana čaká dosť zlé obdobie. Zvlášť, keď sa taký škandál prepečie niekomu tak ľahko. Alebo, že by v tom nebol iba jeden úradníček? Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984