India - Liberalizácia s ľudskou tvárou?

Po víťazstve Indického národného kongresu v parlamentných voľbách prenechala nečakane jeho predsedníčka Sonia Gándhiová premiérske kreslo niekomu inému. Indickým občanom sa dostalo prísľubu, že politika ekonomickej liberalizácie nadobudne ľudskú tvár. Toto prirovnanie pripomína dubčekovskú formuláciu „socializmus s ľudskou tvárou“. Keby s nápadom dať neoliberálnej hospodárskej transformácii ľudskú tvár prišla Sonia Gándhiová, dalo by sa predpokladať, že sa ako rodená Talianka opierala o hospodársko-politické modely niektorých európskych štátov. Predovšetkým tých, ktoré si do svojich ústav vpísali zásadu rozvíjania sociálno-trhového hospodárstva. India je však rozvojovou krajinou a európske modely môžu byť pre ňu v najlepšom prípade iba hudbou budúcnosti. Navyše aj samotná Európa opúšťa zásady sociálnej solidarity a sociálneho štátu a prispôsobuje sa tvrdým pravidlám globalizujúceho sa ekonomického systému. Tieto trendy sú dôverne známe mužovi, ktorému Gándhiová zverila post predsedu vlády vyše miliardovej Indie. V Oxforde vzdelaný Manmohan Singh je považovaný za otca trhových reforiem, ktoré India začala zavádzať v roku 1991. Muž v turbane, ako tohto príslušníka sikhskej menšiny často väčšinoví Hindovia nazývajú, bol vtedy ministrom financií vo vláde Indického národného kongresu (INC). Jeho kolegom vo funkcii ministra obchodu bol vtedy Palaniappan Chidambaram, ktorý v roku 1996 vystriedal Singha na poste šéfa rezortu financií. Dnes už 71-ročný ministerský predseda Singh na neho nezabudol a povolal ho znovu riadiť štátne financie. Trhové reformy, ktoré obaja kolegovia vtedy rozbehli, môžu nerušene pokračovať. Pri sledovaní správ o voľbách v Indii sa neustále vynára otázka, prečo sa Sonia Gándhiová náhle vzdala príležitosti chopiť sa riadenia krajiny ako predsedníčka vlády. Táto 57-ročná vdova po zavraždenom premiérovi Radžívovi Gándhiovi doviedla so synom Rahúlom a charizmatickou dcérou Prijankou INC k víťazstvu, ktoré ohromilo domácich i zahraničných pozorovateľov. V rozľahlej Indii prebiehali parlamentné voľby na etapy a trvali niekoľko týždňov. Celý ten čas sa Gándhiová správala tak, že po prípadnom volebnom úspechu povedie vládu. Pri počúvaní jej prejavu o tom, prečo nakoniec odmietla túto príležitosť, utkveli poslucháčom slová, že sa riadila svojím vnútorným hlasom. Milióny Indov dojala ubezpečením, že nebažila po moci, ani po premiérskom poste. Preberali sa aj iné dôvody - a znovu viac citové ako racionálne. Ako rodenú Talianku a indickú občianku iba od roku 1983 by ju časť nacionalistických Hindov údajne nechcela a nedokázala rešpektovať ako autoritu. V neposlednom rade sa spomínali bezpečnostné ohľady. Neustále by jej vraj hrozili atentáty, ktoré ju obrali o manžela Radžíva Gándhiho a predtým o jeho matku premiérku Indíru Gándhiovú. Citový a duchovný svet Sonie Gándhiovej treba samozrejme rešpektovať ako kráľovstvo, do ktorého sa zvonku nedá a nemá príliš nahliadať. Za pozornosť však stoja úvahy, že v hre bolo viac ako zmes emócii a osudových obáv. Gándhiovú azda zarazilo samotné víťazstvo vo voľbách, v ktorých mala podľa opakovaných prognóz vyhrať Indická ľudová strana (BJP). Pani Soňa zrejme kalkulovala, že Indický národný kongres neuspeje a ona sa ako jeho predsedníčka postaví na čelo opozície. Za takého očakávania sa formuluje razantná predvolebná rétorika oveľa ľahšie, pretože na porazeného nespadne váha povinnosti odvážne sľuby a heslá aj plniť. Keď INC nepredvídane zožal víťazstvo, Gándhiová sa nakrátko nechala opojiť predstavou, že by sa stala kormidelníčkou Indie. Jej emisári rokovali o sformovaní stredoľavej vlády s potenciálnymi koaličnými partnermi, vrátane dvoch komunistických strán. Indické a svetové burzy dali v Gándhiovej prudkým prepadom akcií jednoznačne najavo, že medzinárodní investori - a najmä tí krátkodobí - by svoje vklady z Indie previedli inde. Vystrašila by ich totiž prítomnosť komunistov vo vláde, aj keď tí tvrdili, že nechcú blokovať trhové reformy. Rozvoj indickej ekonomiky je po roku 1991 postavený na neprerušovanom prílive nadnárodných investícií a na pokračovaní protrhových transformačných procesov. To všetko by Gándhiovej kabinet závislý na podpore komunistov nemusel, ale mohol brzdiť. Tým by predstavoval neprijateľné riziko. Gándhiová to pochopila a pohotovo zmenila taktiku. Úlohu zostaviť vládu prenechala na Manmohana Singha a finančné kruhy sa okamžite upokojili. Ako šéfka INC bude môcť Singha ovplyvňovať z úzadia, čím sa zbaví priamej zodpovednosti za prípadné neudržateľné sociálne otrasy spôsobené transformačnými procesmi. Stámiliónové indické masy sú nespokojné, raketový rast HDP im životnú úroveň hmatateľne nezvyšuje a práve preto nedali vo voľbách vládnucej strane BJP svoje hlasy. Singh síce sľúbil v rozhovore s novinármi, že ekonomická liberalizácia bude mať ľudskú tvár, ale v tom by mu svetoví investori pomohli len vtedy, keby im to „poľudšťovanie“ neukrajovalo z odhadovaného zhodnotenia vloženého kapitálu. Autor je analytik medzinárodných vzťahov