V deväťdesiatych rokoch ma viacerí zosmiešňovali

Milan Lapin, meteorológ a klimatológ Narodil sa roku 1948 v Širkovciach na strednom Slovensku, po rodičoch pochádza z Detvy. Štúdium fyziky ukončil na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (špecializácia Meteorológia a klimatológia). V rokoch 1971-1996 pracoval na viacerých postoch v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. V súčasnosti je vedeckým pracovníkom a vysokoškolským pedagógom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK (na Katedre meteorológie a klimatológie) vo funkcii profesor. Vo výskume sa v posledných 15 rokoch venuje hlavne problematike zmien a variability klímy, scenárom klimatickej zmeny a jej možným dôsledkom na Slovensku do roku 2100. Možno povedať, že na Slovensku je v tejto oblasti „priekopníkom“, rovnako v zahraničí je uznávaným odborníkom. Koordinoval viaceré výskumné a vedecké projekty, z toho jeden medzinárodný (U.S. Country Studies, Slovakia, Element 2). Zúčastnil sa tiež na posudzovaní 3. správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu pri OSN a je jedným z hlavných prispievateľov do Národných správ SR o klimatickej zmene, ktoré schválila vláda SR. Významne prispieva k popularizácii meteorológie a klimatológie na Slovensku a v zahraničí. Žije v Bratislave. Už sme si zvykli, že sa v médiách čoraz častejšie objavujú rozličné „katastrofické scenáre“ s obmedzenou životnosťou, ktorých psychologické účinky na verejnosť boli v minulosti viackrát analyzované odborníkmi z rôznych oblastí. Asi pred dvoma mesiacmi napríklad „prenikla“ na verejnosť tajná správa Pentagonu o klimatických zmenách, ktoré vraj môžu, ak sa naplnia najčiernejšie vízie, spôsobiť celosvetovú kataklizmu. Hoci medzitým táto senzácia už stratila svoj „mediálny lesk“, nie je žiadnym tajomstvom, že vedci už dávno poukazujú na riziká spojené s prebiehajúcou klimatickou zmenou. Do akej miery sú reálne takéto scenáre? - O náhlej zmene morského prúdenia v severnom Atlantiku, najmä v kontakte studeného Labradorského morského prúdu a teplého Golfského prúdu, sa vo vedeckých kruhoch diskutuje už niekoľko rokov. Termo-halinný kolaps sa ale dotýka aj náhlej zmeny, spomalenia alebo aj zastavenia celého systému povrchových a hlbokomorských prúdov vo všetkých oceánoch na Zemi. Termo-halinná cirkulácia v oceánoch je ovplyvnená predovšetkým vzťahom rôznej teploty a slanosti morskej vody, dá sa pomerne dobre fyzikálne interpretovať. Doteraz sa však v klimatických scenároch nebrala do úvahy možnosť dramatickej zmeny dráhy Golfského prúdu v krajnom prípade za 10 až 20 rokov. Podľa najnovších poznatkov je na to potrebné podstatne väčšie množstvo „sladkej“ vody, ktorá pochádza z roztopených ľadovcov a zo zrážok v Arktíde. Tento katastrofický scenár považujem len za teoreticky možný, ale veľmi málo pravdepodobný. Je teda reálna hrozba postupného roztápania pevninských ľadovcov, v ktorých je zhromaždená väčšia časť zásob sladkej vody na Zemi? - Problém topenia polárnych ľadovcov je podstatne zložitejší ako topenie horských ľadovcov v miernom pásme. Polárne ľadovce vznikajú prevažne zo slabého sneženia pri veľmi nízkej teplote vzduchu, často pod -30 °C. To znamená, že aj po globálnom oteplení o 5 až 10 °C tam bude teplota vzduchu hlboko pod bodom mrazu. Rozdiel bude iba v tom, že pri oteplení o 10 °C bude padať asi o 50 % viac snehu ako doteraz. Bude sa teda vytvárať aj viac ľadovcov. Na druhej strane sa tým aj zrýchli putovanie ľadovcov od miesta ich vzniku k pobrežiu. Rýchlosť putovania ľadovcov k pobrežiu morí a oceánov je rôzna - od niekoľkým metrov do niekoľko 100 metrov za rok - , no aj tak bude trvať desaťročia, kým tie ľadovce, ktoré vzniknú v súčasnosti doputujú k pobrežiu a po páde do mora sa postupne roztopia. Čím viac ľadovcov sa v polárnej oblasti roztopí, tým vznikne aj viac sladkej vody, ktorá ľahšie zmrzne ako voda slaná. Okrem toho k zníženiu salinity morí v Arktíde prispeje aj rast padajúcich zrážok priamo na hladinu morí a prítok vody zo severských riek. Môže prísť v dôsledku týchto procesov k zatopeniu napríklad Amsterdamu a vôbec nižšie položených prímorských oblastí? - Približne do roku 2200 teda nemôžeme počítať s výraznejším poklesom objemu polárnych ľadovcov. Rast hladiny svetového oceánu bude zapríčinený prevažne teplotnou rozťažnosťou povrchovej vrstvy morí a oceánov, v menšej miere tiež roztápaním horských ľadovcov a plávajúceho morského ľadu. Zatopenie Amsterdamu a iných pobrežných oblastí pri zvýšení hladiny svetového oceánu o 0,5 až 1 m je teoreticky možné v dôsledku zväčšenia vlnobitia. Ale to len za podmienky, že sa nespevnia pobrežné hrádze, ktoré môže morský príboj a prílivové vlny poškodiť. V Holandsku, ale aj v celej západnej Európe, k tomu určite nedôjde, pretože so spevňovaním pobrežných hrádzí sa už začalo. Horšie sú na tom nižšie položené prímorské oblasti v rozvojových krajinách a tiež ostrovné štáty najmä v Tichomorí. Napriek tomu, že vojna v Iraku a Bushov program boja proti medzinárodnému terorizmu odpútal na určitý čas pozornosť celosvetovej verejnej mienky od problematiky klimatických zmien, ukazuje sa, že najvyššie politické kruhy mu pozornosť venovať neprestali (stal sa dokonca súčasťou stratégie „národnej bezpečnosti“). Nie je tu podľa vás snaha utajovať, ignorovať či zámerne skresľovať určitými politickými kruhmi tieto informácie? - Myslím si, že je treba vychádzať predovšetkým z Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (FCCC) prezentovaného na summite Zeme v Rio de Janeiro v roku 1992 (UNCED) a jeho neskorších doplnení a upresnení. Politici budú mať vždy snahu zľahčovať environmentálne problémy, ktoré si vyžadujú riešenie v dlhom časovom horizonte. Je jednoduchšie prezentovať pred verejnosťou populistické programy s rýchlou návratnosťou investovaných verejných peňazí. S tým súvisí aj snaha o manipulovanie výsledkov vedeckých štúdií z najvyšších politických miest, najmä vo veľkých krajinách. Európska únia, na rozdiel od USA, je však príkladom rešpektovania dlhodobých záujmov ľudstva pred krátkodobými výhodami. Neprehĺbi sa aj v tomto smere už jestvujúca ekonomická nerovnováha? Kto na negatívne dôsledky globálneho otepľovania najviac doplatí? Môže z nej vôbec niekto profitovať? - Neprehľadná a konfliktná situácia akéhokoľvek charakteru vyhovuje viac tomu, kto je silnejší a lepšie pripravený. Tými sú jednoznačne priemyselne rozvinuté krajiny. Klimatická zmena určite prinesie značné ťažkosti rozvojovým a chudobným regiónom Zeme. Už dnes sa ukazuje, že je veľmi problematická a neistá pomoc zo strany najrozvinutejších krajín, ktoré sledujú predovšetkým svoje ekonomické, strategické a vojenské záujmy (týka sa najmä USA a čiastočne aj EÚ). Skúsenosti ale naznačujú, že aj tie ekonomicky najsilnejšie krajiny môžu lepšie prosperovať v prostredí pokojného a relatívne „bohatého“ okolia s prijateľnou spotrebou tovarov a služieb. Nebola by riešením medzinárodná solidarita? Bývalý americký prezidentský kandidát Al Gore v knihe „Zem na miske váh“ navrhuje čosi ako „globálny Maršalov plán“. Jeho súčasťou je daňové zvýhodňovanie využívateľov nových technológií, ale zároveň aj platenie dane z produkcie CO2, rozvoj ekologických energetických projektov, podpora investícii na hľadanie a využívanie alternatívnych prírodných zdrojov, rozvoj ekologickej hromadnej dopravy, hospodárska pomoc krajinám tretieho sveta.... - Knihu Al Gora som prečítal aj v origináli a aj v češtine. Takmer so všetkým, čo je v nej uvedené, súhlasím. Túto Zem nedostal človek na to, aby ju drancoval pre svoje krátkodobé potešenie. Dostal ju preto, aby ju zveľaďoval a ušetril jednak pre nasledujúce generácie ľudí ale tiež pre celé prírodné prostredie, ktoré sa tu vyvíja už niekoľko miliárd rokov. Ako by podľa vás mala vyzerať racionálna stratégia na odvrátenie nepriaznivých dôsledkov klimatickej zmeny? Môže svojou troškou do mlyna prispieť aj Slovensko, aj napriek tomu, že je všeobecne známe, že hlavné tromfy majú v rukách svetové veľmoci? - Podľa predpokladov Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene sú iba dve alternatívy. V prvom rade sa musí celosvetové spoločenstvo ľudí snažiť o čo najväčšie možné zníženie emisie skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, a tým aj o spomalenie klimatickej zmeny. Treba si uvedomiť, že 20 % obyvateľov Zeme v priemyselne rozvinutých krajinách ich emituje plných 80 %, pričom samotné USA vyše 25% z celosvetového objemu. Ak pripustíme fakt, že klíma Zeme sa zmení, musíme pripravovať adaptačné opatrenia na redukciu známych negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny. Všetky tieto stratégie, rozvrhnuté na niekoľko desaťročí, by mali rešpektovať požiadavku trvalo udržateľného rozvoja a potravinovej bezpečnosti vo všetkých regiónoch na Zemi. Vyžaduje to tiež rozsiahly výskum v danej problematike. Zdá sa, že predovšetkým politikom a niektorým priemyselne najrozvinutejším krajinám sa takáto stratégia nepozdáva. Politici, až na malé výnimky, obľubujú opatrenia s realizáciou iba počas svojho volebného obdobia a niektoré vyspelé krajiny nechcú stratiť náskok, ktorý získali v minulých desaťročiach, často na úkor iných. Je však známe, že klimatické zmeny spojené so všeobecným otepľovaním planéty mali v minulosti aj pozitívne dôsledky. Nástup klimatického optima pred 10 000 rokmi, ktoré ukončilo poslednú dobu ľadovú, umožnil rozvoj civilizácie - pestovanie kultúrnych plodín spôsobilo populačný rast. Môže klimatická zmena niektorým oblastiam planéty a ich obyvateľom priniesť aj pozitívne dopady? - Túto otázku dostávam pomerne často. Väčšina ľudí má predstavu o dobrej teplej a zlej studenej klíme. Naivne sa pritom predpokladá, že klimatický režim nejakej oblasti na Zemi sa vyvíja izolovane. Skutočnosť je taká, že úplný klimatický systém Zeme je tesne prepojený a „pozitívna“ zmena na jednom konci Zeme môže vyvolať „negatívnu“ zmenu na konci inom. Okrem toho je diskutabilné, či oteplenie má iba kladné dôsledky. Napríklad, ak sa na Sibíri oteplí o 5 °C, tak sa síce zlepšia možnosti poľnohospodárstva, no zvýši sa riziko lesných požiarov najmenej 10-násobne a nastane nebývalá invázia rôznych škodcov. Pred 10 000 rokmi žilo na Zemi len o málo viac ako 5 miliónov ľudí, dnes je to 6 miliárd, teda asi 1000-krát viac. Všetky vhodné miesta na život človeka sú už obsadené a akékoľvek rozsiahlejšie sťahovanie národov by znamenalo veľké etnické, sociálne a vojenské konflikty s nedoziernymi dôsledkami. Ako vidíte budúcnosť využívania obnoviteľných energetických zdrojov? Nie je znepokojujúce, že v niektorých krajinách (naposledy v Nemecku) sa pre údajnú ekonomickú nerentabilnosť opúšťa od projektov na využívanie napr. veternej či slnečnej energie a uprednostňuje sa výroba elektrickej energie klasickými tepelnými elektrárňami? - Obnoviteľné alternatívne zdroje energie predstavujú určite významný prínos, no najcennejšia je tá energia, ktorá sa nevyrobí a ani nespotrebuje, teda ak existuje iné riešenie. Tým iným riešením sú nové technológie s menšou energetickou a materiálovou náročnosťou, obmedzenie zbytočných únikov energie pri vykurovaní a klimatizácii interiérov, predlžovanie životnosti tovarov a zariadení náročných na energiu a materiál pri výrobe, obmedzenie zbytočnej spotreby energie a tovarov v priemyselne vyspelých krajinách, či uvalenie dodatkovej „spotrebnej“ dane na niektoré položky energie a tovarov. Je známe, že tovary, ktoré sú energeticky a materiálovo náročné, využíva na spotrebu predovšetkým majetnejšia časť obyvateľstva. Určite sa dá na Zemi ušetriť najmenej 30 % energie a materiálov bez akéhokoľvek ohrozenia rastu životnej úrovne a potravinovej bezpečnosti. A čo jadrová energetika, môže sa stať tiež určitou alternatívou? - Tzv. atómové elektrárne síce neprodukujú žiadnu emisiu CO2, no na odstránenie bezpečnostných rizík je treba vynaložiť veľa prostriedkov. Zvládnutie termojadrovej energie na civilné účely môže o pár desaťročí veľmi významne urýchliť redukciu emisie CO2. Riešenie klimatickej zmeny úzko súvisí s celkovým ekologickým povedomím obyvateľstva nielen u nás, ale aj vo svete. Nezdá sa vám, že je stále veľmi nízke? - Zvyšovanie ekologického povedomia obyvateľstva má niekoľko úrovní riešenia. Najdôležitejšia je výchova v škole a prostredníctvom médií. Je dobré, ak sa ekologicky správajú uznávané autority. Za najúčinnejší nástroj však môžeme považovať cenovú reguláciu, pretože ak je nejaký tovar nevyhnutný, ale drahý, každý občan a každý subjekt sa začne správať ekonomicky racionálne a obmedzí spotrebu iba na potrebnú úroveň. Ekologické a environmentálne hnutia z tretieho sektora plnia cennú funkciu akejsi neformálnej polície, ktorá upozorňuje na možné problémy, aj keď nie vždy celkom korektným spôsobom. Ako sa prejavia klimatické zmeny na území Slovenska? Čoho sa máme viac obávať: povodní alebo sucha? - Neexistuje jediná správna predpoveď budúcich klimatických podmienok na Slovensku. V súlade s odporúčaniami Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (www.ipcc.ch) pripravujeme iba alternatívne scenáre najpravdepodobnejšieho vývoja. Tieto scenáre sú založené na možnom vývoji skleníkového efektu atmosféry na celej Zemi, ktorý závisí od emisie skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, teda od správania sa ľudí na celej Zemi. Ďalším predpokladom na prípravu scenárov je použitie čo najkorektnejších matematicko-fyzikálnych modelov klimatotvorných procesov na celej Zemi. Týchto procesov je niekoľko desiatok a musia byť prepojené v jednom systéme. Výstupy takýchto globálnych modelov sa potom na základe dlhých radov pozorovaní na Slovensku regionálne interpretujú ako možný vývoj klímy na našom území do roku 2100. Čo vyplýva z týchto globálnych modelov? - Najpravdepodobnejší je vcelku postupný rast globálnej teploty vzduchu o 2,5 °C za 100 rokov, pričom tento rast nebude všade rovnaký a môžu sa regionálne na Zemi vyskytnúť aj oteplenia o 10 °C a ochladenia o 2 °C. Časová rovnomernosť globálneho oteplenia je tiež iba relatívna, pretože kolísanie slnečnej aktivity a veľké sopečné erupcie môžu spôsobiť aj niekoľkoročné malé globálne ochladenia. Na Slovensku očakávame rast dlhodobých priemerov ročnej teploty vzduchu o 2 až 4 °C (o trochu viac v zime ako v lete). Podobne ako aj doteraz sa v jednotlivých rokoch a mesiacoch vyskytnú odchýlky aj o viac ako 2 °C na obidve strany od dlhodobého priemeru. Ešte komplikovanejšie sú scenáre možného vývoja atmosférických zrážok. Predpokladá sa, že viac zrážok ako doteraz bude v zime a o málo menej v porovnaní s minulosťou v lete. Celoročný úhrn zrážok by sa mal o málo zvýšiť na severe a znížiť na juhu Slovenska. Takýto vývoj by znamenal zmenu v hydrologických podmienkach na Slovensku. Keďže trvalejšia snehová pokrývka by sa mala vyskytovať iba v horách nad 800-1000 m n.m., zimné povodne nebudú výnimkou. Jarné prietoky riek by mali byť oveľa menšie a letné suchá na juhu Slovenska oveľa častejšie. Za akých podmienok sa môže vyskytnúť takéto extrémne prejavy počasia? - Všetko nasvedčuje tomu, že to môže byť v lete napríklad pri ojedinelých prechodoch cyklonálnych systémov cez strednú Európu, kedy by sa mohli o 50 až 100 rokov vyskytovať katastrofálne zrážky až o 50 % vyššie ako doteraz pri podobných situáciách. Ďalšie dôsledky súvisia s posunom klimatických pásiem o 150 až 300 m smerom do výšky a o 100 až 300 km smerom na sever. Ide o introdukciu nových rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, nestabilitu ekosystémov, problémy s hygienou, skladovaním potravín, klimatizáciou, zásobovaním vodou a energiou atď. Viac sa môžete o klimatických zmenách dočítať aj na našej internetovej adrese www.dmc.fmph.uniba.sk. Na odstraňovanie škôd spôsobených dôsledkami klimatickej zmeny bude treba investovať obrovské finančné prostriedky. No už dnes, napríklad keď niektorí poľnohospodári žiadali od štátu finančné kompenzácie za zničenú úrodu, argumentovali práve negatívnymi prejavmi globálneho otepľovania. Nebude sa táto argumentácia zneužívať, resp. dá sa vôbec rozlíšiť, ktorý extrémny jav je dôsledkom klimatickej zmeny a ktorý, naopak, je prirodzeným prejavom počasia? Veď je známe, že extrémne meteorologické javy sa vyskytovali aj dávno v minulosti, o čom svedčia záznamy kroník. Nepribudli nám tieto extrémy len akoby „opticky“ aj vďaka zdokonalenej pozorovacej technike, ktorá je dnes už na vysokej úrovni? Zo sveta sa okrem toho stala veľká „dedina“ a médiá, hlavne počas uhorkovej sezóny, radi zveličujú a zo zatopených pivníc či rekreačných záhradiek „vyrábajú“ rozsiahle povodne… - Na posudzovanie zmien vo výskyte škodlivých prejavov počasia nám určite postačia doterajšie meteorologické pozorovania od roku 1901, resp. od roku 1951. Otázkou je len to, či budú klimatologické analýzy o zmenách frekvencie výskytu týchto javov rešpektovať štátne orgány na jednej a ekonomická sféra na druhej strane. Ľudia sú vždy najviac sústredení na aktuálne problémy. Vedeckým analýzam príliš nedôverujú nielen niektorí radoví občania, ale ani viacerí vrcholoví politici a manažéri. Aj keď klimatická zmena je už reálne dokázateľným faktom, sú aj vedci, ktorí odmietajú túto skutočnosť zobrať na vedomie. Často sa argumentuje aj tým, že napríklad teplé roky sa vyskytovali aj v minulosti, alebo že silné mrazy a sneh, ktoré sme u nás zažili počas posledných zím vlastne spochybňujú vierohodnosť týchto scenárov. Upozorňujú tiež na fakt, že prirodzené klimatické zmeny tu existovali už dávno predtým, než sa objavil človek. Pripúšťate aj možnosť, že sa všetko ukáže ako jeden veľký omyl? - S určitým prekvapením sledujem, najmä v médiách a na internete, argumentáciu a odvahu časti vedeckých pracovníkov z iných odborov, ktorí sa pokladajú aj za klimatológov, hoci nikdy klimatológiu seriózne neštudovali. V radoch niektorých takýchto „odborníkov“ na zmeny klímy pretrváva názor, že klimatológia je vlastne podmnožinou ich vedeckého bádania a pokladajú ju iba za disciplínu, ktorá triviálne prezentuje alebo popisuje nejaké charakteristiky podnebia. Neberie sa pritom do úvahy fakt, že skutočnú klimatológiu možno dnes rozvíjať iba na báze kvalifikovanej fyzikálnej analýzy klimatotvorných procesov na strane jednej a kvalitných a dlhých radov klimatologických údajov na strane druhej. Viacerým pritom uniká problém časového a priestorového hľadiska klimatotvorných procesov v úplnom klimatickom systéme Zeme (atmosféra, hydrosféra, litosféra, kryosféra, biosféra, noosféra), ako aj energetický problém klimatotvorných faktorov (astronomických, antropogénnych, cirkulačných a geografických). Na základe detailnejšieho štúdia uvedených podkladov môžeme potom lepšie modelovať a posudzovať krátkodobé a dlhodobé zmeny klímy, časovú a priestorovú premenlivosť klímy, rýchlosť klimatických zmien, výskyt extrémov, posuny klimatických pásiem, excesy v termo-halinnej morskej cirkulácii a v polárnom zaľadnení a pod. Zodpovedne môžem prehlásiť, že úvahy o klimatických výkyvoch založené na krátkodobých, 10 až 30 ročných pozorovaniach, navyše nie vždy za korektných podmienok merania a pozorovania, nie sú už dnes akceptovateľné. Nemožno nevidieť, že téma klimatickej zmeny prežíva najmenej od druhej polovice deväťdesiatych rokov kunjunktúru. Okrem odborníkov sa k nej vyslovuje hocikto, často sú to politici a novinári, ktorým chýba základná teoretická výbava. Nakoniec je to široká laická verejnosť a rôzni samozvaní proroci… Je ešte možné aj napriek tomu sa orientovať v tomto mediálnom zmätku a informačnom balaste? - Problematikou zmien a variability klímy sa podrobnejšie zaoberám už 15 rokov. Odvtedy veľmi často sledujem všetky dostupné informácie o týchto problémoch, vrátane teoretických analýz z renomovaných zdrojov. Ako príklad veľkej frekvencie tzv. informačného balastu uvádzam zdroje z internetu, kde len v slovensky písaných textoch na túto tému možno nájsť vyše 2600 odkazov. Podľa môjho odhadu obsahujú najmenej 60 % vecne nesprávne informácie a najmenej 80 % prevzaté alebo modifikované texty od iných autorov bez udania zdroja. Podobne je to aj s informáciami v iných médiách. Príjemca potom ťažko rozlišuje, kde končí vedecky overená pravda a kde začína zámerná dezinformácia, prípadne nekompetentnosť. Odporúčať môžem len uznávané recenzované vedecké časopisy a hodnotné učebnice novšieho dáta.

V posledných týždňoch sa v niektorých novinách objavili tvrdenia typu „klimatické zmeny sú hrozivejšie než svetový terorizmus“. Ide len o účelové spojenie, alebo má takého označenie svoje opodstatnenie? - Necítim sa plne kompetentným odpovedať na túto otázku, no zdá sa mi, že klimatická zmena v dôsledku rastu skleníkového efektu atmosféry sa môže stať dlhodobo najzávažnejším problémom 21. storočia. „Uspokojivo“ vyriešiť terorizmus znamená podľa mňa obnoviť aspoň stav z polovice 80-tych rokov. Pri dobrej vôli svetového spoločenstva sa to dá vyriešiť za niekoľko rokov, klimatickú zmenu ale určite celkom úspešne nevyriešime do roku 2100. Je možné, že by sa súčasná úroveň znečistenia atmosféry pri racionálnom využívaní prírodných zdrojov a nových technológií mohla vrátiť k stavu, ktorý tu bol približne pred 150 až 200 rokmi na počiatku industriálnej revolúcie? Ako dlho by to trvalo? Je takéto uvažovanie iba v teoretickej rovine? - Klimatická zmena má s veľkou pravdepodobnosťou iba antropogénny pôvod. Keďže nemôžeme žiadať eliminovanie bežných ľudských aktivít na Zemi (získavanie potravín, bývania, energie, dopravných vymožeností, štandardných tovarov a služieb), nemôžeme ani vrátiť stav skleníkového efektu atmosféry do polovice 18. storočia. V dokumente FCCC je iba požiadavka na zmiernenie či spomalenie klimatickej zmeny tak, aby sa ekosystémy a ľudská spoločnosť adaptovali na zmenené klimatické pomery prirodzenou cestou. Nemala by byť pritom ohrozená potravinová bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj na celej Zemi. Zdá sa, že globálne oteplenie na úrovni 1,0 °C za storočie je horná hranica pre požiadavku FCCC a je splniteľná, ak sa pripoja všetky priemyselne rozvinuté krajiny aspoň tak ako krajiny EÚ. Kedy bude reálne splniteľná? - Na splnenie takejto požiadavky by ale bolo potrebné stabilizovať ročnú emisiu CO2 a uhlíka do atmosféry na celej Zemi na úrovni roku 1990 až do roku 2100. Keďže v rozvojových krajinách bude prirodzene emisia uhlíka do atmosféry narastať, v priemyselne rozvinutých krajinách musí postupne klesať až o 50% oproti roku 1990, hlavne uplatnením nových technológií. Dnes USA emitujú na obyvateľa ročne do atmosféry 21 ton CO2, celý rad veľkých rozvojových krajín, napríklad Bangladéš, menej ako 0,5 tony. Viem, že na Slovensku máte ako svojich priaznivcov, tak aj odporcov. Niektorí vás obviňujú z určitej jednostrannosti či dokonca radikalizmu. Tieto obvinenia majú často aj politický podtext. Je podľa vás pravicovosť v rozpore s ekologickým povedomím? - V deväťdesiatych rokoch ma viacerí odborníci niekedy tak trochu zosmiešňovali, ak sa náhodou vyskytlo dlhšie trvajúce chladnejšie počasie. Teraz môžem byť spokojný s tým, že sa mi podarilo prispieť k zmene myslenia a správania ľudí na Slovensku smerom k záujmu o problém klimatickej zmeny. Naše nepriaznivé scenáre klimatickej zmeny sa na Slovensku vcelku napĺňajú, hoci ma to neteší, žiaľ, je to ale fakt. Zodpovednosť voči životnému prostrediu by mala byť úlohou pre celú spoločnosť, bez ohľadu na to, či ide o pravicový alebo ľavicový názorový prúd. Je pravda, že konzervatívne orientovaní ľudia majú tendenciu viac veriť minulosťou overenej skutočnosti. Často sa pritom opierajú o tvrdenia, že aktivity človeka nikdy vážnejšie dlhodobo neohrozili ani prírodné prostredie a ani samotnú existenciu ľudstva. Niektorí veria v samoregulovateľnosť prírody ako celku a myslia si, že akékoľvek aktivity treba podriadiť potrebám človeka ako „korune tvorstva“. Situácia sa ale mení, človek získal na globálne ovplyvňovanie nové prostriedky a metódy. Preto by som odporúčal ľuďom zmýšľajúcim či už konzervatívne a pravicovo, alebo liberálne či ľavicovo, aby si všímali nové vedecké poznatky. Keď už pre nič iné, tak pre plnohodnotnejší život našich detí a vnukov. S hosťom SLOVA sa zhováral Pavel Matejovič Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO