Dve verzie jedného zabíjania

Minulý týždeň sa opäť prejavil jeden z najhorších sprievodných znakov „vojny proti terorizmu“ - systematické uplatňovanie dvojitého metra na vlastné činy a činy „nepriateľa“.
Počet zobrazení: 846
6-m.jpg

Minulý týždeň sa opäť prejavil jeden z najhorších sprievodných znakov „vojny proti terorizmu“ - systematické uplatňovanie dvojitého metra na vlastné činy a činy „nepriateľa“. Pri útoku na svadbu neďaleko sýrskej hranice v Iraku zabila americká armáda viac ako 40 ľudí, izraelská armáda zas minulý týždeň zabila streľbou do demonštrantov v Rafahu 8 Palestínčanov. Samozrejme, v oboch konfliktoch sú mŕtvi aj na druhej strane. Keď však výbuch v Bagdade zabije civilistov, alebo keď si civilné obete vyžiada palestínsky samovražedný atentát niekde v Izraeli, je to, úplne správne, označené za barbarský teroristický čin. Teroristické sú aj útoky na hliadky izraelskej armády v Palestíne, či Američanmi cvičených irackých policajtov, alebo priamo vojakov „koalície ochotných“ v Iraku. Keď sa ale stane niečo podobné útokom na iracko-sýrskej hranici, či v utečeneckom tábore v Rafahu, nájde sa vždy „iné vysvetlenie“. V Iraku vraj americkí vojaci zaútočili na „zahraničných bojovníkov“, ktorí začali paľbu ako prví. Ako sa však medzi nimi ocitli ženy, deti, či slávny iracký spevák s celou svojou kapelou? V Rafahu to zas bola nešťastná náhoda - izraelská armáda konala v sebaobrane, a naviac strieľala len „na výstrahu“, mimo ľudí. Dav bol zasiahnutý nešťastnou náhodou. Ako sa ale mohli cítiť demonštrantmi ohrozené tanky a vojenské vrtuľníky? Používa sa streľba z takejto techniky „na výstrahu“ proti neozbrojeným demonštrantom? Ak aj v oboch prípadoch nešlo o chladnokrvné útoky proti neozbrojeným civilistom, ale „len“ o tragicky hrubé chyby, tieto sú výrazom absolútneho nedostatku úcty voči ľudskému životu. Rovnako ako následné „vysvetlenia“ a komentáre zodpovedných. *** Americká armáda tvrdí, že šlo o „obligátnu akciu“, izraelská vraj konala „v sebaobrane“. Ak obrázky mučených irackých väzňov vyvolávajú v priemerne mysliacom a cítiacom človeku zo „Západu“ zhnusenie, takéto vysvetlenia zas vedú akurát k rozhorčeniu z absolútnej arogancie moci. Aké pocity potom asi vyvolávajú v človeku z nejakej krajiny Blízkeho východu, či akejkoľvek moslimskej krajiny? S veľkou pravdepodobnosťou to bude môcť považovať za ďalší dôkaz ponížení, ktorým „Západ“ pravidelne vystavuje moslimskú kultúru. Stačí si prečítať komentáre v niektorých moslimských denníkoch (v zásade značne „mainstreamových“) - činy v Rafahu, Iraku a mnohé ďalšie sú vnímané ako útoky na „moslimský svet“ ako taký. Khaleej Times zo Spojených arabských emirátov sa pýta: „Nemôže OSN a takzvané medzinárodné spoločenstvo niečo urobiť, aby zastavilo túto agresiu? Neexistuje žiadna sila, ktorá by zachránila Palestínčanov pred týmto prebiehajúcim holokaustom?“ Arab News zo Saudskej Arábie sú ešte radikálnejšie: „Je to izraelská čižma na krku palestínskeho ľudu, ktorá im necháva len málo iných možností, ako ich vlastné telá naplnené výbušninami a hádžuce sa na nepriateľa. Izrael kalkuluje, že pokiaľ Washington naďalej podporuje sionistickú nenávisť a expanziu, nik sa ho nemôže dotknúť.“ Ak sa tieto slová zdajú ostré a neobjektívne, rovnako ostré a neobjektívne sú činy a vyhlásenia politikov „demokratického sveta“, ktorí priam tlačia moslimov k tomu, aby takýmto ostrým a neobjektívnym slovám uverili. Tragická myšlienka konfliktu civilizácií - mimochodom, idea ne-moslimského pôvodu - sa tak opäť o čosi viac zmaterializuje. *** Keď sa západní lídri (a často krát aj masmédiá, v dôsledku toho aj verejnosť) opakovane dopúšťajú tej istej chyby a používajú dvojaký meter, je ťažké žiadať od moslimského sveta, aby neskĺzol k podobnému omylu - generalizácii. Zďaleka nie všetci Izraelčania podporujú politiku premiéra Sharona, väčšina Američanov Busha nevolila, v európskych krajinách podporujúcich irackú inváziu sú silné protivojnové nálady. Dokonca ani všetky kroky všetkých „západných“ politikov nesmerujú k poníženiu, či ovládnutiu moslimských krajín. Tieto rozdiely, hoci podstatné, sa však dajú úmyselne ľahko ukryť a radikálni politici môžu úspešne stavať na nenávisti k druhej strane. Boj proti terorizmu, boj proti hrozbám mieru, tak začína doma. V každej európskej i moslimskej krajine, rovnako ako v USA, je treba odstaviť politikov, ktorí používajú dvojaký meter a generalizáciu, aby tak ospravedlňovali, alebo pripravovali zabíjanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984