Ad: Perverzné umučenie. SLOVO 18/04

Žijem väčšinu svojho života mimo Slovenska, tak sa snažím aspoň cez internet sledovať dianie na tomto kúsku zeme. Priznávam sa, že čítanie mnohých článkov v Novom Slove mi poskytuje určíte intelektuálne vyžitie a každý týždeň rad na jeho stránky zavítam. S mnohými autormi aspoň v duchu na diaľku tisicov km polemizujem i keď som nenašiel čas „oponovať“ písomne. Ale článok Perverzne umučenie sa stalo výnimkou. Ako ateistu, ktorý nemal chuť a ani veľký záujem isť sa pozrieť na Gibsonov film ma prečítanie svojou zdrcujúcou kritikou k tomu nepriamo donútilo! Po zhliadnutí filmu dovoľujem si napišať par svojich poznámok. Súhlasím, že Umučenie Krista je najsilnejším príbehom v našej kultúrnej tradícii. Z toho vyplýva, že kresťanstvo a jeho príbehy sú natoľko vo vlastníctve kultúrnej časti našich dejín, že ak sa niekto bude „chváliť“ neznalosťou tohoto príbehu, tak sa automaticky diskvalifikuje ako kultúrne zaostalý. Preto si nemyslím, že kladenie dôrazu na dokonalejšiu znalosť príbehu ma svoje opodstatnenie. Myslím si, že tým, že divák nie je vedený nejakým pomocným výkladom „za ruku“ je zachovaná mystéria deja a daný priestor pre jeho fantáziu! Súhlasím, že umučenie je drastické, ale i napriek svojmu hyperrealistickemu spracovaniu necháva priestor pre imagináciu. Na rozdiel od pána Kovalcika dovolím si tvrdiť, že to človeka nezaväzuje stotožniť sa s režisérom, vyhranene akceptovať svoju pozíciu v „tábore zla alebo dobra“ a umožňuje i naše volne zaradenie v kontexte príbehu. Len sa na to nepozerať plošne! Takže tým sa mi vnucujú otázky: - akou optikou sa na to pozeral autor článku? - čo chcel a čo nechcel vidieť? Oceňujem, že ako doktorand (chyba špecializácia) ovláda „techniku“ vnútenia určitého názoru práve tou hollywoodskou schémou. Žonglovanie so slovami je hodne schopného doktoranda. Je tam skutočné sine irae et studio -pozitívne hodnotím! Jedným z prínosov tohoto filmu je, že Gibson nám ukázal, že sa nemáme báť vytvoriť niečo kontroverzne. On vytvoril niečo, čo odráža jeho cítenie, čo vychádza z jeho srdca - a to mu nemôžeme zazlievať! Je to jeho vnímanie tohoto príbehu a jeho náboženská interpretácia s ktorou sa veľa kresťanov stotožňuje. Odkaz bezpodmienečného odpustenia je tam citeľný! Po zhliadnutí tohoto filmu (nestal som sa veriacim) dovolím si otvorene oponovať a nesúhlasiť so závermi autora. Podľa mňa film nie je rasisticky, nie je totalitný, nie je dogmaticky a vyjadruje iba inou formou hĺbku a silu, ktoré toto posolstvo nieslo generáciám pred nami, inšpirovalo umelcov k fantastickým dielam a som presvedčený že bude rovnako pôsobiť na generácie po náš. S úctou Dr. Emil Kormuth Dept. of Haematology Faculty of Medicine, University of Natal, Durban, South Africa Važený pán Kormuth! Ďakujem Vám za inteligentnú reakciu na moju recenziu. Vážim si ju o to viac, z akej diaľky prišla a že ste si vďaka nej pozreli tento film. Pokúsim sa reagovať a odpovedať na Vaše pripomienky v nádeji, že som ich správne porozumel. To, že je príbeh umučenia Krista najsilnejší a asi aj najznámejší v našej kultúrnej tradícii, ešte automaticky nezmámená, že ho každý skutočne dôkladne pozná a jeho neznalosťou sa bude chváliť. Vychádzal som z faktického stavu vecí, nie z toho, ako by to malo byť, či mohlo byť. Netreba tiež zabúdať na skutočnosť, že tento príbeh sa nedá jednoznačne vyrozprávať a je zanesený rôznorodými interpretáciami. Rovnako si myslím, že odbočky a retrospektívne návraty vo filme neslúžia len tým neosvieteným, ktorí nevedia, o čo ide v rozprávaní. Majú za úlohu podať komplexnejší obraz o postave a tým ju viac priblížiť, pričom to neznamená, že to musí byť nejaký pomocný a zjednodušený výklad pre nechápavých. Na druhej strane som nechcel povedať, že je to nevyhnutná zložka filmu, práve naopak. Problém je v tom, že režisér si vybral tento prostriedok a nezvládol ho a to aj preto, že tieto odbočky sú často banálne, niektoré absolútne nepodložené a strácajú súvis s hlavnou dejovou líniou, ktorá príliš jednoznačne dominuje, čím diskvalifikuje ostatné. Nehovoril som, že diváka zaväzuje tento film stotožniť sa s režisérom, ale to, že mu neumožňuje odpútať sa od predkladaných obrazov, čo ma za následok identifikáciu daného zobrazenia s príbehom samým. Samozrejme to nerobí absolútne, inak by sme o tom nediskutovali. Akou optikou som sa pozeral na film, je myslím zrejmé z celej recenzie. Ak ste narážali na to, či som k nemu pristupoval s vopred utvorenou koncepciou a na ňom ju demonštroval, tak Vás môžem ubezpečiť, že tomu tak nebolo. Vychádzal som z toho, čo som videl, nie z toho, čo som vidieť chcel. Rozobral som film formálne aj obsahovo a na základe toho k čomu som sa dopracoval, som urobil uzávery. Ak sa Vám zdali príliš jednoznačné, tak je to preto, že ten film je príliš jednoznačný a ako som uviedol v recenzii, aj doslovný. Okrem iného je iluzórne si myslieť, že pri interpretácii isté zložky nevystúpia viac do popredia a iné naopak, neustúpia do úzadia. Tak je to pri každej interpretácii, pretože dielo nemožno celkom previesť do jeho výkladu. Okrem toho, nemal som záujem vnucovať komukoľvek svoj názor, iba predstaviť svoj postoj a vyargumentovať ho. Nemám nič proti kontroverzným filmom a nikomu nezazlievam, že vyjadruje svoje cítenie. Lenže tak ako má niekto právo film vytvoriť, iný má rovnaké právo ho kritizovať, ak v ňom vidí prvky, ktoré sú zavádzajúce, manipulatívne a dogmatické, pričom sa vydávajú za svoj opak. Máte pravdu, mnohí kresťania nemajú problém sa stotožniť s takouto interpretáciou umučenia, Mal Gibson je tiež kresťan, teda hovorí to o sebe. Ja som sa iba pokúsil popísať a zhodnotiť to, čo táto interpretácia obsahuje a prišiel som k záverom, za ktorými si stojím, pričom nevyžadujem od nikoho, aby s nimi bezpodmienečne súhlasil. No privítal by som argumenty, ktoré by vyvrátili tie moje, pričom samotné tvrdenie, že to tak nie je, mi jednoducho nestačí Jozef Kovalčík Vážený pán Kovalčík! Ďakujem za Vašu odpoveď. Precital som si ju hneď ráno, ale vzorky od pacientov mi umožnili sadnúť si k počítači až cez tea time - to je tuna „zlate tela“, doba posvätná, kedy sa ma nik neopováži vyrušiť. Oceňujem, že ste nezaujali pozíciu „mŕtveho chrobáka“ a pokúsim sa aspoň o krátku inkoherentnu odpoveď. Vo svojej odpovedi narazil ste na veľmi vratkú pôdu určitého poznania a interpretácie. Ak je to spojene s teologickym pozadím(čo v tomto prípade je) - tak je to podľa môjho laického úsudku úplne nemožné vyriešiť ku spokojnosti človeka veriaceho, alebo neveriaceho. Máte pravdu, že tento príbeh sa nedá jednoznačné vyrozprávať. Ale umelecké stvárnenia príbehov akehokolvek typu sú bohužiaľ jednoznačné. Nie sú objektívne a tým pádom racionálne, nedajbože vedecké - to by na náš nepôsobili, možná neboli by vytvorene a ak, tak málokoho by oslovili. Stvoriť určíte „Predpisy“ pre umelecké tvorenie ? - nie je prijateľné ani vo sne! Myslím si, že v tomto zobrazení príbehu nemôžeme hľadať čo je viac alebo menej pravdivé. To by sme sa takto dostali k Demostenovi?: „...pravda neexistuje, a ak by existovala nemohli by sme ju poznať a ak by sme ju poznali - nemohli by sme ju povedať iným!“(opravte ma prosím ak zavadzám, Vy ste filozof) Chápem Váš odkaz na potrebu komplexnejšieho obrazu , ale opäť ma napadá otázka - je možný v rámci „klasickej“ dĺžky vo filmovom stvárnení? Musím spiatočne súhlasiť s Vaším kritickým hodnotením odbočiek od hlavnej dejovej línie. Uvedomujem si to. Nebudem ale súhlasiť s Vašou kritikou identifikácie daného zobrazenia s príbehom samým. Pociťujem v nej určité násilie voči režisérovi. Mám taký pocit, že k tomu smeruje každý umelecký výtvor (bez rozdielu aké merítka používame voči autorovi a ako vysoko ho zaraďujeme). Ospravedlňujem sa, že teraz budem osobný - a tak sa Vás pýtam: Dokážete sa odpútať, ak sa pozeráte na Piety alebo Posledný sud od Michalangela? Veď to je cieľ tvorcu!! Podotýkam, že tým nedávam týchto dvoch pánov do rovnakého „umeleckého poschodia“! Prirodzene chápem „nebezpečenstvo“ ďalšej interpretácie. Lenže Gausovu krivku a rozloženie v nej musíte akceptovať. Takže na tomto mieste ja som k tvorcovi tohto filmu „milosrdný“. Chcem zdôrazniť, že úplné rešpektujem Váš pohľad na film v recenzii. Je to Vaše precítenie a krása života je práve v tom, že každý z náš ma iný vnem a z toho plynúcu inú predstavivosť! Zavadzajúce a manipulovateľné prvky môžeme najst i v Dobšinského rozprávkach (ja som ich ako dieťa miloval!). Záleží iba ako ich a v akom štádiu našeho života tie rozprávky čítame. Mám ale pocit, že prílišné zdôrazňovanie rasizmu a dogmatizmu s týmto filmom je inflačné (ďalší článok v Novom Slove - M.G. a dejudifikacia Krista). Preto mám obavy, aby sa neprekročil určitý prah vnímavosti ako v tom rozprávaní, kde chlapec stále kričal - „...vlci idú...!“ KEĎ PRIŠLI, TAK HO UŽ NIK NEBRAL VÁŽNE!! Po Vašej odpovedi sťahujem svoju narážku na „optiku“. Ďakujem, že ste ma svojou recenziou donútili si tento film pozrieť. S úctou Dr. Emil Kormuth Poznámke redakcie: z pochopiteľných dôvodov môžeme uverejňovať príspevky, ktroré sú podpísané plným menom