Znovuobjavenie bremena bieleho muža

Prečo je väčšina Afričanov, pokiaľ nie su nútení zarábať si v pote tváre na živobytie, tak neochotných pristúpiť k akejkoľvek práci, ktorá by im zašpinila ruky?
Počet zobrazení: 1678

Prečo je väčšina Afričanov, pokiaľ nie su nútení zarábať si v pote tváre na živobytie, tak neochotných pristúpiť k akejkoľvek práci, ktorá by im zašpinila ruky? Všezahrňujúce zameranie sa africkej mysle na sex sa jasne prejavuje dvoma spôsobmi… V africkom pohľade na ľudskú prirodzenosť nemusí nik udržiavať silnu, nepretržitú kontrolu nad sebou samým. Čokoľvek mimo každodennej rutiny môže odštartovať stratu kontroly… Keď už raz povstane, nepriateľstvo Afričanov sa okamžite ventiluje na všetkych ostatných. Týmito citátmi začína Brian Whitaker v Guardiane veľmi aktuálny článok. Objavili sa totiž v knihe, ktorá výrazne ovplyvňuje zmýšľanie v americkej armáde a charakterizuje niektoré zo zásadných predsudkov dnešnej podoby vojny proti terorizmu. Keďže autorom nie je nejaký zástanca otroctva, ale konzervatívny americký kultúrny antropológ Raphael Patai, v knihe Arabská myseľ z roku 1975 treba všetky slová African nahradiť za Arab. Zatiaľ čo odsudzovanie rasizmu založeného na farbe pleti sa stalo akceptovanou súčasťou oficiálneho myslenia (hoci skrytý rasizmus a extremistickí pohrobkovia prežívajú), vojna proti terorizmu vytvorila kontext, v ktorom sa stal kultúrny rasizmus nielen akceptovaným, ale i oficiálnou ideológiou. Reprodukuju sa staré orientalistické ideje z obdobia kolonializmu - cudzie kultúry majú vo svojom charaktere čosi, čo im bráni plne prijať civilizáciu, a je bremenom bieleho muža, aby ich oslobodil od seba samých. V Pataiovej knihe sú teda Arabi leniví, posadnutí sexom, ochotní použiť násilie pri najmenšej zámienke. A hlavne nenávidia Západ. Prečo je však dôležitá kniha, ktorá vyšla v roku 1975? Podľa Briana Whitakera je ešte stále prorickou prácou amerických neokonzervatívcov pre pochopenie arabského zmýšlania (arabskej civilizácie ako takej) a jej používaná aj na vojenských akadémiach v USA. Napriek tomu, že jej metódy i tvrdenia boli zastarané už v čase, keď vyšla, napriek úplnému odmietnutiu akademickou sférou. (Na Georgetownskej univerzite ju študenti majú čítať ako príklad zlej, neobjektívnej sociálnej vedy. V tom sa podobá na dielo konzervatívneho historika Paula Johnsona Dejiny 20. storočia, ktoré mali svojho času študenti čítať ako príklad, ako sa nemajú písať dejiny). Spojené štáty však nie sú samé, kde je podobná ideológia vydávaná za vedu. V 2003 vydala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (s podporou German Marshall Fund of the United States) knihu Iva Samsona Medzinárodný terorizmus. Nepriama charakteristika islamskej spoločnosti v (náhodne) vybratom citáte sa výrazne podobá Pataikovmu zmýšlaniu: Pokus vysvetliť tomuto svetu (islamskému), že ak chce odstrániť biedu, musí zmeniť napríklad pracovné návyky, musí celkom uvolniť potenciál pracovnej sily, napríklad zrovnoprávniť ženy v spoločnosti aj na trhu práce, musí desať hodín denne pracovať a neprerušovať prácu častými prestávkami modlidbami ani diskusiami v kávovniach, musí dať prednosť efektivite pred širokými rodinnými väzbami, spojenými so zvýhodnovaním a všetkým tým, čomu sa na Západe hovorí rodinkárstvo a kladie sa tam na rovnakú úroveň ako korupcia atď., sa samozrejme, považuje za tu najväčšiu aroganciu, za zákerný útok na podstatu islamskej kultúry. Aj keď tento ideologický text, tváriaci sa ako objektívna veda, v niektorých momentoch poukazuje na problémy existujúce v mnohých islamských krajinách, neobjektívne ich generalizuje a stavia úplne mimo kontextu. Je preto samozrejmé, že prichádza k úplne mylným záverom. Neokonzervatívny pohľad na fenomén terorizmu sa tak spája s kultúrnym šovinizmom. Odmietnutie vplyvu štruktúry distribúcie moci v globálnom meradle a nevšímanie si historickej perspektívy (ktorých zahrnutie by viedlo k poznaniu, že pojmy ako globálna nerovnosť, postkolonializmus a pod. nie sú ľavicovou demagógiou) môžu takúto analýzu priviesť len k dvom zaverom. V prvom prípade sa vzdá samotnej analytickej metódy -terorizmus je axiomatický prehlásený za čisto bezpečnostný fenomén a teda primeranou odpoveďou naň je sila, po príčinách javu sa ďalej nepátra. Druhou možnosťou je skĺznutie k rasistickým vysvetleniam - korene terorizmu treba hľadať v špecifických dysfunkciách povahy príslušníkov určitých skupín (v terajšej situácii moslimov). Korene (zámerného) nepochopenia fenoménu terorizmu sú ešte hlbšie. Siahajú až k tvrdeniu, že existujú akési kultúry či civilizácie, s apriórne určenými charakteristikami (apriórne vo vzťahu k povahám ich príslušníkov), ktoré definitívne determinujú správanie svojich príslušníkov. Militantní obrancovia civilizácie slobody (teda, samozrejme, západnej civilizácie) tak skĺzavajú k zavádzajúcemu kolektivizovaniu a generalizácii. Je charakteristické, že Pataiova kniha bola v USA opäť vydaná v roku 2002, keď sa hľadali argumenty na vojnu v Iraku. Rovnako je charakteristické, že (s pomocou financií z USA), bola v roku 2003 vydaná kniha Iva Samsona, ktorá podáva konzervatívne poňatie boja s terorizmom pre slovenské publikum. Obe určitým spôsobom hľadajú korene nenávisti voči Západu v moslimskej/arabskej povahe a dopúšťaju sa rovnakých chýb.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984