Reklama
Reklama

Odmeny manažérov rastú, platy pracujúcich klesajú

Aj v čase vážnych ekonomických problémov súkromné firmy uprednostňujú najvyšších manažérov pred radovými zamestnancami. Podľa americkej organizácie Corporate Library neustále rastú odmeny šéfov firiem, hoci podniky musia prepúšťať, oslabujú sociálne výhody zamestnancom a výraznie brzdia ich mzdový rast.
Počet zobrazení: 943

Aj v čase vážnych ekonomických problémov súkromné firmy uprednostňujú najvyšších manažérov pred radovými zamestnancami. Podľa americkej organizácie Corporate Library neustále rastú odmeny šéfov firiem, hoci podniky musia prepúšťať, oslabujú sociálne výhody zamestnancom a výraznie brzdia ich mzdový rast. Kapitalistický štát nedokáže takéto nespravodlivé rozdelenie ziskov firiem žiadnym spôsobom ovplyvniť. Výsledkom je potom to, čo poznáme aj zo Slovenska: po krachujúcich firmách ostávajú chudobné rodiny nezamestnaných pracujúcich a bohaté rodiny bývalých top-manažérov. Agentúra Reuters nedávno zverejnila výsledky štúdie, podľa ktorej v minulom roku prudko vzrástli odmeny (okrem základných platov aj bonusy, prémie, podiely na zisku, motivačné príspevky a pod.) vrcholových manažérov. „Median celkových odmien pre výkonných šéfov v najväčších firmách v USA vzrástol na 4, 6 mil dolárov z 3, 6mil v roku 2002.“ To znamená rast o 27%, hoci rok predtým rástli odmeny o vyše polovicu pomalšie - 11, 5%. „Sila tohto nárastu ma skutočne prekvapila,“ komentuje výsledky štúdie jej autor Paul Hodgson. Podľa štatistík ratingovej a analytickej agentúry Standard & Poors pritom základné platy rástli iba o 3, 7% a v priemere u sledovaných firiem dosiahli 986 250 USD za rok. Podľa Corporate Library je tento trend už zo strednodobého hľadiska ekonomicky nebezpečný, v minulosti priviedol mnoho firiem do vážnych problémov a je preto prekvapujúce, že podniky nerešpektujú odporúčania popredných ekonómov na obmedzenie odmien vrcholovým manažérom. Prestížny ekonomický denník The Wall Street Journal pritom nedávno zverejnil, že mzdy radových zamestnancov v minulom roku poklesli. Oveľa lepšie však na tom nie sú ani naopak najlepšie platení robotníci: „ich mzdy zostali nezmenené“. „Tieto čísla dokazujú pokračujúci posun k čoraz väčším platovým nerovnostiam, ktoré sa začali po nástupe prezidenta Georga Bush,“ konštatuje denník. Podľa think-tanku Center for American Progress (CAP) je pokles reálnych miezd pracujúcich najväčší problém spolu so stále vysokou a v skutočnosti sa neznižujúcou nezamestnanosťou. „Znižovanie daní bolo prínosom iba pre bohatých, ale s týmto vážnym problémom nepohlo,“tvrdí think-tank. Americký Inštitút pre ekonomickú politiku vidí jednu z príčin tohto stavu aj v tom, že v USA došlo v uplynulom období k výraznému poklesu počtu pracovných miest v lepšie platených oblastiach. Nové pracovné miesta sa naopak vytvárajú v oblastiach s tradične nízkymi mzdami, ako sú rôzne predajne či stravovacie zariadenia. Na webovskej stránke CAP sa uvádza, že „priemerná mzda novovytvorených pracovných miest v priebehu rokov 2004 a 2005 by mala dosiahnuť 35 855 dolárov, zatiaľ čo nové pracovné miesta v rokoch 2001 - 2003 priniesli priemernúmzdu vo výške 43 629 dolárov.“ Bushova administratíva i jeho republikánski poslanci pritom zásadne odmietajú diskusie o zvyšovaní minimálnej mzdy. V takej situácii sa nemožno čudovať, že priemerný príjem americkej domácnosti poklesol medziročne o celých 500 USD. Výskumná organizácia Centrum pre rozpočtové a politické priority (CBPP) navyše oznámila, že v roku 2002 pokračoval nárast počtu chudobných o 1, 7 mil. ľudí na celkových 34, 6 mil. Podiel chudobných na celkovej populácii USA tak vzrástol z 11, 7% na 12, 1%. "V roku 2002 sme mali o 3 milióny chudobných viac, než dva roky predtým." Je dobré pripomenúť, že to bolo obdobie teroristických útokov na New York a Washington, vojny proti Afganistanu, prípravy invázie do Iraku, no predovšetkým opakujúcich sa znižovaní daní, ktoré vraj mali pomôcť všetkým Američanom. Centrum pre rozpočtové a politické priority napokon uvádza aj konkrétne šokujúce čísla, ktoré dokazujú ako veľmi sa zväčšujú rozdiely v príjmoch medzi chudobnými a najlepšie zarábajúcimi. Analýzy Centra pritom vychádzajú z oficiálnych údajov kongresového úradu pre rozpočet. Podľa sa nich sa priemerné príjmy najbohatšieho jedného percenta Američanov po zdanení zvýšili medzi rokmi 1979 a 2000 o 576 tisíc dolárov, čo je 201%! Lenže stredná pätina domácností v tom istom čase zvýšila svoje priemerné príjmy iba o 5500 dolárov, čo je už len 15%. A na dôvažok pätina domácností s najnižšími príjmami zarábala za týchto 21 rokov viac o 1100 dolárov, čo je zvýšenie iba o 9 percent! „Najbohatšie jedno percento populácie získalo v roku 2000 najvyšší podiel zo všetkých príjmov krajiny, ako kedykoľvek predtým do roku 1929,“ tvrdia analytici CBPP. Tieto údaje poukazujú na dlhodobý vývoj v kapitalistickom svete, ktorý rôzne kozmetické zásahy štátu nedokážu zmeniť. Chudobní sú chudobnejší, bohatí sú bohatší a tí navyše kontrolujú stále väčší podiel majetku spoločnosti. Takýmto spôsobom však získavajú nad ňou absolútnu kontrolu. Presné čísla, ktoré by nám umožňovali presne zobraziť vývoj na Slovensku za posledných 10 rokov, žiaľ, nemáme. Nie je však dôvod pochybovať o tom, že aktérmi rovnakého vývoja sme i u nás. www.lavica.sk, redakčne krátené

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama