Ministri na inzerát
Ostrieľaní politici, nasilu umiestnení lídri, ale aj niekoľko ministrov úplne mimo. Tak vyzerá zloženie novej vlády, o ktorej by sme podľa Ivety Radičovej mali o štyri roky povedať, že nebola dobrá, ale výborná. Vyhliadky na naplnenie tohto cieľa sú zatiaľ mizerné.
SDKÚ-DS v tohtoročných voľbách stratila v porovnaní s tými pred štyrmi rokmi viac ako 30-tisíc voličov. Málo na to, aby mala Radičová „morálne právo“ kandidovať i za predsedníčku strany, ale ešte stále dosť na to, aby sa na jej čele udržal Mikuláš Dzurinda. Kým premiérka bude denne riešiť problémy hospodárskej krízy a koaličných roztržiek, Dzurinda bude „len“ reprezentovať Slovensko v zahraničí. A tak mu ostane dosť času na to, aby sa venoval i riadeniu strany a zákulisným hrám, v ktorých je ako ryba vo vode. Len čo vzniknú vo vláde pnutia a problémy, zodpovednosť bude niesť jej predsedníčka, nie minister zahraničných vecí.
Kto volil Radičovú...
To ale nemení nič na veci, že osobná účasť bývalého premiéra v novej vláde je podvodom na voličoch a frázy o slušnosti a zmene politickej kultúry sa premenili na frašku. V príbalovom letáku pre voličov SDKÚ malo byť upozornenie: „Kto volí Radičovú, volí aj Dzurindu.“ Dzurinda je neprijateľný nielen ako osoba, ale aj ako minister zahraničných vecí. Je zodpovedný za korupčné škandály, podozrenia z kupovania poslancov, za podivuhodné tendre a privatizácie, i nevyjasnené financovanie SDKÚ. Súčasne so sebou nesie bezprecedentné rozhodnutie premiéra zaradiť Slovensko medzi krajiny podporujúce USA vo vojne v Iraku. A čo profesorka sociológie, ktorá ešte krátko po neúspešnej kandidatúre na prezidentku SR nemala podľa svojich kolegov predpoklady na to, aby viedla politickú stranu? Dnes však Radičová má mať na to, aby viedla päť a pol miliónovú krajinu.
Personálna vyprahnutosť SaS
Napriek nemalej strate voličov, ktorej dalo svoj hlas iba niečo vyše sedem percent občanov Slovenska, je SDKÚ absolútnym víťazom koaličných rokovaní. Disponuje niekoľkými kľúčovými ministerstvami (financií, spravodlivosti) a šikovne sa vyhla problematickým rezortom, ako sú sociálne veci či zdravotníctvo. Na druhom mieste vo vyjednávaní skončila Sloboda a solidarita, ktorá sa síce vzdala prakticky všetkých programových priorít, zato však vyrokovala niekoľko dôležitých postov na celoštátnej i nižšej úrovni. Ale očividne ju zaskočilo to, že ich treba aj obsadiť. Tým sa personálna šou SaS nekončí. Údajný expert na dane Jozef Mihál sa nechal počuť, že okrem zdravotných odvodov vo výške 29 eur neplatí žiadne iné. Ministrovi práce bude zrejme treba vysvetliť, aký zmysel má sociálny systém. Štátnu tajomníčku mu bude robiť Lucia Nicholsonová, ktorá to, pokiaľ ide o vzdelanie, dotiahla „až“ na maturitu. Ďalší podpredseda strany, mediálny mág Juraj Miškov, je ministrom (hospodárstva) očividne preto, že ním chcel byť. Za každú cenu, a je to jedno akým. Vrcholným signálom o vnútorných pomeroch v SaS je nominácia šéfa obrany. Ide o presnú negáciu toho, o čom sa predsedníčka vlády usiluje presvedčiť občanov. Pritom jediným prejavom Radičovej nespokojnosti s bývalým šéfom supermarketu na tomto poste je žiadosť, aby jej Ľubomír Galko o tri mesiace predložil certifikát z angličtiny. Tým sa personálna tragédia v réžii SaS nekončí. Obsadiť bude treba stovky ďalších miest v štátnej správe a na to strana nemá štruktúry ani ľudí. Volebný výsledok ju očividne zaskočil a tak sa podujal jej predseda hľadať nominantov – elektronickou poštou. Kto ešte nebol ministrom, štátnym tajomníkom, či vysoko postaveným úradníkom, má jedinečnú šancu prihlásiť sa priamo u Richarda Sulíka.
Zmena bez zmien
Ak niekto prehral vo vyjednávaní, je to KDH. Z významných rezortov získalo len vnútro. Stoličku predsedu parlamentu Jánovi Figeľovi „vyfúkol“ Sulík, rovnako ako kreslo ministra hospodárstva. Bývalý nevýrazný eurokomisár sa tak stal šéfom ministerstva dopravy akosi nasilu. Bude tak šéfovať rezortu, v ktorom sa predtým absolútne neprofiloval a do ktorého tak sotva prinesie prevratnú víziu. Ide pritom o oblasť viac ako kľúčovú pre rozvoj Slovenska. Zaujímavé bude sledovať, ako si poradí s výstavbou diaľnic a projektmi PPP. Zatiaľ sa Figeľ zmohol iba na konštatovanie, že chce stavať rýchlo a efektívne. Nuž, kto by nechcel. Ale ako? Nejaká zásadná zmena, ktorú má predstavovať pravicová vláda, sa pravdepodobne konať nebude. Stranícke nominácie majú stále výrazný náskok pred odbornosťou. Na škodu Slovenska. Tragédiou však je, že sa voliči každé štyri roky nechávajú presvedčiť o tom, že volia zmenu.
