Piesne, ktoré menili svet

Jeden z najznámejších bol John Lennon z legendárnych The Beatles. Médiá dnes zabúdajú, že hnutie hippies bojovalo za ľavicovo-zelené hodnoty. Dokazujú to filmy z tohto obdobia, ktoré mali existencionalistický charakter. Hudobníci aj filmári upozorňovali na konflikt šťastia, peňazí a kapitálu.
Počet zobrazení: 2075
29-010-35-ilustracna foto-www snapgalleries com-m.jpg

Jeden z najznámejších bol John Lennon z legendárnych The Beatles. Médiá dnes zabúdajú, že hnutie hippies bojovalo za ľavicovo-zelené hodnoty. Dokazujú to filmy z tohto obdobia, ktoré mali existencionalistický charakter. Hudobníci aj filmári upozorňovali na konflikt šťastia, peňazí a kapitálu.

Počas 60. rokov minulého storočia sa prvý raz začala meniť komerčná (mainstreamová) hudba na umelecky hodnotnú. V súčasnosti až na pár výnimiek sledujeme presný opak. Impulz pre vznik undergroundovej kultúry pramení v odpore voči vojne a konzumnému životnému štýlu. Výrazný vplyv na to mal krvavý konflikt vo Vietname (v USA) a dôsledky 2. svetovej vojny (vo Veľkej Británie), ktoré podnecovali mladých k tvorbe skladieb s jasným odkazom hlásiacim rovnosť a mier.

Bítnici a hippies

Základy vzniku tejto hudby dali už bítnici, z ktorých sa koncom 60. rokov vyvinuli hippies a psychedelici. Jedným z príkladov je záber z filmu The Wall (stena) s parafrázou na smrť otca Rogera Watersa v 2. svetovej vojne, ktorá výrazne ovplyvnila celý jeho život. Ďalším magnetom k červenej vlajke bol Ernesto Che Guevara, ktorý vymenil pohodlný život politika za život revolucionára, na čo neskôr kruto doplatil. Undergroundová skupina s protestným názvom United States of the America nahrala na jeho počesť Pieseň pre mŕtveho Che. Či už to boli deti kvetov alebo undergroundoví hudobníci z Británie, išlo im o to isté. Dokáže človek prekonať vlastnú podstatu a skrotiť svoje ego? Povedať si, to mi stačí a viac už nechcem? Žiť v mieri a v symbióze s prírodou? História nám ukázala, že ľudia boli vo svojej prirodzenosti veľmi zákerní a zneužili všetky tieto myšlienky. Vyhrala chamtivosť a ideály týchto hnutí boli zosmiešnené pre bohémsky spôsob života umelcov.

Boj proti konzumu

Veľký boj umelcov proti kapitalizmu a konzumnému spôsobu života vyvrcholil v lete 1967. Nikdy nebolo v počúvanej a uznávanej hudbe také množstvo rozličných hudobných žánrov ako vtedy. Šancu dostali folkeri, rockeri, jazzmani alebo fúzie rozličných menšinových žánrov. Keď hippies už neboli „in“, vzniklo koncom 70. rokov v Británii nové hnutie. Punk už síce nebol taký vznešený a umelecky motivovaný ako hippies, ale svojím agresívnym prejavom opäť vyvolal obrovský ohlas. Tentoraz už nešlo o umeleckú hodnotu skladby, ale najmä o texty. Aj ten, čo nevedel dobre hrať, sa mohol dostať na pódiá, aby prezentoval svoje názory. Pomýlené postoje niektorých spôsobili nedorozumenia, že pôvodná idea sa u nás presadila presne naopak - zrodili sa „modrí punkeri“, ktorým zväčša nešlo o veľké myšlienky, ale skôr o exhibicionizmus, voľný štýl života a v konečnom dôsledku o peniaze. Všetci umelci, čo podporujú kapitalizmus, zabúdajú, že už v 80. rokoch 19. storočia postupne prestával podporovať umenie a uprednostnil pred ním vedu, ktorá sa stala zdrojom ekonomickej moci a bohatstva. Nasledovali vojny, rozklad morálnych hodnôt a vznik parnasizmu, ktorý odmietal spojenie literatúry so spoločnosťou.

Ako to bolo u nás

V období socializmu na našom území takto orientovaní hudobníci nemali veľké šance. No kapely, ktoré na to mali, sa presadili napriek obmedzeniam (Pavol Hammel, Collegium Musicum, Modus, Limit, Dežo Ursíny, Jazz Q, Gattch, Matadors, Blue Effect, Soulmen, Progress Organisation a ďalší). Množstvo bigbiťákov hralo prerobené verzie známych hitov a verili, že „keby sa narodili na Západe“, boli by z nich milionári. Omyl. Boli by z nich s najväčšou pravdepodobnosťou obyčajné nudné kapely, ktorých vtedy bolo tisícky. Dôkazom sú známi The Beatmen, ktorí sa rozhodli odísť do zahraničia v nádeji, že zosadia Beatles. Väčšina sa vrátila bez akéhokoľvek úspechu s jedným singlom, ktorý nikoho nezaujal. Sám Karel Gott priznal, že keď bol na Východe žiadaný ako Beatles v čase najväčšej slávy, v Amerike hral v kluboch a mali ho tam viac-menej na posmech. Množstvo hudobníkov, ktorí na režime profitovali, obrátili kabáty. Slovenskí punkáči v 80. rokoch neboli žiadne neviniatka a veľakrát to už nebolo ani o umení a muzike. Všetko je vždy len o ľuďoch a aj v minulosti existovali takí, čo potrebovali k životu násilie. V súčasnosti nie je výnimkou, že sú z nich „náckovia“, chuligáni alebo pracujú tam, kde za násilie dokonca dostávajú zaplatené (vyhadzovači, osobní strážcovia). V minulosti bola kľúčom k úspechu rebélia a preto sa zakázané kapely stávali pomerne rýchlo známe. Dnes naopak, hudobníci môžu robiť na pódiu, čo chcú, ale každému je to jedno. Jednoducho ich nepríjmu iba preto, že porušujú konvencie, ktoré už nestanovuje režim, ale komerčné televízie a rádiá.

Autor je hudobník

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984