Netanjahu je ochotný riskovať mier

Loď Amalthea vyplávala z gréckeho prístavu pod moldavskou vlajkou s líbyjským nákladom pre palestínske pásmo Gazy. Po tom, ako jej izraelské plavidlá zabránili pokračovať v plavbe, zamierila do egyptského prístavu al-Aríš, odkiaľ tovar prepravili do Gazy.
Počet zobrazení: 1611
31-010-20_21-ilustracna foto-SITA AP Photo Nasser Nasser-m.jpg

Loď Amalthea vyplávala z gréckeho prístavu pod moldavskou vlajkou s líbyjským nákladom pre palestínske pásmo Gazy. Po tom, ako jej izraelské plavidlá zabránili pokračovať v plavbe, zamierila do egyptského prístavu al-Aríš, odkiaľ tovar prepravili do Gazy.

Vyzerá to síce ako svojský príklad globalizácie súčasného sveta. Je to však skôr dôkaz, že nedávny incident, keď turecký konvoj s humanitárnou pomocou prepadlo izraelské komando a následná šarvátka si vyžiadala životy deviatich civilistov, predsa len neostal bez následkov. Prepadnutie konvoja výrazne znížilo popularitu Izraela vo svete. Ozvali sa kritické hlasy, že hoci táto krajina nemá núdzu o nepriateľov, pre takéto akcie prichádza aj o posledných sympatizantov.

Izraelské ústupky

Tel Aviv v prípade lode Amalthea vynaložil mimoriadne diplomatické úsilie vo viacerých krajinách. Ďalší konflikt si už nemôže dovoliť. Pred nedávnom zmiernil blokádu Gazy a vyhlásil, že tam umožní dovážať všetko okrem zbraní a materiálu potrebného na ich výrobu. Lenže zoznam zakázaného tovaru obsahuje vyše tritisíc položiek. Svedčí to tak o vysokej miere nedôvery, ako o schopnosti palestínskych radikálov vyrobiť zbrane a výbušniny takmer zo všetkého. Vyzerá to tak, že sa veci na Blízkom východe vyvíjajú správnym smerom. V poslednom desaťročí však bolo hneď niekoľko pozitívnych signálov, po ktorých sa situácia zvrátila k tradičnej obojstrannej nevraživosti. Terajší optimizmus posilňujú aj výsledky stretnutia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua s prezidentom USA Barackom Obamom. Na rozdiel od predchádzajúcej marcovej návštevy Washingtonu, keď sa vzájomné vzťahy dostali na bod mrazu, nemusel Netanjahu teraz obedovať v Bielom dome sám a Obama sa s ním aj vyfotografoval. Prezident na tlačovej konferencii dokonca povedal, že „izraelský premiér je ochotný vziať na seba riziko mieru“.

Kompromisy nevyhnutnosťou

Toto paradoxné vyhlásenie naznačuje, že Netanjahu sa môže odkloniť od názorov izraelských pravicových kruhov, ktoré mu dopomohli do kresla. Obnovenie mierových rozhovorov s predstaviteľmi palestínskej samosprávy však zrejme ohrozí jeho politickú budúcnosť. Usudzuje sa, že by sa priame mierové rozhovory mohli začať ešte pred 26. septembrom, keď sa má skončiť moratórium na výstavbu izraelských osád. Načasovanie teda naznačuje, že už prvé kontakty ovplyvnia, či sa pomery na Blízkom východe vrátia do starých koľají v podobe napätia a nedôvery, alebo či sa nájdu vhodné kompromisy. Bez tých to zrejme nepôjde. Hovorí sa aj o výmene územia, v rámci ktorej by sa napríklad existujúce osady na Západnom brehu Jordánu stali súčasťou Izraela. Podobne sa uvažuje aj o východnom Jeruzaleme, ktorý by sa síce vrátil pod palestínsku samosprávu, ale bez židovských posvätných miest. Diplomati naznačujú už aj možné termíny mierovej dohody. Najčastejšie sa spomína rok 2012. Má to svoju logiku. Je to predsa rok prezidentských volieb v USA. A po dosiahnutí historickej dohody by Obamovi už nemohli vyčítať, že Nobelovu cenu mieru dostal nezaslúžene.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984