Slovo čitateľov
Svätopluk a hodnoty
Ad: Socha sváru (E. Polák) Slovo 26/2010
Po veľmi dlhom čase som kúpila .týždeň – povolebné číslo veľkej „ďakovačky“. Nuž, opäť nesklamali. Napríklad rozhovor s výtvarníkom Miroslavom Cipárom. Podľa neho je socha Svätopluka na Bratislavskom hrade a všetko dianie okolo nej ani nie tak estetický, ako životný gýč. Kto vie presne určiť, čo je to životný gýč? Každý si pod týmto pojmom môže predstavovať čosi celkom iné. A to nemusím chodiť ďaleko, stačí zostať na domácej pôde. Iveta Radičová v kresle premiérky pár mesiacov po tom, ako odstúpila z parlamentu pre hrubú chybu v hlasovaní, nedôveryhodný Mikuláš Dzurinda ako nový šéf diplomacie po tom, ako predviedol mnohé prešľapy, moderátor komerčných televízií Daniel Krajcer v kresle ministra kultúry, dovolenkári Richard Sulík a Igor Matovič v parlamente, jeden na predsedníckej a druhý „len“ na poslaneckej stoličke... Pre niekoho veľký životný úspech, pre mňa veľký životný gýč. Taký je celý koaličný zlepenec.
Nadežda Pechová, Bratislava
Stará definícia ľavice a pravice sa dnes už stráca. Je to celkom prirodzené – nič nie je nemenné. Mnohé dnešné „ľavicové“ vlády sú nútené robiť opatrenia, ktoré boli kedysi typické pre pravicu, hoci ich lídri sa zaklínajú ľavičiarstvom. To, čo zostáva, je dôraz ľavice na kolektivizmus a akcentovanie individualizmu na strane pravice. To sa následne prejaví na aplikácii práv a povinností. Teda nie verbálne hlásaná príslušnosť, ale postoje a činy tvoria hranicu medzi ľavicou a pravicou. Kolektivizmus pritom neznamená jednohlasnosť totality, hierarchickú poslušnosť či diktatúru väčšiny. Naopak, vedie k potrebe diskusie a konsenzu bez straty obhajovaných hodnôt. Takto chápaná ľavicovosť je určite podstatne ťažší systém ako pravicový individualizmus, dovedený až k egoizmu jednotlivca či skupín. Hľadanie riešení spoločenských a ekonomických problémov je preto pre ľavicu náročnejšie ako pre pravicu. Pre skutočnú ľavicu neexistuje modla, božstvo, dogma alebo myšlienková privatizácia všeľudských hodnôt. Tak je to aj s históriou a vlastenectvom. Nemožno ho predpísať a vynútiť ani zákonom, ani násilným vnucovaním. Ani Svätopluk na koni na Bratislavskom hrade nemôže byť meradlom vlastenectva či ľavicovosti. Skutočné vlastenectvo a ľavicovosť spočívajú v niečom inom ako v povinnom uctievaní vynútených modiel.
Viktor Petrakovič, Modra
Radičová a Mikloš vyrobili fiasko
Reálna potreba ochrany európskeho valu bola od začiatku jasná. Expremiér Robert Fico deklaroval, že s celkovým objemom pomoci Únie (750 miliárd eur) bankrotujúcim štátom dala jeho vláda súhlas. No bez podpisu Slovenska. Bol to súhlas len pre silných hráčov ako Nemecko a Francúzsko. Náš podiel na pomoci Grécku, ktorý mal predstavovať 4,2 miliardy, Ficov kabinet neodporučil a podmienil to súhlasom Národnej rady SR. Všetko sa dialo súbežne s našimi voľbami. Preto bývalý premiér celkom správne ponechal takéto vážne rozhodnutie na novovznikajúcu vládu a novokonštituovaný parlament. Aj preto, že všetky opozičné strany boli zásadne proti v oboch závažných otázkach. Ivan Mikloš a Iveta Radičová cestovali na dvojdňovú pracovnú cestu do Bruselu. Pritom staronový minister financií nechcel nič podpísať, chcel vyjednať lepšie podmienky na poskytovanie pôžičiek. Premiérka bola zásadne proti pôžičke, v otázke podpory eurovalu už bola zdržanlivejšia. Obaja sa však vrátili domov s dlhým nosom a vláda operatívne schválila podporu eurovalu. Veľkohubé sľuby terajších vládnych strán sa stratili v nenávratne. Oklamali svojich voličov. Všetko sa skončilo tak, ako to expremiér a Smer hlásali už pred voľbami.
Peter Malík, Bratislava
Právo veta narúša demokraciu
Ad: Ministri na inzerát (M. Feik) Slovo 29/2010
Zaskočila ma správa, že v novej vláde Ivety Radičovej si bude môcť ktorýkoľvek minister uplatniť právo veta. Doposiaľ sa vo vláde rozhodovalo väčšinou hlasov. Vidí sa mi, že veto naruší fungujúci princíp demokracie. Niektoré medzinárodné orgány právo veta využívajú – a vidíme, ako tam hocikto hocikedy bombarduje, čo chce. Jeden „vetista“ bude môcť zmariť hoci aj dobrý návrh.
Ján Šimko, Stará Kremnička
O morálke pravice
Ad: Výsledky volieb pravicu prekvapili (M. Feik) Slovo 27-28/2010
Spomínam si na pôžičku od Svetovej banky vo výške asi dva a pol miliardy korún, ktorá mala slúžiť na propagáciu nového riadenia zdravotníctva z dielne Rudolfa Zajaca. Rozpustila sa v správnych rukách verných kumpánov. Nezabudol som ani na kauzu „vláčiky“, na byt brata Mikuláša Dzurindu, na netransparentné nákupy hasičských vozidiel od firmy Strážan... Česká pravicová vláda strategické podniky ako napríklad ČEZ odmietla sprivatizovať, lebo si uvedomovala ich skutočný význam. My sme si predali ešte aj Gabčíkovo. Rozpredávať je oveľa ľahšie, ako niečo budovať. Alebo sa tomuto hovorí hospodársky zázrak? Nehovoriac o probléme svetovej krízy, ktorú veru nespôsobili socialistické vlády... Vtedy štát zachraňoval svoju podstatu existencie priamymi ekonomickými intervenciami. A nik z liberálov nevolal po čo najmenšom zasahovaní štátu. A čo sme to, resp. koho sme aj z našich daní vlastne zachraňovali?
Ivan Bielik, Bratislava
