Etika a ekonomika v kocke
Jeden z najcitovanejších súčasných ekonómov, v rokoch 1997 až 2000 viceprezident Svetovej banky, ktorú na protest proti jej politike opustil, čestný profesor na mnohých univerzitách, predseda viacerých významných inštitúcií, ako je Iniciatíva pre dialóg o politike, Brooksov inštitút pre chudobu vo svete, Komisia na pre meranie ekonomickej výkonnosti a sociálneho pokroku, Medzivládny panel na dohľad nad klímou, či Centrum pre globálny rozvoj Joseph E. Stiglitz v telefonickom rozhovore odpovedal na otázky týkajúce sa vzťahu ekonomiky a etiky.
S profesorom Kolumbijskej univerzity v New Yorku Josephom E. Stiglitzom sa zhovárala Lenka Mackovjaková.
Kedysi ste sa verejne vyjadrili, že vaša výchova v meste Gary (štát Indiana) a fakt, že ste videli obrátenú tvár trhovej ekonomiky, vo vás vytvorili základy porozumenia ekonomickej a sociálnej spravodlivosti. Boli ste kritikom systému skôr, ako ste sa stali uznávaným ekonómom?
Ako študent som sa vždy zaujímal o spôsob fungovania trhovej ekonomiky. To bol jeden z dôvodov, prečo som študoval ekonómiu. Bolo to v šesťdesiatych rokoch a šírila sa vtedy všeobecná nálada, že s trhovou ekonomikou čosi nie je v poriadku. Necítil som to tak len ja sám, ale aj môj prvý spoluautor George Akerlof.
Ekonomické vzdelanie na slovenských stredných a vysokých školách je pomerne konvenčné. Najviac ho vystihujú poučky, klasické modely a rovnice. Učí americký vzdelávací systém študentov myslieť nekonvenčne?
Niekedy áno a niekedy nie. Väčšina výučby ekonomiky, žiaľ, tiež opakuje iba konvenčné vedomosti. Môžete to nazývať aj tradičné ortodoxné názory. Jeden z dôvodov takých masívnych zlyhaní v Spojených štátoch amerických je, že konvenčné vedomosti sa akceptovali až príliš všeobecne.
Je dôležité, aby budúci ekonómovia mali správne informácie o tom, ako sa trh správa v reálnych podmienkach, a nielen o tom, ako sa správa v uznávanom ekonomickom modeli?
Myslím si, že je to veľmi dôležité. Čiastočne preto, lebo informácie majú veľký vplyv na to, ako ľudia reagujú na rozličné iniciatívy. A keďže nie sú informovaní správne, reagujú neadekvátne.
Odborníci ako vy spôsobili, že verejnosť uvažuje nad odvrátenou stránkou ekonómie. Ako dlho potrvá, kým sa progresívne myšlienky a teórie, ktoré podporujú nekonvenčné myslenie, dostanú do našich učebníc?
V mnohých učebniciach ekonómie už sú. Svoju učebnicu má napríklad Paul Krugman a ja tiež. Problém však nespočíva v tom, či tieto teórie prenikli do učebníc, ale v tom, ako vyvažujú rôzne perspektívy. Moja a Krugmanova učebnica sú dosť rozšírené, no veľmi sa darí aj konzervatívnym autorom.
V najnovšej knihe Voľný pád: Amerika, voľné trhy a prepad svetovej ekonomiky a v mnohých článkoch kritizujete systém, v ktorom sa zisky finančných korporácií privatizujú, kým straty sa socializujú. Okrem toho, že ide o etickú otázku, je to aj otázka efektivity trhu. Ide o konflikt záujmov, ak sa tí, čo zodpovedajú za vyostrovanie krízy, zúčastňujú na navrhovaní jej riešení?
Zjavne tam konflikt záujmov je. Nezameral by som sa však na konkrétnych jednotlivcov, vyzeralo by to v tomto prípade horšie, než to naozaj bolo. Navyše sa tomu nedá vyhnúť, keďže ministerstvo financií je už dlho poznačené rotáciou zamestnancov z finančného odvetvia.
Správa FBI z roku 2005 hovorí, že až 80 percent hypotekárnych podvodov v USA spôsobili veritelia, a nie dlžníci. Aké pravidlá by sa mali zaviesť, aby sa podobná situácia už neopakovala?
Jednu z vecí, ktoré sa usilujeme dosiahnuť, je reforma našich finančných regulácií. Ale doteraz sme urobili len malý pokrok...
Mnohí si pamätajú na haváriu tankera Exxon Valdez a následný únik ropy do Zálivu princa Williama na Aljaške. Tento únik ropy spred vyše dvadsiatich rokov mal nesmierne následky. Žijeme v čase, keď korporácie využívajú ústavné práva, ako keby boli občanmi. Myslíte, že ich podobne ako občanov možno právne súdiť za ich environmentálne zločiny?
Áno. A myslím si, že treba mať aj globálnu dohodu o námornej doprave, aby sme si boli istí, že sa zaplatila plná cena.
Dá sa niečo také vyjadriť finančne? Je finančná pokuta dostatočná?
Ak by zaplatili plnú cenu škody, znamenalo by to v súčasnej situácii veľké zlepšenie. V niektorých prípadoch by sme tiež mali stanoviť trestnú zodpovednosť za hrubé škody z nedbalosti.
V knihe Globalizácia a jej nespokojenci ste vyjadrili inšpiratívnu myšlienku, že sú to obyčajní občania, ktorí vkladajú potrebu reformy do agendy rozvinutého sveta. Poznáme už vašu cestu k tomuto cieľu. Ako by sme mali konať?
Existuje mnoho príležitostí. Je tu politický aktivizmus aj občianske združenia, ktoré robia protitlak voči záujmom korporácií , ktoré sú veľmi silné. To sú aspoň dva hlavné mechanizmy – politický aktivizmus a angažovanie sa v občianskych združeniach.
