Ani nevieš, do čoho si sa namočil...
V súvislosti so zasadaním Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave a chystanou demonštráciou proti NATO boli na polícii nezákonným spôsobom vypočúvaní najmenej piati ľudia. V dvoch z týchto prípadov sa policajti vyhrážali násilím, osobnou pomstou, problémami v škole, v práci, viackrát porušili zákon a postupovali mierne povedané „veľmi zvláštnymi postupmi“. To všetko len preto, aby vraj zabezpečili pokojný priebeh zasadania. Protestov sa v Bratislave nakoniec zúčastnilo len niekoľko desiatok ľudí. Predvolaní budú konanie polície riešiť právnou cestou. Prvý predvolaný Prvý predvolaný bol 19-ročný študent a vypovedal v pondelok 24. mája 2004 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave 3 hodiny. Ide o človeka, ktorý sa z osobného presvedčenia zapájal do príprav pokojného protestu proti NATO na Námestí slobody (konal sa 29. mája), avšak jeho meno nebolo nikde oficiálne uvádzané a preto je zvláštne, ako sa k nemu polícia vôbec dostala. Treba zdôrazniť, že predvolaný študent nikdy nespáchal priestupok ani trestný čin a do kontaktu s políciou sa dostal prvýkrát v živote. Úspešne študuje na strednej škole a skutočne si nevie vysvetliť dôvod jednania policajtov. Policajti ho priviedli do miestnosti, v ktorej na nástenke viseli fašistické symboly, z čoho usúdil, že ide o extrémistické oddelenie. Sedeli tam štyria policajti, ktorí sa mu vôbec nepredstavili a ani mu nepovedali žiaden dôvod, prečo bol predvolaný. Hneď v úvode ho jeden z policajtov šokoval upozornením: „Keď zistím, že si nám niečo zatajil, tak si ťa osobne nájdem a nase...iem ti do hrdla!“ Následne od neho chceli vedieť mená organizátorov, osobné informácie o nich, o ich práci, miesta stretnutí organizátorov, jeho úlohy pri organizovaní, počet ľudí, ktorí na protest prídu a ďalšie veci. Keď na otázky ohľadom stretnutí organizátorov odmietol odpovedať, povedali mu, že mu môžu ukázať fotografie a videozáznamy z týchto stretnutí a vymenovali mu ich skutočné miesta a časy. Celý čas mu naznačovali, že toho vedia veľmi veľa a aby ich neklamal. Pýtali sa ho „či chce dostať maturitné tablo do Justičkáku.“ (O rok totiž maturuje.) Potom mu stále dokola opakovali otázky a chytali ho za slovíčka. Keď debata nikam neviedla, začal ho jeden z policajtov prehľadávať. Jediné, čo našiel, bolo napálené CD v discmane. Policajti hneď spomenuli autorský zákon a povedali mu, že „teraz už máš dôvod, aby si nám začal hovoriť to, čo chceme počuť“. Keď sa vypočúvaný študent na záver domáhal spísania zápisnice, odpovedali mu, že „nič nedostane“. Papier s predvolaním na podanie vysvetlenia mu policajti zobrali. Dali mu však aspoň potvrdenie do školy. Jeden z policajtov ho na záver upozornil: „Nieže ťa napadne niekomu o tomto niečo hovoriť!“ Vystríhali ho, aby nič nehovoril najmä zvolávateľovi demonštrácie, ktorého si predvolali na druhý deň. Policajt, ktorý ho odprevádzal mu ešte špeciálne povedal: „To, čo sa tu dialo, nech zostane medzi nami.“ Dva dni po výsluchu (v stredu 26. mája) ho dvaja z policajtov, ktorí ho predtým vypočúvali, navštívili doma. Pýtali sa ho na jedného jeho priateľa a na jeho kontakty v zahraničí. Tentokrát však už boli priateľskejší. Policajti sa mu však telefonicky ozvali ešte aj po proteste v pondelok 31. mája, v predposledný deň Parlamentného zhromaždenia NATO a pýtali sa ho, či ešte nechystá nejaké protesty, či niečo nechystajú nejaké iné skupiny a prečo bolo na proteste na Námestí slobody tak málo ľudí. S týmito policajtmi sa stretol aj osobne asi hodinu po telefonáte, kedy ho oblečení v civile zastavili uprostred ulice a pýtali sa ho, čo zas vymýšľa. Dvaja priatelia, ktorí ho sprevádzali, však tušili, kto sú títo páni, slušne sa ho zastali a radili mu, aby sa s nimi nerozprával. Skončilo to tým, že policajti v civile od nich žiadali občianske preukazy a oni od policajtov žiadali preukázať príslušnosť k polícii svojimi preukazmi, nakoľko nebolo vôbec jasné, kto títo páni vlastne sú. Policajti v civile to odmietli a chceli násilím zobrať jedného z nich na políciu, od čoho po pár minútovom konflikte a argumentácii o ich nezákonnom postupe upustili. Keď kontaktovali cez mobilný telefón právnika, agresívnejší policajt v civile im ho chcel vytrhnúť z ruky. Neskôr jeden z policajtov odviedol študenta na chvíľu nabok, kde sa ho pýtal: „To aké maily posielaš? Myslel som si, že si rozumný chalan.“ Druhý predvolaný Druhý z predvolaných vypovedal v utorok 25. a v stredu 26. mája 2004 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave viac ako štyri hodiny. Išlo o zvolávateľa zhromaždenia na Námestí slobody, ktorý je zamestnaný ako ošetrovateľ v nemocnici. Doviedli ho na oddelenie sexuálneho extrémizmu mládeže - na otázku, čo ten názov znamená, poručík Vrabček odpovedal: „Je to tam napísané preto, aby si sa mohol pýtať.“ Prítomní štyria policajti sa k nemu od začiatku správali hrubo a vulgárne. Najskôr sa pokúšali zistiť mená organizátorov podujatia na Námestí slobody, ktorí budú zabezpečovať poriadok. Predvolanému oznámili, že do nasledujúceho dňa má priniesť spísané mená na papieri, pričom ku každému menu má napísať organizáciu, ktorej je dotyčný členom. Ak tak nespraví, vraj celú akciu zrušia – zavolajú na Miestny úrad a ten akciu zakáže. Keďže táto povinnosť nevyplýva zo zákona, predvolaný to odmietol. Akcia sa napriek vyhrážkam polície konala. Povedali mu tiež, že študent predvolaný deň pred ním naňho všeličo prezradil a preto by si mal dávať pozor, čo im bude rozprávať. Povinnosť poskytovať tieto informácie polícii však nevyplýva zo žiadneho zákona. Keď organizátor odmietol uviesť mená, štyria policajti sa začali vyhrážať: „Budeš zavretý, až sčernáš.“ „Ani nevieš, do čoho si sa namočil.“ „Ak nepovieš mená, budeš mať obrovské problémy.“ „Nasadíme na teba takú sledovačku, že budeme vedieť, aj kedy se...ieš.“ „Myslíš si, že keď pošleme do roboty papier, kto si, že si ťa tam nechajú?“ „Ak sa na tej akcii niečo stane, odrežem ti hlavu a naserem do krku.“ „Ty aj my sme len mravce. Ty plníš príkazy, aj my ich plníme. Ty ani len netušíš, kto sa zhora o teba a o včera predvolaného študenta zaujíma. Niekto, kto je úplne vysoko nad nami.“ „Už si skoro dospelý človek, tak prečo sa púšťaš do takých hovadín?“ „Toto nemáš z vlastnej hlavy. Ty si si sám nevymyslel, aby si išiel nahlásiť demonštráciu. Povedz, kto ti to prikázal?“ „Ty vôbec nepremýšľaš. Nemáš vlastný rozum. Niekto ti niečo prikáže a ty to splníš. Povedz meno toho, kto za tebou stojí.“ „Dobre, ty s nami nespolupracuješ, ale keď ti nejaký nácek rozbije hlavu, my sa budeme k tebe chovať tak, ako ty k nám. Keď na neho ukážeš, že tento ťa zmlátil a on to poprie, my budeme veriť jemu.“ Po celý čas mu tykali a robili posmešné narážky na jeho spôsob obliekania, vek a presvedčenie. Policajti mu nedali žiaden doklad o tom, že u nich bol. Rovnako nespísali žiadnu zápisnicu o podaní vysvetlenia. On sám vraví, že neporušil žiadne zákony a považuje kroky polície za diskrimináciu svojich slobodných názorov. Navyše sa ani v minulosti nedopustil ničoho takého, čo by podľa neho mohlo políciu motivovať robiť mu problémy. Nerozumie tomu, prečo by mal byť šikanovaný len preto, že je proti politike NATO a chcel kvôli tomu zorganizovať protest. Tretí predvolaný Tretím predvolaným bol 18-ročný študent strednej školy. Do organizovania zhromaždenia proti NATO sa zapájal len okrajovo a bol veľmi prekvapený, kde to polícia vôbec zistila. Podľa jeho slov podával vysvetlenie vo štvrtok 27. mája na oddelení „sexuálneho zneužívania“ na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru. Traja policajti sa k nemu na počudovanie správali slušne, znova ho ale neinformovali o jeho právach a možnosti odmietnuť podať vysvetlenie. Pýtali sa ho, kde študuje, kam sa chystá na vysokú školu, či majú jeho rodičia vysokoškolské vzdelanie, aké má záujmy, či chodí na punkové koncerty, čo sa tam robí, či fajčí marihuanu (na jeho zápornú odpoveď reagovali: „Veď na tom nič nie je - aj my ťaháme.“), aká je jeho politická orientácia, či je komunista, či je členom nejakej organizácie, či pozná konkrétne mená, ktoré mu diktovali, čo vie o demonštrácii proti NATO, koľko ľudí tam má prísť, či pozná organizátorov, koľko ľudí má prísť zo zahraničia, či chodieva na demonštrácie a či pôjde aj na túto. Ďalej sa ho pýtali, kde brigáduje, koľko zarába, ako je to právne vysporiadané, pýtali sa aj na jeho priateľku – kde študuje, pýtali sa, či má nejaké kontakty medzi antiglobalistami v zahraničí, či chodí do knižnice a kam. Policajti mu dávali najavo, že o ňom vedia všetko. Pýtali sa ho aj na konkrétne miesto, dátum a čas, kde bol pred mesiacom prítomný – čo bola informácia, ktorú podľa jeho slov mohli okrem neho vedieť len dvaja ľudia. Policajti znova úplne ignorovali povinnosť spísať zápisnicu o podaní vysvetlenia a nechať ju podpísať predvolanému. Nevystavili mu ani žiadne potvrdenie do školy. Štvrtý predvolaný Ďalším z predvolaných bol druhý spoluzvolávateľ demonštrácie na Námestí slobody. Ešte pred predvolaním ho v stredu v práci navštívili traja policajti v civile a pýtali sa ho na počet ľudí, ktorí prídu na demonštráciu, mená rečníkov a či niekto príde zo zahraničia. Chceli vedieť aj program akcie a či bude na akcii ozvučenie. V piatok 28. mája ho priviedli do dverí označených ako „Oddelenie sexuálneho extrémizmu“ na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru. Dôvodom predvolania bolo údajne to, že polícia má záujem na tom, aby demonštrácia prebiehala pokojne a v súlade so zákonom. Traja prítomní policajti ho však vôbec nepoučili o jeho právach a tak im oznámil, že podľa paragrafu na základe ktorého bol predvolaný, by mal podať vysvetlenie k spáchanému priestupku alebo trestnému činu. Požiadali ho, aby ich kontaktoval, ak by sa v budúcnosti dozvedel o nejakej extrémnejšej akcii, ktorú by chcel ďalší z organizátorov robiť. Pýtali sa ho aj na konkrétne stretnutie organizátorov protestu vo februári. Upozornili ho, že keby prišlo na sobotňajšom zhromaždení k nejakému konfliktu, tak nech počíta s tým, že „slovenskí policajti majú ešte horšiu povesť ako českí, ktorí zasahovali v Prahe v roku 2000“. Policajti sa k nemu správali celý čas slušne, ale ani jeden z nich sa mu nepredstavil. Žiadne potvrdenie o návšteve polície nedostal a nebola spísaná ani zápisnica. Polícia: „Všetko prebiehalo v súlade so zákonom.“ Hovorkyňa bratislavskej polície pre agentúru SITA uviedla: ,,Polícia postupovala v zmysle zákona a zvolávateľov vyzvala, aby preukázali, či sú schopní zabezpečiť nerušený priebeh 10-tisícového protestného zhromaždenia.“ „Pri ohlasovacej povinnosti totiž neuviedli všetky informácie a chýbali nám najmä tie, ktoré sa týkali usporiadateľov starších ako 18 rokov.“ Akcia na Námestí slobody bola ale riadne nahlásená na Miestnom úrade Staré mesto v súlade so zákonom a v nahlásení nechýbali žiadne údaje. Bol tam presne uvedený počet usporiadateľov zhromaždenia a spôsob ich označenia. To v telefonickom rozhovore bez akýchkoľvek pochybností potvrdil aj Miestny úrad, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť chýbajúce údaje od organizátorov žiadať. Úradník sa postupu polície sám čudoval, pretože ich úrad tieto informácie pri iných zhromaždeniach nikdy nežiadal. Paragrafy, na ktoré sa policajná hovorkyňa odvoláva, hovoria, že zvolávateľ je povinný pri ohlásení zhromaždenia uviesť „opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí a spôsob ich označenia. Je povinný zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov.“ Ak by tieto údaje neboli úplné – ako tvrdí polícia – išlo by o neplatné ohlásenie zhromaždenia a Miestny úrad by na to musel zvolávateľa upozorniť. Nič také sa však nestalo. Podľa hovorkyne polície si organizátori musia uvedomiť svoju zodpovednosť, pretože sa na protestoch nedá vylúčiť účasť ľudí, ktorí majú sklony k násiliu. „Obvinenia, ktoré v súčasnosti padajú na políciu, vyzerajú skôr ako prejav nepochopenia vážnosti situácie zo strany organizátorov.“ Anton Kulich, prezident Policajného zboru SR, sa k obvineniam z protizákonných postupov policajtov a k vyhrážaniu pre STV vyjadril: „Všetko bolo konané v súlade so zákonom, išlo o normálne kontakty polície s organizátormi.“ Zdroj: wwwchangenet.sk, plnú verziu čítajte aj na www.hejrup.sk
