Štát sa nesmie zbavovať zodpovednosti za ekonomiku

Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch, ale do šiestich rokov žil v neďalekej obci Hrušovany. Otec bol robotník na vysokozdvižnom vozíku, matka pracovala ako predavačka obuvi. V roku 1986 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave, až do roku 1995 pôsobil na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR. Do vysokej politiky vstúpil v roku 1992, keď bol zvolený ako právny expert do Národnej rady za SDĽ. Neskôr sa stal jej podpredsedom. Hoci ho vo voľbách roku 1998 ľavicoví voliči najviac krúžkovali, ostal radovým poslancom. Po vyše roku pre názorové rozdiely najmä na politiku Dzurindovej koaličnej vlády z SDĽ odišiel a založil stranu Smer. Tá sa po voľbách v roku 2002 dostala do parlamentu, po zlúčení s SDĽ a ostatnými malými stranami v roku 2005 doplnila svoj názov na Smer – sociálna demokracia. V predčasných voľbách v roku 2006 získala vyše 29 percent hlasov a vytvorila s ĽS-HZDS a SNS vládu na čele s premiérom Robertom Ficom. S hosťom Slova predsedom vlády SR Robertom Ficom sa zhovárali Martin Krno a Michal Feik Čo nevidieť čakajú Slovensko parlamentné voľby. Začnime teda rozhovor úplne prozaicky, vaším hodnotením uplynulého volebného obdobia. S čím ste spokojný a s čím nie? Štyri roky, najmä ak ich strávite vo vláde, sú pridlhým a prizložitým obdobím, aby som ho mohol zodpovedne zhodnotiť jednou vetou. V každom prípade pre mňa osobne i pre Smer – sociálnu demokraciu to boli náročné roky, ktoré nám priniesli množstvo skúseností. Iste, neraz aj nepríjemných, ale užitočných, lebo z každej sme sa dokázali poučiť, vziať si niečo pre budúcnosť. To je veľmi dôležité, lebo sa opäť uchádzame o dôveru občanov a môžeme sa prezentovať nielen konkrétnymi výsledkami našej vládnej politiky, ale ponúkame aj alternatívu založenú na reálnych skúsenostiach s vládnutím v mimoriadne zložitom období. Sú to skúsenosti so zvládaním vážnych krízových situácií, či už išlo o hrozbu vyradenia z procesu rozšírenia Schengenskej zóny, prerušenie dodávok plynu z Ruska, alebo najnovšie o destabilizáciu slovensko-maďarských vzťahov. Ak by sme išli chronologicky – za výber koaličných partnerov vás tvrdo kritizovali, dokonca aj Strana európskych socialistov. Akou skúsenosťou bolo toto? Užitočnou, z ktorej budeme čerpať aj v prípade, že budeme opäť môcť zostavovať vládu. Ani pred štyrmi rokmi, ani dnes sme zo spolupráce apriori nevylúčili žiadny politický subjekt. Ale to neznamená, že by sme išli do vlády s hocikým. Rovnako ako vtedy, aj teraz budeme mať zásadné požiadavky, aby vláda, v ktorej bude Smer-­SD, prijala a dôsledne realizovala sociálnodemokratický program. A ochraňovala národnoštátne záujmy Slovenska. Podľa vyjadrení predstaviteľov pravicových strán s nimi v budúcej koalícii počítať nemôžete. Nemrzí vás to trocha? My berieme na vedomie, že pravica ponúka voličom akýsi nesúrodý účelový zlepenec. Ale zároveň sme pripravení na zodpovednú alternatívu sociálnej slovenskej vlády. Presne takú sme vytvorili pred štyrmi rokmi a iba takú budeme vytvárať aj teraz, ak na to dostaneme mandát. Verím, že uplynulé štyri roky všetkých pochybovačov presvedčili, že sme sa v roku 2006 rozhodli veľmi zodpovedne a aj teraz pôjdeme iba do takej vlády, ktorá nám umožní uskutočňovať priority nášho sociálnodemokratického programu. Nebudeme sa rozhodovať pod mediálnym tlakom či na základe akýchsi iracionálnych sympatií a antipatií, ale na základe zhody na programe novej vlády. Aby sme mohli splniť čo najviac z našich predvolebných prísľubov. Splnenie ktorých sľubov spred štyroch rokov považujete za kľúčové? Všetky, ktoré viedli k tomu, že sme zvýšili životnú úroveň ľudí a dokázali im garantovať moderný sociálny štandard. Nepotrebovali sme obligatórnych sto dní, konkrétne a teda aj pre občanov ľahko kontrolovateľné ciele sme začali plniť od začiatku. V zdravotníctve sme zrušili nezmyselné poplatky a poisťovne sme donútili, aby prebytky dali opäť do zdravotnej starostlivosti, čiže pacientom. Okrem toho sme znížili DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky. Zastavili sme privatizáciu strategických podnikov, ba naopak, výnosný Transpetrol sme vrátili do rúk štátu. Skoncovali sme s nezmyselnou dereguláciou a energetické monopoly sme donútili, aby prestali s neodôvodneným zdražovaním, pri plyne sme dosiahli dokonca pokles cien. Vaša vláda vrátila do bežného slovenského jazyka pojem strategický podnik. Nechýba však štátu priama účasť na riadení takýchto podnikov? Podľa toho, ktoré máte na mysli. Áno, v energetike je to problém. Žiaľ, musíme len akceptovať nenormálnu situáciu, keď štát ako väčšinový akcionár nemá pod kontrolou každodenné riadenie podniku. Lenže to je absurdné dedičstvo pravicovej Dzurindovej vlády, pre ktorú sa privatizácia stala cieľom, nie prostriedkom hospodárskej politiky. Ale aj tak sa o svoj podiel na riadení bijeme, veď sme presadili zmenu zákona, podľa ktorej cenové návrhy regulovaných komodít musí schvaľovať valné zhromaždenie. A na ňom už dokážeme presadiť vôľu štátu. Odmietame názor, že občania Slovenskej republiky budú rukojemníkmi zahraničných investorov vo vlastnom štáte. Ak nejaká spolupráca, tak na partnerskej úrovni, z ktorej budú mať ľudia rovnaký profit. Považujete za správne, že vaša vláda presadzovala, aby niektoré oblasti hospodárstva mali strategický význam pre celý štát, čiže aj pre podnikanie v iných oblastiach? Veď práve o to nám išlo. My sme nechceli ľudí opiť rožkom nejakými kozmetickými zmenami, ale priniesli sme novú kvalitu hospodárskej politiky štátu. Takej, ktorá nestojí len na deregulácii, liberalizácii a privatizácii všetkého, čo sa privatizovať dá. Sme presvedčení, že štát sa nesmie zbavovať zodpovednosti za ekonomiku. Nie som vôbec nadšený z toho, že realita nám po dvoch rokoch od nástupu do funkcií dala za pravdu takým krutým spôsobom. Máte na mysli globálnu hospodársku krízu? Áno. Kríza rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila naše volebné obdobie. Som presvedčený, že nielen ľudia na Slovensku, ale vôbec na celom svete teraz nehodnotia premiéra a ministrov podľa toho, čo urobili za celé funkčné obdobie, ale podľa toho, ako zvládli krízu a jej dôsledky na občanov. A aké vytvárajú podmienky na obnovenie rastu hospodárstva a zamestnanosti. Takže si myslíte, že slovenská vláda zvláda krízu dobre a to práve preto, že opustila ultraliberálnu hospodársku politiku Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša a Ľudovíta Kaníka? Kríza mala a stále prináša negatívne dôsledky predovšetkým na ľudí, ktorí stratili prácu. Ale ak sme zabránili jej ešte horším dôsledkom, tak to bolo vďaka tomu, že sme hneď od roku 2006, keď ešte nik, najmä nie všelijakí premúdri analytici, o budúcej kríze netušil, principiálne zmenili hospodársku politiku vlády. Len si pripomeňme, že ešte v júni 2007 nás Ivan Mikloš školil, že „pravidlá, ktoré zvyšujú mieru ekonomickej slobody, znižujú dane, vedú k rýchlemu ekonomickému rastu, a tým aj k rastu životnej úrovne a zamestnanosti. Preto sú najrýchlejšie rastúcimi európskymi ekonomikami Írsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko.“ Pozrite sa dnes na výsledky týchto krajín. Írsko má najvyšší deficit v EÚ, Litva a Lotyšsko ho majú tiež vyšší ako my, aj v rýchlosti rastu deficitu i celkového dlhu sú ďaleko pred nami. A nezamestnanosť? Tá im vyskočila dvojnásobne, v Estónsku dokonca trojnásobne za jediný rok, a všade je vyššia ako na Slovensku. A nemohli ste predsa len ten prepad zmierniť, keby ste boli vypočuli kritické hlasy týkajúce sa podnikateľského prostredia? Povedzme, v oblasti pracovnoprávneho zákonodarstva? Kritika zmien Zákonníka práce, ktoré sme presadili, aby sme posilnili sociálnu ochranu zamestnancov, sa úplne odtrhla od reality. Odmietame model hospodárskeho rastu, v ktorom všetky náklady nesú na pleciach pracujúci. Veď práve teraz je jasné, že takýto model nemôže fungovať dlhodobo. Keď máte ekonomiku postavenú na spotrebe a súčasne budete škrtiť príjmy ľudí, kde sa dá, ako dlho môžete zabezpečiť hospodársky rast? Principiálne ide o to, že sme sociálnodemokratická strana. Nie sme proti podnikateľom a berieme ich ako partnerov. Ale nikdy nebudeme uprednostňovať ich záujmy pred potrebami zamestnancov. Ale vaši kritici tvrdia, že potom práve zamestnanci prichádzajú o prácu... To je veľká lož. Kedy začala rásť nezamestnanosť? Koncom roka 2008. A kedy sme urobili zmeny v Zákonníku práce? Dva roky predtým. S negatívnym vplyvom na zamestnanosť nám zamestnávatelia a pravicoví „analytici“ pílili uši ihneď v roku 2006, pritom ekonomika i zamestnanosť kontinuálne rástli aj po novelizácii Zákonníka práce. Aj skúsenosti, konkrétne fakty a štatistiky jednoznačne ukazujú, že pracovnoprávna ochrana zamestnancov na takej úrovni, akáje u nás, nikdy neviedla k zhoršeniu podnikania. Presne tak, ako nikoho nepoložilo zvýšenie minimálnej mzdy. Takže podľa vás vláda podmienky pre podnikateľov nezhoršila? To netvrdím ja, to dokazujú objektívne fakty a tvrdenia samotných investorov. Podľa prieskumu zahraničných obchodných komôr na Slovensku by až 98 percent zahraničných podnikateľov opäť investovalo u nás. Iba pred niekoľkými dňami som v Žiline otváral nový závod KIA na výrobu motorov, kde vzniklo 300 nových pracovných miest. Vlani, v čase najtvrdšej krízy, sme pre Slovensko získali úplne novú výrobu malých rodinných áut Volkswagen, ktorá vytvorila ďalších 1 500 pracovných príležitostí. Ale na rozdiel od predošlej vlády sa usilujeme podporovať aj iné odvetvia, najmä, ak sa ukázala istá zraniteľnosť automobilového priemyslu. Svoju novú produkciu u nás umiestnili aj elektrotechnické firmy Sony, Samsung či UMC. Dokopy priniesli stovky pracovných miest v oblasti špičkových technológií, ktorým sa darí aj v čase globálnej krízy. Stretávate sa aj s novými investormi. Čo ich vlastne na Slovensko láka? Každý ako prvé spomenie euro. Úplne jednoznačne. Je to veľká satisfakcia, lebo sme pri jeho prijímaní boli terčom silných atakov opozície. Pravicová opozícia sa ako jediný spoločenský element odmietla pridať k celonárodnej podpore prijímania eura a nezodpovedne stavila všetko na to, že nová mena prinesie zdražovanie, ohrozí sociálne postavenie ľudí a pre našu vládu bude fiaskom. Nezodpovedne preto, lebo takýto vývoj by mal negatívne dôsledky najmä na radových občanov, na zamestnancov, dôchodcov, rodiny s deťmi. Ako sa neskôr ukázalo, postoj opozície nebol náhodný. Celá jej politika stavia na stratégii „čím horšie (pre ľudí), tým lepšie (pre opozíciu)“. Jasne sa ukázalo, že alternatívou pravice je bezohľadnosť voči občanom i voči Slovensku. Neudržujete, naopak, vy vašu hospodársku politiku pri živote za každú cenu? Opozícia opakovane poukazuje na rastúce zadlženie Slovenska. Zasa klame. A to nehovorím iba ja, ale aj Európska komisia. Opozícia nám vyčíta akúsi grécku cestu, pritom práve naša vláda bude v tomto roku jedna z mála v Európe, ak nie jediná, ktorá medziročne zníži schodok štátneho rozpočtu. Na rozdiel od Dzurindových vlád to urobíme vo volebnom roku. Čo už je to za zvrhlosť, keď nám schodok v rozpočte vyčítajú tí, ktorí ho pravidelne vo volebnom roku giganticky nafukovali len preto, aby si kupovali voličov? V roku 2002 mala Dzurindova vláda schodok 8,2 percenta, hoci už o rok neskôr „zázračne“ klesol na 2,7 percenta. V ďalšom volebnom roku 2006 zasa vyskočil na 3,5, ale to len vďaka opatreniam, ktoré sme po voľbách prijali my, lebo v zákone o štátnom rozpočte bol naplánovaný schodok 4,2 percenta! Dobre, ale je fakt, že zadlženie štátu narástlo. Lenže je tu svetová hospodárska kríza a práve vinou Dzurindu a Mikloša máme ekonomiku v celej Európskej únii najviac závislú od exportu. Zároveň však máme aj druhý najnižší verejný dlh v eurozóne vo výške 35 percent ročného HDP, zatiaľ čo priemer eurozóny je 78 a priemer celej únie 73 percent. Ani tvrdenia o jeho dramatickom raste nie sú pravdivé. Podľa údajov z Bruselu sa v krízovom období zvýšil náš dlh o 8 percent no priemer EÚ je 12 a eurozóny vyše 9 percent. Výsledkom našich opatrení počas krízy nie je iba 200-tisíc zachránených pracovných miest, ktoré by inak zanikli, a udržanie sociálnych výhod pre nízko zarábajúcich, dôchodcov a mladé rodiny, ale aj nízke celkové zadlženie Slovenska. Odmietate z tohto hľadiska aj kritiku výstavby diaľnic prostredníctvom PPP? Nemyslíte si, že sa stavajú pridraho? Najdrahšia diaľnica je nepostavená diaľnica. A my ich budujeme tak lacno, ako sa len dá. Musíme si však stanoviť priority. Otvorene hovorím, že postaviť diaľnicu až do Košíc je prioritou Smeru-SD aj pre ďalšie volebné obdobie. Mali sme reálny plán, že ju dokončíme tento rok, no kríza nepríjemne zasiahla aj nás. Mám niekedy pocit, že si to akosi málo uvedomujeme. Napriek kríze autostrády staviame. Či naopak, budujeme ich práve preto, lebo ich výstavba vytvára aj v čase krízy tisíce nových pracovných miest a zjednodušuje život a podnikanie v doteraz ťažko prístupných re­giónoch Slovenska. Projekt rýchlostnej cesty R1 ocenili v Londýne ako projekt roka v rámci celej EÚ. Odmietam preto očividný zámer opozície zastaviť po voľbách výstavbu diaľnic. Navyše, keď vieme, že tí istí ľudia už presne to isté raz urobili – po voľbách v roku 1998. Hrozba, že pravica vo vláde zastaví diaľnice, je absolútne reálna. Očakávate, že dokončenie diaľnic vrátane rýchlostných ciest na juhu Slovenska bude mať pozitívny vplyv na ekonomiku nášho štátu? Celkom určite. O tom, že výstavba diaľnic je užitočná investícia, hádam nik nepochybuje. V spomínanom prieskume zahraničných obchodných komôr na Slovensku označili podnikatelia za prioritu dôležitú pre ďalší rozvoj podnikania práve dokončenie diaľničnej siete. Mali sme však na mysli vývoj ekonomiky Slovenska už v tomto, prípadne budúcom roku. Opäť nepoužijem naše údaje, ale Európskej komisie. Tá predpovedá, že v tomto roku budeme spolu s Poľskom a v budúcom dokonca sami na úplnej špici krajín EÚ, pokiaľ pôjde o hospodársky rast. Aj iné medzinárodné organizácie či naše banky očakávajú najlepší rast. Napokon, veľa napovedajú už reálne dosiahnuté výsledky za prvý štvrťrok 2010. Podľa EK má Slovensko najvyšší hospodársky rast v únii – 4,6 percenta. Zatiaľ čo „vzorové“ Miklošove krajiny majú pokles, Lotyšsko dokonca o vyše 5 percent. Realita jasne ukazuje, aké pozitívne výsledky dosahuje naša hospodárska politika. A už sa to prejavuje aj v poklese nezamestnanosti. To je naša alternatíva na ťažké časy. Ťažké časy prežíva aj euro. Skutočne nemáme inú možnosť ako pristúpiť na záchranný plán pre Grécko, na ktorom sa dohodli európski lídri? Máme – nechať euro padnúť, čo znamená znehodnotenie úspor našich občanov v bankách, prudké zdraženie pohonných hmôt a energií, ale predovšetkým návrat hospodárskej recesie do celej Európy v takej podobe, že minulý rok bol proti tomu nevinným zakopnutím. My nezachraňujeme Grécko, ale vlastnú prosperitu. Ak by sme neudržali euro, kolaps ekonomík Nemecka, Francúzska, či Talianska by pre nás znamenal katastrofu. Vývoz do týchto krajín je pre nás kľúčový. Je absurdné, že sa slovenská pravica tvári ako najmúdrejšia na svete, a pritom odmieta program, s ktorým prišli ich ideologickí spojenci v západnej Európe. Na pomedzí ekonomiky a politiky je téma korupcie. Vnímate, že opozícia i médiá ju považujú za jednu z najväčších prekážok v podnikaní? Hovoríte to tak, akoby som pred korupciou zatváral oči. To sme nepovedali, ale ste spokojný s jej stavom na Slovensku? Mohol by som vašu otázku odbiť poukázaním na výsledky prieskumu Európskej komisie Eurobarometer, podľa ktorého v rokoch 2007 až 2009 poklesol počet ľudí, ktorí sa stretli s korupciou takmer o desať percent. Ale ja sa môžem komukoľvek a kedykoľvek v tejto veci pozrieť do očí. Lebo som to bol ja, kto ihneď po náleze Ústavného súdu, podľa ktorého je Špeciálny súd nezákonný a musí zaniknúť, urobil kroky na jeho záchranu. Zatiaľ čo Daniel Lipšic iba vajatal, pripravil som návrh, vďaka ktorému sme zriadili Špecializovaný trestný súd plynulým prechodom zo Špeciálneho súdu. Dokonca sme rozšírili jeho právomoci, lebo takýto súd na boj s organizovaným zločinom aj s korupciou náš súdny systém potrebuje. O korupcii sa však hovorí najmä v súvislosti so štátnymi tendrami. A tie by si mala každá vláda ustrážiť. Tie má plne pod kontrolou Úrad pre verejné obstarávanie, na čele ktorého stoja nominanti opozície. Predsedu nominovala SMK, podpredsedu SDKÚ-DS. A to v čase, keď boli vo vláde, čiže aj jediný významný kontrolný orgán pre tendre si vtedy vládnuca pravica nechala vo svojich rukách. My sme, na rozdiel od nej, jasne povedali, že chceme, aby kontrolnú činnosť robila opozícia. A to aj teraz, keď Béla Angyal vo funkcii končí. Po voľbách by opozícia mala navrhnúť nového šéfa ÚVO. Príkladom nášho boja proti korupcii pri správe verejného majetku je aj Slovenský pozemkový fond. Práve naša vláda prvýkrát dala miesta v pozemkovej rade aj opozícii. Minulý týždeň sme výrazne obmedzili nakladanie s pozemkami, keď sme „zoskrutkovali“ reštitúcie v lukratívnych lokalitách. A to nehovorím o mojich opakovaných návrhoch na sprísnenie kontroly majetkových pomerov politikov, ale nielen ich. Pokiaľ ide o korupciu v politike, okrem afér vašich koaličných partnerov, najmä SNS, najviac zarezonovalo odhalenie financovania SDKÚ-DS. Teraz sa však objavili obvinenia na adresu strany Smer-SD. Nepríjmené, však? Ale tieto dva prípady predsa nemôžete porovnávať. Prečo? V prípade SDKÚ-DS nešlo o podozrenia, ale o preukázané tvrdenia. To, čo sa v médiách objavilo proti nám, je vyfabrikovaný útok, ktorý plne zapadá do predvolebnej stratégie SDKÚ. Zneužili pritom človeka, ktorý sa s nami rozišiel ľudsky i politicky už pred mnohými rokmi. Vtedy, keď hlasoval za pravicové tiežreformy. Škandalizovať Smer použitím lží, ktoré sú opreté o vymyslené svedectvá ľudí, z ktorých jeden už nežije, ďalší medializované klamstvá poprel a tretí pred notárom vyhlásil, že jeho vyjadrenia boli prekrútené a nezakladajú sa na pravde, len svedčí o zúfalstve, v ktorom sa krátko pred voľbami nachádza opozícia. Parlamentná i mediálna. Veď záležitosti, ktoré sa údajne stali pred ôsmimi rokmi, sa objavili na verejnosti až tri týždne pred voľbami. Nemyslíte si s odstupom času, že v prípade odhalení o SDKÚ-DS to zasa bolo priskoro? Nemohli ste s tým zo dva-tri mesiace počkať? Ale to s voľbami nemalo nič spoločné. Odmietam všetky špekulácie na túto tému, či sme si pomohli, alebo poškodili. O to predsa nešlo. Nás opozícia ustavične atakuje vymyslenými podozreniami z korupcie, lenže nie Smer, ale SDKÚ mala dokázateľne pohyby na účte, ktoré nevedela vysvetliť. Pritom šlo o presuny peňazí z daňových rajov a z účtov rôznych schránkových spoločností. Nie nominantom Smeru, ale SDKÚ sa našli účty vo švajčiarskych bankách s miliónovými sumami presúvanými hore-dolu. Nie Smeru, ale SDKÚ sa podozrivo stratili milióny z účtov. Také sú fakty. Napriek tomuto všetkému sa zdá, že hlavnou kauzou volebnej kampane sa stala téma z úplne iného súdka. Prekvapili vás aktivity víťazov volieb v Maďarsku? Považujem za dôležité, že dosiaľ nik na slovenskej politickej scéne tzv. maďarskú kartu nezneužil. Ani teraz by asi nebolo vhodné hovoriť o nejakej karte, lebo to, do čoho sme boli proti svojej vôli zatiahnutí, už nie je len hra. Ide o nebezpečné zahrávanie sa s ohňom. Maďarský zákon o plošnom udeľovaní štátneho občianstva občanom Slovenskej republiky je neakceptovateľný a v rozpore s európskymi normami. Pri jeho predkladaní sa porušili aj ustanovenia základnej slovensko-maďarskej zmluvy. No kľúčový je fakt, že sa tu evidentne napĺňa dlhodobý koncept strany Fidesz, ktorý Viktor Orbán vyjadril slovami svojho predchodcu Józsefa Antalla, že sa cíti byť premiérom pätnástich miliónov Maďarov. Striktne odmietam takúto rétoriku, všetci občania Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť majú parlament i vládu iba v Bratislave, nie v Budapešti. Varujem pred eskaláciou napätia a pred vyjadreniami maďarských politikov, ktorí otvorene vychvaľujú Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž. Neobávate sa práve na základe takýchto vyjadrení v maďarskom parlamente o ďalší vývoj našich dvojstranných vzťahov? Vždy som bol pripravený rokovať so svojím maďarským kolegom kdekoľvek a o čomkoľvek. Lenže na maďarskej strane zjavne záujem o dialóg chýba. Chceme mať dobré susedské vzťahy, ale rovnocenné. Všetci politici Maďarska si musia uvedomiť, že ich krajina susedí so sebavedomou a suverénnou Slovenskou republikou. Nikdy nebudeme akceptovať spochybňovanie našej územnej integrity a súčasných hraníc. Naša okamžitá reakcia na maďarské dvojité občianstvo je jasným dôkazom, že Smer-SD je pripravený dôsledne chrániť národnoštátne záujmy Slovenska.