Čierny deň slovenskej demokracie

To, čo sa stalo na Slovensku vo víkendových eurovoľbách, si bezpochyby zaslúži najvyššiu známku kvality. K volebným urnám prišlo necelých sedemnásť percent oprávnených voličov. Prepočítané na jednoduché čísla, viac ako päťmiliónové Slovensko budú v Európskom parlamente zastupovať politici, ktorých mandát odobrilo len sedemstotisíc občanov. Základný princíp zastupiteľskej demokracie sa tak dostal do roviny výsmechu, do polohy hrania sa na demokraciu. Zodpovednosť za tento žalostný stav demokracie však nenesie občan, ako sa to verejnosti snažia nahovoriť niektorí pravicoví politici. Tento stav majú na svedomí predovšetkým tí, ktorí hlas voliča potrebujú len v deň volieb a v iných prípadoch ním arogantne pohŕdajú. Príčiny nezáujmu voličov môžeme hľadať v tom, že bezmála dve stovky kandidátov, ktorí sa uchádzali o kreslo poslanca Európskeho parlamentu, nedokázali počas trojtýždňovej kampane vysvetliť občanom základný zmysel eurovolieb pre voliča, nie pre dobre plateného europoslanca. Väčšina kandidátov musela počas kampane oveľa intenzívnejšie vysvetľovať to, kto sú a čo vlastne od občana žiadajú, ako to, o čom európske inštitúcie rozhodujú. Fakt, že obyčajný smrteľník nepoznal ani kandidátov súčastných parlamentných politických subjektov, chceli lídri týchto strán negovať aspoň tým, že volebné propagačné materiály zdobila ich usmiata tvár. Voličom tento veľmi jednoduchý a lacný krok politikov nestačil a v nedeľu 13. júna robili všetko iné, len nie to, aby išli voliť. Trinástka sa tak do historického kalendára politických udalosti zapísala ako čierny deň slovenskej demokracie. Róbert Fico a Vladimír Mečiar patria medzi tých predsedov, ktorí sa okrem úsmevu pokúsili ponúknuť svojim potenciálnym voličom aj nejaké to politické stanovisko. V posledný týždeň oficiálnej kampane obaja vyrukovali pred voličov s použitím maďarskej karty. Pri takej nízkej voličskej účasti je veľmi ťažké zhodnotiť efektívnosť tohto kroku z hľadiska konečných volebných preferencií Smeru či HZDS, ale aj to, ako to ovplyvnilo správanie sa voličov SMK. Isté však je, že týmto ich politickým vyjadrením sa odvrátila pozornosť od podstaty eurovolieb. Prvotný povolebný úsmev na tvári predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu by malo vystriedať hlboké zamyslenie sa a vyvodenie osobnej spoluzodpovednosti za nedeľňajšie medzinárodne fiasko Slovenska. Vďaka ignorantským praktikám, ktoré bez ostychu uplatňuje Dzurindova vláda, čoraz menej občanov prejavuje záujem o veci verejné. Hoci vláda SR vyčlenila na informačnú kampaň pred eurovoľbami desiatky miliónov korún, stratili sa vo vreckách súkromných firiem bez toho, aby sa volič dozvedel odpoveď na základnú otázku, prečo voliť?! A bol to opäť predseda vlády, ktorý pred necelými dvoma mesiacmi osobne vyzýval ľudí k tomu, aby ignorovali všeľudové hlasovanie či druhé kolo prezidentských volieb. Pritom oba tieto inštitúty sú základnými piliermi fungovania demokratickej spoločnosti. Nedeľňajšia najnižšia účasť v histórii volieb naznačuje, že občania prestávajú veriť politikom a je im už jedno, kto vládne či bude vládnuť. Myslia si, že pri všetkých to bude na jedno kopyto, bude to o nabaľovaní vlastných vreciek, a nie o riešení problémov spoločnosti. Okrem politikov treba hľadať za víkendovou volebnou blamážou i správanie sa médií, a to najmä tých, ktoré žijú vďaka povinným poplatkom koncesionárov. Rybníčkov „Nový“ začiatok v Slovenskej televízii znamená „definitívny“ koniec jej verejnoprávneho charakteru. Slovenský divák sa mohol dozvedieť niečo viac o eurovoľbách, ak si prepol na kanál českej či rakúskej verejnoprávnej televízie. Tá slovenská mu totiž nedokázala ponúknuť vôbec nič. Ak by súkromné médiá nesuplovali úlohu verejnoprávnych, výsledky historicky prvých eurovolieb by sa mohli dostať pod úroveň desiatich percent. Je najvyšší čas, aby sa televízna rada, ktorá má dohliadať nad verejnoprávnosťou televízie a má tiež presadzovať záujmy divákov, zaoberala pôsobením súčasného vedenia. Dozrel čas, aby sa skončilo s Rybníčkovým novým začiatkom, lebo ten môže čoskoro vyústiť len do čierno-bieleho zrnenia. Jedna čierna vlajka už na Slovensku po víkende totiž vlaje. Autor je politický analytik