správy
> Banáš chcel vyslať Rómov do Afganistanu Nezávislý poslanec Jozef Banáš a šéf delegácie Parlamentného zhromaždenia NATO nevhodne žartoval o Rómoch na obede so šéfom Parlamentného zhromaždenia NATO Dougom Bereutrom. Pri rozhovore o Afganistane predstavitelia aliancie naznačili, že je tam málo vojakov. Banáš navrhol, aby tam Slovensko vyslalo našich 200 tisíc Rómov. Neskôr spresnil, že povedal „desať divízií našich Rómov“. Hoci sa bránil, že šlo o vtip, a za svoj výrok sa ospravedlnil, nahneval predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského, ktorý to za vtip nepovažoval, ale na obede radšej mlčal. Nechcel vraj už na to upriamovať pozornosť účastníkov diskusie. Banášov výrok sa nepáčil ani podpredsedovi pre ľudské práva a menšiny Pálovi Csákymu a predsedovi Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Lászlóovi Nagyovi, ktorý uviedol prípad britského poslanca, čo po vtipkovaní o menšine musel odstúpiť. Tento nešťastný výrok nenašiel pochopenie ani u samotných Rómov a ani u predstaviteľov organizácií pôsobiacich pri riešení rómskej problematiky. > Nitrianski Rómovia budú mať svoje noviny Napomôcť zvýšenie duchovnej a kultúrnej úrovne rómskej komunity a prispieť ku skvalitneniu jej života vo všetkých oblastiach je zámerom tvorcov Rómskych novín v Nitre. Ich prvé číslo má uzrieť svetlo sveta 1. júla. Projekt združenia Nitrake Rom (Nitrianski Rómovia) získal od Nitrianskej komunitnej nadácie (NKN) finančnú podporu 13 tisíc Sk. Obsah bude zameraný na život Rómov, výchovu a vzdelávanie dospelých i detí, aktivity združenia, propagáciu našich podujatí i získavanie podpory, porozumenia a pomoci zo strany majoritnej spoločnosti. Prvé číslo novín vyjde v slovenčine na štyroch stranách formátu A4 v náklade 1 000 kusov. Do poštových schránok dostanú noviny všetci Rómovia, ale i ďalší obyvatelia ulíc, kde bývajú početnejšie rodiny a skupiny Rómov. > Zničili Židovský cintorín vo Zvolene Sedem náhrobných kameňov zhodili v nezistenom čase na Židovskom cintoríne vo Zvolene zatiaľ neznámi vandali. Niektoré z nich nielen vážne poškodili, ale úplne zničili, pričom spôsobili materiálnu škodu v hodnote asi 35-tisíc korún. Prípad už vyšetruje polícia. Na zvolenskom Židovskom cintoríne, ktorý opätovne sprístupnili v auguste 1996, sú aj dva masové hroby. Po druhej svetovej vojne v nich pochovali pozostatky 136 Židov, ktorých zabili fašisti a ich domáci prisluhovači. Nachádza sa tam aj približne 150 náhrobných kameňov, ktoré obnovili v posledných rokoch minulého tisícročia. Od sprístupnenia cintorína je to už štvrtý prípad poškodenia jeho náhrobných kameňov. > Kampaň pred eurovoľbami je poznačená diskrimináciou Politická strana Aktívne ženy – os Slovenska sa sťažuje na diskrimináciu, pretože pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu vo väčšine mienkotvorných diskusných relácií v elektronických médiách vystupujú iba lídri parlamentných politických strán. V prípade, že nedôjde k náprave, jej predstaviteľky podajú Rade pre vysielanie a retransmisiu podnet na začatie správneho konania. Keďže ide o prvé eurovoľby, strana uvažuje aj s podaním na príslušné európske inštitúcie kvôli „mareniu a nespravodlivému prístupu k eurovoľbám“. Priestor na politickú reklamu v spravodajských a publicistických reláciách v zmysle zákona o voľbách do EP strana zároveň nepovažuje za vyvážený a nestranný. > Vo Vlachoch otvorili nové azylové zariadenie Do novovytvoreného azylového zariadenia vo Vlachoch pri Ružomberku umiestnili prvých päťdesiat Pakistancov. Slúži ako záchytný tábor, ale v budúcnosti jeho činnosť zosúladia s podmienkami zabezpečovania azylovej procedúry na území Európskej únie. Terajšia kapacita azylového zariadenia vo Vlachoch predstavuje 150 – 200 lôžok. Po komplexnej obnove troch ďalších objektov bývalého nápravno-výchovného ústavu by sa tam malo vytvoriť asi 600 lôžok. Konanie o udelenie azylu sa začína žiadosťou cudzinca o udelenie azylu na území SR. Uvedenú osobu potom prevezú do záchytného tábora, kde sa zabezpečuje napríklad minimálne 30-dňová karanténa. Po jej uplynutí prepravia cudzinca do pobytového tábora. V ňom čaká až do doručenia rozhodnutia, ktoré musí prvostupňový správny orgán vydať do 90 dní, povedal Priecel. > Altera vyhlásila súťaž o najlepší antidiskriminačný plagát Občianske združenie Altera vyhlasilo verejnú neanonymnú súťaž o najlepší plagát s antidiskriminačnou tematikou na tému diskriminácia na základe sexuálnej orientácie. Poslaním plagátov by malo byť upozornenie na problém diskriminácie v oblasti sexuálnej orientácie v našej spoločnosti a na výchovu k tolerancii voči inakosti a k neakceptovateľnosti danňho negatívneho javu. Víťaza a dvoch ďalších úspešných autorov čaká finančná odmena a iné zaujímavé ceny. Najlepšie návrhy budú vytlačené na plagátoch a pohľadniciach, ktoré sa rozdistribuujú po celom Slovensku v rámci kampane na jeseň tohto roku. Návrhy treba poslať najneskôr do 21. júla 2004. Viac informácii nájdu záujemcovia na webovej stránke Altery http://home.nextra.sk/altera/. Projekt finančne podporila Delegácia Európskej komisie na Slovensku. Výsledky súťaže budú vyhlásené na festivale Dni lesBickej kultúry v dňoch 10. až 12. septembra 2004 vo V-klube na Námestí SNP 12. > Rómke neprenajali garsónku v ostravskom ubytovacom komplexe V Česku sa podarilo dostať na súd prípad Rómky I. L., ktorej odmietli prenajať garsónku pre jej rodinu v ubytovacom komplexe v Ostrave. Po vstupe so svojím známym do ubytovacej kancelárie ju zamestnankyňa hneď informovala, že nemajú žiadne voľné miesto. O päť minút vstúpila do tej istej kancelárie biela dvojica, pracovníci pražskej Poradne pre občianstvo, občianske a ľudské práva, ktorí tiež prejavili záujem o bývanie za rovnakých podmienok. Zamestnankyňa im ponúkla dvojgarsónku, ktorú si mohli pozrieť, a povedala im, že po zložení kaucie a zaplatení mesačného nájmu sa môžu okamžite nasťahovať. Oba páry si rozhovory s ňou tajne nahrávali. Rómka podala na ostravský Krajský súd žalobu na ochranu osobností, v ktorej požadovala od žalovanej firmy ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu a zníženie jej ľudskej dôstojnosti. Krajský súd rozhodol, že žalovaná spoločnosť jej do troch dní musí zaslať písomné ospravedlnenie, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 tisíc korún a uhradiť jej súdne výdavky. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, prípadným odvolaním sa bude zaoberať Vrchný súd v Olomouci. > Bardotová zaplatí pokutu za rasistické výroky Bývalá francúzska herečka Brigitte Bardotová, sympatizantka krajnej pravice, musí zaplatiť pokutu vo výške 5 000 eur (asi 200 000 Sk) za výroky nabádajúce k rasovej neznášanlivosti. Publikovala ich vo svojej knihe Výkrik v tichu, kde kritizovala islamizáciu Francúzska. Bardotovej sa nepáči, že do Francúzska prichádza množstvo stúpencov radikálneho islamu. V knihe uvádza, že „predkovia, dedovia a otcovia súčasnej generácie obetovali svoje životy za to, aby zo svojej vlasti vyhnali votrelcov“. Tieto vyjadrenia pobúrili aj francúzske Hnutie proti rasizmu a za priateľstvo medzi národmi. Bývala herečka nesúhlasí so skutočnosťou, že nemá právo byť pohoršená nad tým, čo moslimovia vo Francúzsku robia. Uviedla, že nezákonní prisťahovalci a vagabundi hanobia ich kostoly a útočia na ne, aby ich zmenili na ľudské chlievy, močili pri stĺpoch a rozširovali svoj odporný smrad pod posvätnými chórovými klenbami. Pokutu musí okrem Bardotovej na základe rozhodnutia súdu zaplatiť aj vydavateľ knihy edícia Rocher, a to vo výške 5 000 eur, ako aj odškodné. > Deti z materskej škôlky z Lunika uspeli v testoch Deti z Materskej škôlky na košickom sídlisku Lunik IX sa v predškolských testoch Štátnej školskej inšpekcie zaradili medzi 10 najúspešnejších spomedzi všetkých testovaných škôlok na východnom Slovensku. Inšpekcia do nich zaradila 18 detí vo veku 5 – 6 rokov, ktoré už v septembri nastúpia do prvého ročníka. Uspeli na 75 %, čo znamená, že iba približne 3 – 4 z nich neboli na nástup do ZŠ pripravené. Košické sídlisko Luník IX, kde tieto deti vyrastajú, prirovnal bruselský týždenník European Voice ku getu. Opísal ho ako „miesto, kde by nikto nechcel žiť, pretože sú tam špinavé, rozpadávajúce sa paneláky s preplnenými kontajnermi, rozbitými oknami, opustenými ihriskami a neosvetlenými zapáchajúcimi schodišťami". Časopis pripomína históriu košického sídliska, ktoré postavili v roku 1980 s cieľom integrovať rómsku komunitu do väčšinovej spoločnosti, a prináša konkrétne príbehy niektorých jeho obyvateľov. Spracované podľa denníkov, internetového denníka www.changenet.sk, Rómskej tlačovej agentúry a www.euractiv.sk
