Utečenci nepredstavujú hrozbu
Ľudia, ktorí museli opustiť svoj domov a hľadať si nový v inej krajine, sa často stretávajú s prejavmi xenofóbie. Na ich problémy sa každoročne snaží upozorniť Svetový deň utečencov, ktorým je 20. jún. Pri príležitosti tohto dňa sa uskutočňuje niekoľko podujatí, ktoré majú upozorniť aj na nepravdivosť predsudkov voči utečencom. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bol založený v roku 1951 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov. Jeho cieľom bolo postarať sa o tých, ktorí boli v dôsledku druhej svetovej vojny vysídlení zo svojich domovov. Ich počet sa vyčíslil približne na 1,2 milióna utečencov. V priebehu nasledujúcich päťdesiatich rokov UNHCR poskytol pomoc takmer 50 miliónom utečencov, pričom tejto organizácii boli udelené dve Nobelove ceny mieru – v roku 1954 a 1981.V súčasnosti UNHCR poskytuje ochranu a pomoc približne 20 miliónom ľuďom v 120 krajinách sveta. Zaujímavosťou je, že v období založenia organizácie bol mandát UNHCR obmedzený na obdobie troch rokov. Napriek tomu, že uplynulo polstoročie od založenia organizácie, UNHCR naďalej pôsobí v úlohe hlavného koordinátora v oblasti humanitnej pomoci utečencom. Slovenská republika v roku 1993 pristúpila k Ženevskej konvencii o postavení utečenca z roku 1951. Tento základný dokument v oblasti ochrany práv utečencov spolu s Newyorským protokolom z roku 1967 zaväzuje aj Slovenskú republiku starať sa o utečencov a žiadateľov o azyl a poskytovať im pomoc a ochranu. Starostlivosť o utečencov a žiadateľov o azyl a realizácia záväzkov v oblasti ich medzinárodnej ochrany, ako aj otázky súvisiace s požiadavkami harmonizácie azylového práva s legislatívou EÚ, sú jednými z dôležitých podmienok, ktoré Slovensko muselo splniť v súvislosti so vstupom SR do EÚ. UNHCR zabezpečuje medzinárodnú ochranu a pomoc utečencom a žiadateľom o azyl. Zastupiteľský úrad UNHCR na Slovensku pôsobí od roku 1994 a zároveň plní kontrolnú a monitorovaciu funkciu. Treba rozlišovať kategórie cudzincov Slovensko sa v posledných rokoch stalo prechodnou i cieľovou krajinou pobytu mnohých cudzincov, z ktorých však len určité percento predstavuje skupinu tzv. žiadateľov o azyl, resp. následne po získaní štatútu utečenca skupinu utečencov žijúcich na našom území. Predstavitelia zastupiteľského úradu UNHCR sústavne upozorňujú na závažnosť niektorých informácií súvisiacich s touto problematikou, predovšetkým na potrebu rozlišovania jednotlivých kategórií cudzincov. Zložitosť azylovej a migračnej problematiky, ako aj pristúpenie SR k medzinárodným právnym záväzkom v oblasti starostlivosti o utečencov, je širokej verejnosti dosť neznáma. Diváci, rozhlasoví poslucháči či čitatelia si často mýlia pojmy týkajúce sa kategórií ľudí cudzincov. Žiadateľov o azyl treba jednoznačne oddeliť od ekonomických a ilegálnych migrantov prechádzajúcich naším územím, resp. od cudzincov, žijúcich na našom území v zmysle podmienok Zákona o pobyte cudzincov (krátkodobý, dlhodobý alebo trvalý pobyt za účelom štúdia, zamestnania, podnikania, zlúčenia rodiny a pod.). Ekonomickí a ilegálni migranti neopúšťajú svoju krajinu v dôsledku prenasledovania či porušovania ľudských práv. Žiadateľom o azyl sa však napr. môže stať aj cudzinec, ktorý vstúpil na naše územie bez dokladov ako ilegálny migrant, no neskôr na hraničnom prechode prejavil vôľu požiadať o azyl a následne vstúpil do azylovej procedúry. Aj týmto žiadateľom je v zmysle medzinárodných dohôd zaručená pomoc a ochrana. V stanovách UNHCR je utečenec definovaný ako osoba, ktorá ušla zo svojej vlasti z opodstatneného strachu pred prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, politických názorov alebo členstva v určitej sociálnej skupine a nemôže alebo nechce sa vrátiť späť. Na to, aby bol žiadateľovi o azyl priznaný štatút utečenca, teda aby sa stal utečencomi v zmysle Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951, musí v azylovej procedúre preukázať odôvodnené obavy pred prenasledovaním, ktoré sú veľmi prísne vymedzené a špecifikované. Strach z utečencov je neoprávnený a vytvára medzi ľuďmi zábrany. Mnohí pripisujú utečencom podiel na kriminalite, hoci v skutočnosti sa na nej prakticky nepodieľajú, ako aj podiel na prenášaní mnohých chorôb a podobne. Nesúhlas obyvateľov miest, v ktorých sa plánuje zriadenie zariadení pre azylantov či utečencov, je poznačený neinformovanosťou. Práve tieto negatívne referencie o „utečencoch" (v kontexte vzťahujúcom sa na ilegálnych migrantov) do značnej miery sťažujú integráciu a kvalitu života utečencov na Slovensku. Úrad vysokého komisára pre utečencov aj v súvislosti s rastúcou hrozbou terorizmu reaguje na zvyšovanie prejavov xenofóbie. Zdôrazňuje, aby sa napriek snahám mnohých európskych krajín neškandalizoval problém utečencov a azylantov, neprijímali sa reštriktívne opatrenia a zachovávali štandardy ochrany utečencov. Na druhej strane, nenamieta voči zintenzívneniu prijatých bezpečnostných opatrení a podporuje aj boj proti ilegálnej migrácii. UNHCR sa zároveň formuláciou jasných kritérií pridal ešte koncom roka 2001 k boju proti terorizmu. Prevádzka zariadení pre žiadateľov o azyl je v kompetencii Migračného úradu MV, ktorý predstavuje hlavný subjekt zaoberajúci sa migračnou politikou SR zo strany štátnej správy. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, financovanými z grantov UNHCR, realizuje v utečeneckých táboroch projekty a programy pomoci žiadateľom o azyl (právne, psychologické a sociálne poradenstvo, rekvalifikácia, činnosti na voľný čas, kultúrne a vzdelávacie aktivity). UNHCR a mimovládne organizácie neskôr pomáhajú utečencom s priznaným štatútom aj v integračnej fáze pobytu na Slovensku, a to pri hľadaní ubytovania, zamestnania a pri výučbe slovenského jazyka. Žiadatelia o azyl sú počas azylovej procedúry umiestnení v utečeneckých táboroch, a to v záchytných a pobytových. V prvom štádiu pobytu na Slovensku ich prichyľuje Záchytný utečenecký tábor v Adamove-Gbeloch alebo Záchytný utečenecký tábor v Rohovciach (prechodne aj časť zariadenia v Gabčíkove slúži ako záchytný tábor). Po uplynutí karanténnych opatrení (zvyčajne po 30 dňoch) sú umiestnení v pobytových utečeneckých táboroch v Brezovej pod Bradlom a v Gabčíkove (kde sú ubytovaní až do vydania rozhodnutia o postavení utečenca). Postupne otvoril Migračný úrad MV v dôsledku zvýšeného počtu žiadateľov o azyl na Slovensku ďalší utečenecký tábor v Ružomerku-Bielom Potoku (zariadenie Jazierce), a to s dočasnou pôsobnosťou. Minulý rok otvorili ďalší Záchytný utečenecký tábor v Opatovskej Novej Vsi, okres Veľký Krtíš. Nové utečenecké tábory by mali pribudnúť už tento rok. Utečenecké tábory treba jednoznačne odlišovať od zariadení určených na pobyt zadržaných cudzincov – Útvaru policajného zaistenia pre ilegálnych cudzincov v Medveďove a Útvaru zaistenia cudzincov v Sečovciach na východnom Slovensku, v ktorom sú ilegálni migranti umiestnení, pokiaľ sa im nevystavia náhradné cestovné doklady. Pobytový režim v týchto zariadeniach sa odlišuje vo viacerých aspektoch. Slovensko prijalo azylovú politiku Európskej únie Po našom vstupe do Európskej únie sa tak Slovensko stalo hlavnou vstupnou bránou do EÚ a je príťažlivou krajinou aj pre prevádzačov. Vzhľadom na náš vstup do Európskej únie sme museli zosúladiť legislatívu a štandardy v oblasti azylu s normami Európskej únie. Táto oblasť je prísne monitorovaná. Okrem zákonov, ktoré Slovensko prijalo, sme začali uplatňovať aj jednotný model azylovej politiky. Jednotlivé štandardy charakterizuje kapitola 24 Partnerstva pre vstup zameraná na súdnictvo a vnútorné záležitosti. Tieto pravidlá, ktoré sa týkajú napr. štandardov v oblasti prijímania utečencov, pravidiel azylovej procedúry, integrácie utečencov či otázok ochrany štátnych hraníc, platia v praxi spoločne pre celú Európu od tohto roku. Slovensko sa zaviazalo dodržiavať Dublinský dohovor z roku 1990, na základe ktorého členské krajiny únie môžu vrátiť všetkých nelegálnych migrantov, ktorí vkročia na územie EÚ cez Slovensko. Systém EURODAC funguje na princípe odtlačkov prstov. Tento rok už pred naším vstupom do Európskej únie požiadalo o azyl na Slovensku 1 607 žiadateľov, čo je najvyššie číslo v histórii Slovenska. Je to dokonca aj najvyšší údaj v Strednej Európe v tomto roku. Za prvé štyri mesiace tohto roku bolo prijatých 4 152 žiadostí, pričom najviac ich pochádza z Indie – 1 183 – a z Ruska – 982 osôb hlásiacich sa k čečenskej národnosti. Oproti minulému roku sa počet žiadostí zvýšil o 120 percent, čo je opakom v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.
